Včera som stretla   v i e r u  –

          dívala sa na mňa s náručou otvorenou dokorán.  S bolestným úsmevom.

          Z krvavých rán život pre všetkých vytekal.

          Kríž vrhal matný tieň , noc obete a pokory vystriedal deň

          a On tam tichý, sám víťazil ako Kráľ.

 

          Včera som stretla  l á s k u –

          žiarivú slávu anjelov vymenil za bolesť.

          Zo sveta svetla tisíc sviec priniesol pravdu, silu slov.

          On  Počiatok a  Koniec.  Poraziť prišiel hada, zlo a lesť.

          Bol tu a predsa mnohí v šialenstve slepcov mu hodili na plecia týrané výsmechu plášť.

           V ten večer plakalo nebo ako tichý dážď.

           V anjelskom súcite ochladiť ranami  biča telo strápené.

 

          Včera som stretla  n á d e j  –

          keď srdce roztrhané pod ťarchou bôľov krvácalo.

          Niečo tak čisté,  Otcom dané.

         Vo vekoch ľudskej tragédie videl

         v obeti svojej  návrat domov .

/Spoveď duše, Ľ.Priecelová/

Keď sa cez Ameriku stavala železnica,  mala viesť ponad jeden obrovský kaňon na západe krajiny. V tomto mieste postavili most, ktorý mal spojiť St.Louis a Kaliforniu. Pred jej dokončením chcel hlavný stavebný inžinier otestovať nosnosť mosta. Zaťažil ho vlakom s ťažkými vozňami naplnenými nákladom, ktorého hmotnosť dvojnásobne prekračovala predpísanú nosnosť mosta. Súpravu zastavili v strede mosta, kde mala zostať celý deň. Jeden z robotníkov sa neveriacky opýtal. “ To chcete, aby sa most zrútil?“  „Práve naopak, chcem dokázať, že ten most je nezničiteľný“, odpovedal inžinier.

Podobne aj  pokušenie dokazuje našu silu obstáť pod tlakom okolností.

„Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške , lebo keď sa osvedčí, príjme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú.“ /Jak.1,12/

„Byť pokúšaný nie je hriech.Najsilnejšie útoky sa vedú proti najmocnejším pevnostiam.“ / D.L.Moody/

Kazateľ Charles Spurgeon  spolu so svojou manželkou chovali sliepky. Susedia a známi im neraz navrhovali, aby vajíčka, ktoré im sliepky znesú, rozdávali. Spurgeonovci však nechceli vajíčka rozdávať, ale ich predávali. Tým najbližším dokonca hovorili:  “ Aj vy môžete mať od nás vajíčka, ak si ich kúpite.“  To sa im pravdaže nepáčilo!  Niektorí ich preto považovali za sebcov a lakomcov.

Aj keď  to Spurgeonovcom nebolo vôbec príjemné, nebránili sa pred ľuďmi a nesnažili sa  nejako ospravedlňovať. Celá pravda, ako to vlastne bolo, vyšla najavo až vtedy, keď zomrela pani Spurgeonová- všetok zisk z predaja vajíčok totiž rodina venovala na podporu dvoch starších núdznych vdôv. Pretože sa chceli držať biblického pravidla: “ Ak ty niekomu pomáhaš, rob to nenápadne, nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí pravá.“   / Mat.6,3-4/ Všetky útoky a nespravodlivé  obvinenia znášali ticho a bez reptania.

Keď prejavujeme štedrosť  a obetavosť, nemáme to robiť preto, aby nás iní chválili, ale preto, aby sme pomohli tým, ktorí to naozaj potrebujú.

“ Šťastní sú tí, ktorí dávajú – a nepamätajú si to,  dostávajú – a nezabúdajú na to.“

 

 

Istý človek sa raz spýtal  Matky Terezy:

“ Nikdy sa vás nezmocnil hnev pri pohľade na príčiny sociálnej nespravodlivosti, s akou sa stretávate  v Indii alebo aj na iných miestach, kde pracujete? “

Matka Tereza odpovedala: “ Prečo by som mala vynaložiť energiu  na hnev – keď ju môžem vynaložiť na lásku?!“

DO  ČOHO  INVESTUJEŠ  SVOJU  ENERGIU  TY ???

P.Ježiš:  “ Ja som prišiel na to, aby mali život , a to v hojnej miere.“ / Ján 10,10/

“ Rozhodol som sa držať lásky. Nenávisť je príliš ťažké bremäno na nosenie.“  / Martin Luther King/

Bola raz jedna skupina žabiek, ktoré sa chceli pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala….
Ale z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili: „Oh, to je príliš namáhavé! Nikdy sa im to nepodarí!“ Alebo: „To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!“ Žaby začali zaostávať. S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore. Diváci kričali: „Je to príliš únavné! Nikto sa tak vysoko nedostane!“ Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad. Len tá jedna išla vytrvalo ďalej. Vôbec to nechcela vzdávať! Nakoniec to každý vzdal, okrem tej jednej žabky, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže! Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné. Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo, že víťazná žabka je hluchá!
Ponaučenie: Nikdy nepočúvaj tých ľudí, ktorí Ti kradnú najkrajšie túžby a sny, ktoré nosíš vo svojej duši! Buď jednoducho hluchý, keď ťa chce niekto znemožniť pre tvoju vieru! Dôveruj iba Bohu, ktorý najlepšie vie, čo sa ti podarí zrealizovať a čo nie, ktorý dáva do tvojho srdca túžby, ktoré chce naplniť.