„Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?“ (Žalmy 89, 47)

Pre ľudskú povahu je prirodzená netrpezlivosť. Človek nechce stáť v rade pri pokladni alebo sedieť v čakárni a premýšľať, kedy bude zavolané jeho meno. Je pre neho frustrujúce, keď posiela e-mail a potom musí čakať na odpoveď. A keď musíte čakať na výsledok testu, ktorý určí váš osud – desať minút sa môže javiť ako celá večnosť! Ale verte, že Božie načasovanie je dokonalé, pretože koniec koncov On je Stvoriteľom aj času! On sám pozná koniec od začiatku aj to, čo je pre nás najlepšie. Vie aj to, kedy sú naše srdcia pripravené prijať požehnanie, ktoré pre nás pripravil. V knihe Kazateľ 3, 11 je napísané: „Vo svojej dobe urobil všetko krásnym. Do ich sŕdc vložil večnosť, až na to, že nikto nemôže vystihnúť dielo, ktoré Boh robí od začiatku do konca.“

Nie je našou úlohou „poznať“ budúcnosť. Našou úlohou je „dôverovať“ Bohu, že urobí to, čo je pre nás najlepšie. Božie slovo jasne ukazuje, že načasovanie človeka a načasovanie Boha je úplne odlišné! V 2. Petrovom liste 3, 8 je napísane: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné; že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“

To najlepšie, čo musíte urobiť, je dôverovať Bohu vo všetkých veciach – áno, zahŕňa to aj Jeho dokonalé načasovanie!

„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom.“ (Kazateľ 3, 1)

 

Zdroj: Večnosť sa začína už dnes – Zamyslenie na každý deň

„Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (1. Tim. 4,12)

„Je príjemné byť dôležitý, ale dôležitejšie je byť príjemný.“ (R. Federer) Hovorí to o tom, že láskavosť je znakom muža veľkého, nezdvorilosť malého…a pretože veľkou kvalitou človeka je slušnosť a zdvorilosť, dôležitejšie ako to, či je obľúbený a je mu dobre, je pre neho to, či je s ním dobre.

Preži aj ty ďalší deň tak, aby si bol príjemným spoločníkom a bolo s tebou dobre, a vôbec pri tom nemusíš vyzerať dôležito.

„Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1. Petrov list 1, 13-16)

 

Zdroj: Večnosť sa začína už dnes – Zamyslenia na každý deň

„Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.“ (Jakub 2, 20-22)

Známy povrazolezec Charles Blondin prešiel ponad Niagarské vodopády prvýkrát 30. júna 1859. Kráčal po lane dlhom 400 metrov vo výške asi 50 metrov nad rozbesnenou vodou. Počas svojho života absolvoval tento prechod niekoľko stokrát. Raz to vraj dokonca urobil so zaviazanými očami. Usporiadatelia vyzývali divákov, aby sa prihlásili ako dobrovoľníci a dovolili Blondinovi, aby ich cez Niagarské vodopády preniesol na chrbte. Všetci síce verili, že by to dokázal, ale nenašiel sa nikto, kto by to chcel naozaj vyskúšať. Nakoniec sa do Blondinových rúk zveril len jeho agent a manažér. Pevne sa chytil povrazolezcových ramien a ten ho bezpečne preniesol na druhý breh.

Poznať Ježiša je pre vieru nevyhnutné, ale je to len začiatok. Je nutné dôverovať mu a úplne odovzdať život do jeho rúk.

„Naša viera sa posilňuje cvičením.“ (George Müller)

Zdroj: Kurzy pre život 2024

V mestskom parku sedela na lavičke starenka. Bola upravená, očividne spokojná, ruky zložené v lone. Skúmala okoloidúcich, ktorí sa náhlili po chodníkoch, holuby, ktoré tu a tam zobali medzi kamienkami, psa, ktorý za sebou ťahal svojho pána. Pozerala sa. Na ňu sa nepozrel nikto. Prišlo akési dievča. Bolo mladé, vyzeralo trochu bezočivo, malo roztrhané džínsy s veľkými dierami na kolenách a vlasy krikľavo zelené. Dievča sa rozhliadlo okolo seba a potom si sadlo na lavičku vedľa starenky. Obe mlčali. Zrazu starenka svojím slabým hlasom prelomila ticho:

„Máš odvážne zafarbené vlasy! A koľko náušníc máš na ušiach! Bolelo to, keď ti ich dávali?“
„Len trochu.“ Povedalo dievča.
Znovu zavládlo ticho.
Zdalo sa, že starká je zvedavá. Opýtala sa: „A ten klinec v líci – nebolí ťa pri jedení?“
„Nie.“
Ticho.
Opäť ho prerušila starenka. „Prečo to robíš?“
Dievča zdvihlo zrak: „Aby si ma všimli. Chcem, aby sa na mňa pozerali.“ Na chvíľu sa odmlčala a potom jemne dodala: „A možno, aby ma trochu mali radi.“
Vrátilo sa ticho.
Po chvíli starenka povedala: „Zajtra prídem aj ja so zelenými vlasmi.“

autor: Bruno Ferrera

„Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.“(Prísl. 20,29)

Thomas Carroll stratil zrak ako dvojročný. Zriedkavý druh rakoviny na sietnici lekári diagnostikovali príliš neskoro. Keď mal desať rokov, postavil sa na skateboard. Napriek odhováraniu sa rozhodol, že adrenalínu na doske dá šancu. Dnes sa z vysokých rámp púšťa bez strachu a orientuje sa podľa sluchu.

Na rampu najradšej chodieva skoro ráno, keď ostatní ešte spia. Vtedy sa nemusí báť, že do niekoho narazí. Celé ihrisko patrí len jemu. „Stále počúvam zvuk koliesok, aby som zistil, či niečo nemám v ceste,“ povedal. Za sebou má mnoho pádov, rozbitých kolien a dokonca aj zlomených zubov. O tom, že by sa kvôli tomu vzdal svojej vášne, nikdy nepomyslel.

„Myslím si, že ľudia by si mali uvedomiť, že všetko, čo sa deje, má svoj dôvod a že vždy existuje spôsob, ako prekážky prekonať, ak to skutočne chcete,“ dodal odvážny športovec.

„Jediná vec je horšia ako slepota – mať zrak, ale nevidieť.“ (Helen Kellerová)

 

Zdroj: Kurzy na každý deň 2024