„Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.“ (1. Tesal. 5,11)

„Matka rozumie aj tomu, čo dieťa nepovie.“ (Židovské príslovie)

Keď bol môj synovec Štefan ôsmak, stal sa členom školského družstva cezpoľného behu.

Stáli sme opodiaľ a pozorovali, ako sa pretekári rozcvičujú. Potom sa zhromaždili na štartovnej čiare, zaznel výstrel a chlapci začali svoj vyše päťkilometrový beh cez les. Len čo sa rozbehli, Štefanova matka schytila obrovský megafón a začala kričať hlasnejšie než ktokoľvek iný: „Štefan, do toho!“ Povzbudzovala ho nie raz, ale v desať sekundových intervaloch. Keď chlapci zmizli z dohľadu, utekala na strategické miesto pri zákrute, po ktorej mali pretekári o chvíľu bežať. Hoci chlapcov nebolo vôbec vidno, stále kričala: „Štefan, do toho!“

„To musíš tak hlasno kričať?“ spýtal sa jej môj manžel.

„Áno,“ odvetila a zakričala: „Štefan, do toho!“

Priznám sa, že aj ja som sa cítila trochu trápne, ale ona nie. Keď raz opäť zakričala: „Štefan, do toho!“, istý muž na ňu zavolal: „Pani, on vás určite nepočuje!“

„On ťa naozaj nemôže počuť, keď je kdesi v lese,“ pridala som sa aj ja.

„Neviem, či ma počuje alebo nie, ale ak áno, vieš si predstaviť, ako ho to povzbudí?“ Po celý čas, kým chlapci bežali, takto povzbudzovala svojho syna.

„Keď počujem, ako ma mama povzbudzuje, chcem dobehnúť až do cieľa,“ povedal po pretekoch Štefan.

To je krásny príklad toho, čo môže urobiť dobrá mama pre svoje deti, ktoré sa vydávajú na veľký beh životom.

Zdroj: Dobré ránko

„Z ovocia svojich úst sa každý nasýti dobrého, a zásluha rúk človeka sa mu vráti.“ (Prísl. 12, 14)

V roku 1944 deportovali Gisellu Perlovú s celou jej rodinou do koncentračného tábora Osvienčim. Vďaka svojej gynekologickej praxi dostala milosť. Hoci to bolo v rozpore s jej vierou, začala vykonávať potraty. Ženy, ktoré neboli tehotné mali totiž šancu prežiť. „Nikto sa nikdy nedozvie, čo to pre mňa znamenalo zahubiť toľko detí. Ale keby som to neurobila, matka aj dieťa by boli zavraždení,“ povedala po rokoch. Potraty vykonávala pod rúškom noci. Nemala žiadne nástroje ani lieky. Po vojne podľahla neopísateľnej depresii a pokúsila sa otráviť. Zlomovým bodom v jej živote bolo stretnutie s Eleanor Rooseveltovou, ktorá jej povedala: „Prestaňte sa mučiť a staňte sa znova lekárkou.“ Vtedy si dala nový cieľ – priviesť na svet čo najviac detí. Vždy, keď vošla do pôrodnej sály, pomodlila sa: „Bože, dlhuješ mi život. Dlhuješ mi živé dieťa.“ Gisella priviedla na svet tisícky detí a stala sa expertkou na liečbu neplodnosti.

„Človek nie je nikdy natoľko starý, aby nemohol začať nový život.“ (Neznámy autor)

Zdroj: Kurzy pre život 2025

„Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla.“ (Prísl. 23, 22)

Tehotná žena čaká na zastávke na autobus, vedľa nej sedí starší muž a začne sa jej pýtať bežné otázky.

„V ktorom mesiaci ste?“ spýta sa jej starček.

„V utorok budem v 21. týždni,“ odpovedala mu.

„To už nemáte veľa,“ hovorí jej s úsmevom.

Ona sa zapozerá do diaľky a so zvesenými ramenami povie: „To sa vám ľahko hovorí.“ Na otázku, či je to náročné, len prikývne hlavou a na vetu, že sa musí na bábätko veľmi tešiť, nahodí len jemný úsmev. „Bojím sa. Všetkého,“ priznala tehotná žena starčekovi, ktorý ju uistil, že všetko bude v poriadku.

„Ľudia to hovoria, ale čo ak nie? Čo potom?“ posťažovala sa, no starček ju opäť uistil, že všetko bude v poriadku, veď má vedľa seba určite manžela a rodinu. „Je to komplikované. Mám len môjho otca, ktorý je chorý. Takže…“ povedala a nahrnuli sa jej slzy do očí.

„Bude to v poriadku,“ povedal jej znovu starček.

Žena sa rozplakala, no snažila sa odvrátiť tvár, aby muž vedľa nej nevidel jej smútok. Po chvíli ticha príde autobus, žena sa postaví a starčekovi povie: „Ten je náš, poď oci.“

Dcéra s otcom, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou, nastúpia do autobusu a tým sa končí krátky film s názvom „The Wait“ (Čakanie). Film režiséra Jasona McColgana získal množstvo ocenení. „Ten otec síce zabudol, kým je, ale nezabudol, ako byť dobrým človekom,“ odkázal jeden z komentujúcich.

„Ohľaduplnosť je taká vlastnosť srdca, ktorá prehliada rozbitú bránu a pozornosť venuje kvetinám na dvore za bránou.“ (H. C. Risner)

Zdroj: Dobré ránko

„Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Boh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.“ (Luk. 8, 39)

17. máj 2003, dve hodiny ráno. K vrcholu najvyššej hory sveta Mount Everest mieri z tretieho výškového táboru 25 horolezcov. Miroslav Caban je jediný bez kyslíkového prístroja. Musia prekonať výšku 550 metrov. „Robím desať krokov na jedno nadýchnutie. Počítanie krokov je na horách dôležitá vec, aby sa človek nedostal do stavu maximálneho vyčerpania.“ O pol dvanástej už stojí na vrchole a kochá sa nádherným výhľadom v nádhernom počasí. „Horolezci zostávajú zvyčajne na vrchole 5-10 minút. Ja som si ho vychutnával celú hodinu. Z oblakov podo mnou vyčnievali len vrcholy ostatných osemtisícoviek – Makalu, Kančendženga,, Lhoce, Čho Oju, Šiša Pangma. O opl jednej nastal čas odísť. V tej chvíli som mal v hlave jedinú myšlienku – dostať sa zdravý domov k rodine.“ Človek si v živote vytýči rôzne vrcholy, ale vrátiť sa domov je vždy azda to najdôležitejšie. Platí to aj v duchovnom živote.

„Rodina by mala byť miestom, kam sa vraciate s víťazstvom alebo porážkou a viete, že ste milovaní.“

Zdroj: Kurzy pre život 2025