CASD Liptovský Mikuláš

Bola raz jedna skupina žabiek, ktoré sa chceli pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala….
Ale z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili: “Oh, to je príliš namáhavé! Nikdy sa im to nepodarí!” Alebo: “To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!” Žaby začali zaostávať. S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore. Diváci kričali: “Je to príliš únavné! Nikto sa tak vysoko nedostane!” Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad. Len tá jedna išla vytrvalo ďalej. Vôbec to nechcela vzdávať! Nakoniec to každý vzdal, okrem tej jednej žabky, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže! Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné. Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo, že víťazná žabka je hluchá!
Ponaučenie: Nikdy nepočúvaj tých ľudí, ktorí Ti kradnú najkrajšie túžby a sny, ktoré nosíš vo svojej duši! Buď jednoducho hluchý, keď ťa chce niekto znemožniť pre tvoju vieru! Dôveruj iba Bohu, ktorý najlepšie vie, čo sa ti podarí zrealizovať a čo nie, ktorý dáva do tvojho srdca túžby, ktoré chce naplniť.

Mladý bankový úradník raz navštívil svojho šefa a povedal mu: ” Pán riaditeľ, chcel by som byť tak úspešný ,ako ste vy.  Mohol by ste mi poradiť , ako to môžem dosiahnúť?”  Riaditeľ mu odpovedal: ” Sadni si, chlapče. Dám ti radu, ktorá pozostáva len z dvoch slov -  správne rozhodnutia !”

” To je veľmi dobrá rada! Ale ako zistím, ktoré rozhodnutia sú tie správne?”  – ” Na to je len jedno jediné slovo: skúsenosti “, odpovedal mu bankár.

” No to je tiež veľmi dobrá rada! Ale ako človek získa skúsenosti?” – pýtal sa ďalej mladý muž.

” Aj teraz ti odpoviem len dvoma slovami -  z o   zlých   r o z h o d n u t í ! “  – odpovedal mu s úsmevom jeho šéf.

Jeden muž choval doma andulky. Aspoň raz za mesiac im musel pristrihnúť krídla, aby nemohli moc lietať.  I keď ich to strihanie vôbec nebolí, nerobil to rád. Do istej miery ich tým vlastne chránil.  Keď lietajú po dome – môžu ľahko naraziť do okna, šporáka, alebo aj vyletieť otvoreným oknom von. Možno aj vy poznáte prípady, kedy sa dokonca utopili v záchodovej mise.

Boh n ám však  “nepristrihol krídla”. Hoci sú v živote veci, s ktorými keď si “začnete” – prinesú vám len mnoho problémov – BOH  NÁM  VŠAK  DAL  SLOBODNÚ  VOĽU – a my sami sa vedome  ROZHODUJEME, či tieto problémy chceme alebo nechceme v živote mať!  Niekedy si možno pomyslíte, že by nám bolo  ľahšie žiť   s takými  ” pristrihnutými  krídlami”. No aj tak som ráda, že nás Boh necháva, aby sme sa   SAMI  SLOBODNE  ROZHODLI!

“ Dnes vám predkladám požehnanie i zlorečenie .. ” / 5.Moj.11,26/

“  Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť …” / Joz.24,15/

” Dnes  volám za svedkov proti vám nebesia i zem. Predložil som vám  život i smrť,  požehnanie i kliatbu- vyvoľ si teda…” /5.Moj.30,19/

Malý chlapec sa spýtal mamy: “Prečo plačeš?”
“Pretože som žena!” – povedala mu.
“Nerozumiem!”
Mama ho len objala a povedala:
“A nikdy ani neporozumieš.”
Neskôr sa chlapec, opýtal svojho otca: “Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?”
“Všetky ženy plačú bez dôvodu,” bolo všetko, čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, no stále nerozumel, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu, a keď sa dovolal, spýtal sa: “Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?”
Boh odpovedal: “Keď som stvoril ženu, musela byť výnimočná. Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie. Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú, a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť – stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní. Je iba jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.” Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe, akým si češe vlasy. Krása ženy – matky musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
… dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali matku, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou… Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná… Preto si všetky zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit a vytrvalosť.

Život je šanca – využi ju
Život je krása – obdivuj ju
Život je blaženosť – užívaj ju
Život je sen – uskutočni ho
Život je výzva – prijmi ho
Život je povinnosť – naplň ju
Život je hra – hraj ju
Život je bohatstvo – ochraňuj ju
Život je láska – poteš sa z nej
Život je záhada – prenikni ňou
Život je sľub – splň ho
Život je smútok – prekonaj ho
Život je hymna – spievaj ju
Život je boj – prijmi ho
Život je šťastie – zaslúž si ho
Život je život – ži ho.

Keď sa raz britskej herečke Audrey Hepburnovej, ktorú v jej dobe považovali za módnu ikonu, pýtali na tajomstvo jej krásy, povedala:
Existuje krásna staromódna myšlienka, že prednosť majú tí druhí, až potom ideš ty. Bola to jediná morálna zásada, podľa ktorej ma vychovávali: Na druhých záleží viac než na tebe, tak sa nerozčuľuj, drahá, zmier sa s tým.
PRETO
- ak chcete mať krásne pery, hovorte iba láskavé slová
- ak chcete mať krásne oči, hľadajte dobro v iných ľuďoch
- ak chcete mať krásnu postavu, jedlo si rozdeľte s hladnými
Chcete mať pekný vzhľad? Kráčajte s vedomím, že nikdy nie ste sami.

Istý muž sa vždy a kvôli všetkému dokázal trápiť. Bol to chronický pesimista. Jedného dňa ho stretli priatelia ako ide po meste a píska si. “Môže to byť náš priateľ? Nie, to určite nie je on…. Ale áno, je to on.”
Keď prišli k nemu a spýtali sa ho, čo sa stalo, že si píska, povedal im: “Platím si človeka, ktorý sa stará namiesto mňa.”
“To chceš povedať, že už nie si pesimista a že si nerobíš starosti?”
“Nie. Kedykoľvek mám sklon robiť si starosti, nechám ho, aby si ich robil namiesto mňa.”
“Koľko mu platíš?”
“Dvetisíc dolárov týždenne.”
“Fíha! Ako si to môžeš dovoliť?”
“Nemôžem si to dovoliť. Ale to je jeho starosť.”

Ježiš od ľudí nechcel, aby ho slepo nasledovali. Ani od nás to nechce. Praje si však, aby sme sa  ním nechali viesť.

Väčšina jednoduchých ľudí ho vtedy neprijala. Boli však medzi nimi výnimky, ktoré nám dodávajú odvahu a prinášajú inšpiráciu.  NIE VŠETCI ĽUDIA BOLI PRELIETAVÍ. Nie všetci patrili k tým, ktorí mu pri vchádzaní do Jeruzalema volali na slávu a o niekoľko dní neskôr kričali: ” Ukrižuj ho!”

+ Napríklad žena pri studni, ktorá túžila po niečom, čo by utíšilo nepokoj jej duše – prijala Ježiša ako Mesiáša a presvedčila o jeho význame celé mesto.

+ Lazar, obyčajný človek, ktorý v tamojšej synagóge  nepatril k významným osobnostiam, miloval Ježiša od prvého stretnutia hlbokou, neutíchajúcou láskou.

+ Zlodej na kríži, ktorý prežíval nesmierne utrpenie, otočil k Ježišovi hlavu a povedal: ” Ježišu, spomeň si na mňa!” / Luk.23,42/

Som za tieto výnimky vďačný.

Môžeme sa k týmto ľuďom pridať aj my dnes, rovnako ako sa k nim pridali učeníci na konci Ježišovho príhovoru zaznamenaného v 6.kapitole  Jánovho evanjelia. Mnoho ľudí ho vtedy opustilo a Ježiš sa opýtal: ” Vy ma nechcete opustiť, však?” /Ján 6,67/

Povedzme si teraz spolu s učeníkmi:  ”  PANE,  KU  KOMU  BY  SME  IŠLI?   IBA  TVOJE  SLOVÁ   PRINÁŠAJÚ  VEČNÝ  ŽIVOT.  MY  SME UVERILI, AJ  POZNALI,  ŽE  SI   KRISTUS,  BOŽÍ SYN.  ”  /Ján 6,68/

Viera v Ježiša nebola v obľube. Nebolo populárne Ježiša nasledovať vtedy a nie je to populárne ani dnes.

Aj napriek tomu by som sa s vami chcel podeliť o dve zásady, ktoré mi pomáhajú vyhnúť sa slepému nasledovaniu akýchkoľvek vodcov:

Po prvé:   vzťah k Ježišovi si budujem sám.

Po druhé:   snažím sa poznávať pravdu, na ktorej je tento vzťah založený.

Obidve tieto zásady sú rovnako dôležité a jedna bez druhej stráca svoju účinnosť. Môžeme ale využiť skvelú príležitosť   p o z n á v a ť  Krista  aj    p r a v d u v Božom slove a v modlitbách.  A môžeme ho poznávať tak dlho, kým nepríde.

/ Z knihy Morrisa Vendena: Druhá šanca pre každého, z kapitoly:  Ježiš a jednoduchí ľudia/

          O slávnom africkom cestovateľovi a misionárovi Livingstonovi sa hovorí, že kdekoľvek sa na svojích cestách po Afrike zastavil – vždy ničo hľadal v taške – a keď to našiel, vzal to opatrne medzi prsty, potom sa zohol, vyhĺbil do zeme jamku a ničo tam zasadil.

Čo to bolo?  – Drobučké semienka fialiek.  Fialka bola jeho obľúbený kvietok, mal veľmi rád jej vôňu. Veľmi si prial, aby sa aj druhí tešili z jej vône a mali ten deň krajší a radostnejší. Preto  vždy rád nosieval so sebou väčšie množstvo  týchto drobnučkých semienok. Kdekoľvek sa len naskytla príležitosť,  zasieval  semienka do zeme v nádeji, že vzídu a svojou krásnou vôňou potešia čo najviac ľudí. Využil každú príležitosť!    -   Koľko príležitostí sa naskytlo i nám – tebe i mne, aby sme vôkol seba šírili  “príjemnú vôňu”  radosti a krásy! Môže to byť len  maličkosť – ale môže urobiť niekomu krajší a radostnejší deň- možno len milý úsmev,  láskavý pohľad, vrelý stisk ruky, pohladenie, nežné objatie, povzbudivá SMS, obyčajný pozdrav,  či malá kytička kvetov…  A koľko príležitostí sa ešte  denne otvára nasledovníkom P.Ježiša, aby  okolo seba rozsievali semienka pravdy, lásky, nádeje a radosti  z daru spasenia, ktorý  im zadarmo, ako ten najväčší dar milosti  ponúkol Boží Syn. Kto by sa neradoval z možnosti večného života? Kto by sa s radosťou nepodelil  o nádej, ktorú získal v Kristovi?

Pán Ježiš hovorí aj tebe: ” Zadarmo ste dostali – zadarmo aj dávajte.” / Mat.10,8/

“Kto mi povie  “ty”, vstupuje so mnou do vzťahu a v tom vzťahu prehovára niečo, čo je večné.” / M.Buber/

“Mnohí z nás si myslia, že sme lepšími poslucháčmi, akými v skutočnosti sme – a potom prežívame ťažkosti v rozhovoroch s druhými ľuďmi.” / M.Jacobs/

Tri dni šiel žobrák cestou necestou. Celú tú dobu nemal čo do úst. Potom stretol druhého žobráka. Ten bol na tom tiež podobne. Šiel tiež už tri dni cestou necestou  a za  tú celú cestu nič nejedol. Obidvaja boli hladní. Pozreli sa na seba. Bez toho, aby ktorýkoľvek z nich povedal jediné slovko, jeden z nich vytiahol z batoha krajíček chleba -  svoju  poslednú  “železnú zásobu”. Rozlomil ho na polovice a polovicu dal tomu druhému.

Tu poviedka končí.   Vystihuje však to, čo sa deje pri stretnutí človeka s človekom. Presnejšie:  vystihuje to, čo sa môže diať, keď … keď naše stretnutie je opravdové, keď pri tomto stretnutí   v y s t i h n e m e   p o t r e b y   iného človeka, keď sme ochotní sa aj rozhodnúť  pre  č i n ,  ktorý by tomu druhému mohol byť   p o m o c o u .   Nie je pri tom ani potrebné pripomínať, že  ” nie samým chlebom je človek živý”, a že nie sú len žobráci, ktorí potrebujú peniaze.

Nejde len o to počuť alebo vidieť niečo, ale pochopiť  ” kto to je.”  Celé naše bytie niečo hovorí. Hovoria nielen naše slová, gestá a mimické prejavy. Pri  “načúvaní” ide o to   z a c h y t i ť  c e l  o k,  nielen detaily. Chápať človeka – celý obraz, nie len jednotlivé škvrny na plátne.  / Z knihy J.Křivohlavého: Povídej –  naslouchám./

” Hľa ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť,  ani jeho   u c h o   n i e   j e   p r i ť a ž k é,  a b y   n e m o h l o  p o č u ť.” Izaiáš 59,1