Dobrá investícia

„A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.“ (Sk. 17, 11)

Keď raz kazateľ vchádzal so svojím synom do kostola, hodil do pokladnice mincu. V ten deň neprišlo do kostola veľa ľudí a zdalo sa, že to, čo v kázaní povedal, sa ich sŕdc príliš nedotklo. Po skončení bohoslužby, keď už všetci odišli, kazateľ otvoril pokladnicu, aby vybral dary. Vypadla však len jedna minca. Malý chlapec povedal otcovi: „Vidíš, otec, keby si tam viac dal, viac by ti teraz vypadlo.“ Podobný princíp platí aj pri štúdiu Biblie. Čím viac času sa rozhodneš investovať do tohto štúdia, tým viac z neho získaš pre seba.

„Nič tak nepodnieti rozumové schopnosti ako štúdium Písma. Žiadna iná kniha nepovznesie myšlienky a nepovzbudí schopnosti tak, ako pravdy Písma. (E. G. Whiteová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Biela myš

„Hospodin pozrel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha. Všetci dovedna sa odvrátili: zkazení sú. Neni toho, kto by činil dobré, neni ani jedného.“ (Žalm 14, 2 – 3)

Istý muž si kúpil bielu myš, ktorú chcel použiť ako potravu pre svojho domáceho miláčika – hada. Nič netušiacu myš pustil do terária, kde v pilinách spal had. Maličká myš si uvedomila, že stojí pred vážnym problémom – každú chvíľu ju môže za živa prehltnúť had. Myška potrebovala rýchlo niečo vymyslieť. Viete, čo urobilo toto vystrašené zvieratko? Začalo hrabať a pilinami prikrývať spiaceho hada. Prestalo až vtedy, keď bol celý had pochovaný v pilinách. Keď sa to myške podarilo, zjavne si myslela, že svoj problém vyriešila. Ale skutočné riešenie existovalo len mimo nej. Muž sa nad malou hlúpou myškou zľutoval a vybral ju z terária. Bez ohľadu na to, ako usilovne sa snažíme prikryť a poprieť svoj hriech a hriešnu prirodzenosť, naša námaha je úplne zbytočná. Hriech sa napokon „prebuí zo spánku“ a strasie zo seba to, čím sme ho tak staroslivo prikryli. Nebyť Božej láskavej a zachraňujúcej ruky, „zožrať“ by nás zaživa.

„Sme ako mesiac. Všetci máme svoju tmavú, odvrátenú stranu, a nechceme, aby ju niekto iný videl.“ (Mark Twain)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Tajomstvo úspechu

„A stalo sa, keď dokončil Ježiš tieto reči, že žasly zástupy nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako ich zákonníci.“ (Mat. 7,28-29)

O známom anglickom hercovi Macreadym koluje správa, že raz za ním prišiel jeden vynikajúci kazateľ s takouto prosbou: „Bol by som veľmi rád, keby ste mi niečo vysvetlili.“

„Nuž, čo by to malo byť?“ spýtal sa herec. „Neviem si predstaviť, čo by som ja mohol vysvetliť kazateľovi.“

„V čom spočíva rozdiel medzi mnou a vami? Večer čo večer vystupujeme na javisko a hráte pred davmi ľudí vymyslené historky a ľudia idú za vami, nech sa objavíte kdekoľvek. Ja kážem životne dôležité a nemenné pravdy, no nepamätám si, kedy naposledy ma počúvali také davy ľudí.“

„To je celkom jednoduché,“ odpovedal Macready. „Poviem vám, aký je rozdiel medzi vami a mnou. Ja predstavujem to, čo je vymyslené, akoby to bola pravda; vy predstavujete to, čo je pravda, akoby to bolo vymyslené.“

„Každý človek má tri charaktery: ten, ktorý predstiera, ten, ktorý má a ten, o ktorom sa domnieva, že ho má.“ (A. Carr)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Žeravý uhlík

„Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte.“ (Ján 14, 10.11)

Staršieho muža, ktorý si pestoval hlboký, priateľský vzťah s Ježišom, raz v jeho dome navštívil neveriaci priateľ. Po nejakej chvíli sa téma ich rozhovoru zvrtla na náboženstvo a vieru. Keď v istej súvislosti veriaci muž citoval Gal 2,20 a vydal svedectvo o svojom spasení, neveriaci priateľ posmešne poznamenal: „Nejde mi to akosi dokopy. Najprv si povedal, že Kristus žije v tebe. Len o niekoľko minút neskôr si si protirečil tým, že si povedal, že ty žiješ v ňom. Ako je to teda?“ Veriaci muž podišiel ku kozubu a vzal do ruky kutáč. Potom povedal: „Dám tento kutáč do ohňa. Budem ho tam držať dovtedy kým sa nerozžeraví.“ Po chvíli bol železný koniec kutáča celý červený. Ukázal ho priateľovi a pokračoval: „Určite súhlasíš s tým, že teraz je oheň v tomto kutáči a súčasne je aj kutáč v ohni! A presne tak isto som ja v Kristovi – a Kristus vo mne!“

„Kristus je vždy a všade prvý a posledný. Má byť s nami nielen na začiatku a na konci našej cesty, ale na každom kroku.“ (E. G. Whiteová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Otec pri kormidle

„Ale ty, ó, Hospodine, si štítom vôkol mňa, si mojou slávou a ten, ktorý povyšuješ moju hlavu. Ja ľahnem a budem spať i prebudím sa, lebo ma Hospodin podporuje. Nebudem sa báť mnoho tisíc ľudí, ktorí sa vôkolkladú proti mne.“ (Žalm 3, 4.6.7)

Pred mnohými rokmi vzal kapitán jedného zaoceánskeho parníka na plavbu z Liverpoolu (Anglicko) do New Yorku (USA) aj svoju malú osemročnú dcérku. Raz v noci, keď všetci pasažieri spali, sa loď dostala do búrkového pásma. Silný vietor vzdúval obrovské vlny, ktoré narážali na prednú časť lode. Loď sa pri každom náraze nebezpečne nakláňala a všetky neupevnené predmey sa kĺzali sem a tam. Cestujúci sa zobudili. V strachu vyskočili z postelí, obliekli sa a vybehli zo svojich kajút, pretože si uvedomovali hroziace nebezpečenstvo. Na lodi nastal zmätok a ruch, ktorý zobudil aj dcérku kapitána. Keď si uvedomila, aká trma-vrma je na lodi, vykríkla: „Čo sa deje?“ Ľudia, ktorí stáli nablízku, jej vysvetlili, že na mori je búrka. Spýtala sa ich: „Je môj otec na lodi? Stojí pri kormidle?“ Keď ju ubezpečili o tom, že jej otec je na lodi a stojí pri kormidle, spokojne si ľahla na vankúš a napriek burácajúcemu vetru a vysokým vlnám o chvíľu tvrdo zaspala.

„Neexistuje nijaká situácia, v ktorej by nebolo bezpečné dôverovať Bohu. (J. Oswald Sanders)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 10