Úžasný príbeh Catherine Lawes
Citáty
Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
Evanjelium podľa Matúša 25,40
Úžasný príbeh Catherine Lawes
Catherine bola manželkou Lewisa Lawesa, ktorý od roku 1920 do roku 1941 pracoval ako dozorca v neslávne známej newyorskej väznici Sing Sing. Dovtedy, kým vo väznici nezačal pracovať Lewis, v nej žiaden dozorca nevydržal dlhšie ako dva roky. Lawes raz zo žartu vyhlásil: „Najjednoduchší spôsob, ako sa dostať zo Sing Singu, je nechať sa v ňom zamestnať ako dozorca.“
Lawes tam však vydržal celých dvadsaťjeden rokov. Vo väznici presadil veľa reforiem. Ako to v živote zvyčajne býva, tento muž bol úspešný vďaka svojej žene. Catherine bola prvopočiatkom všetkých zmien, ktoré sa udiali vo väznici. Verila, že všetci väzni si zaslúžia pozornosť a úctu. Pravidelne za nimi chodila, povzbudzovala ich, počúvala ich, zadávala im rôzne úlohy. Dávala im najavo, že jej nie sú ľahostajní.
Jednu októbrovú noc roku 1937 Catherine zahynula pri autonehode. Keď sa o tejto smutnej novine dozvedeli väzni, požiadali jej muža, aby im umožnil navštíviť jej domov, kde bola umiestnená truhla. A on to zariadil. O niekoľko dní neskôr sa brány Sing Singu pomaly otvorili. Vyšli z nej stovky mužov – zlodejov a vrahov. Všetci sa pomaly vybrali k domu, ktorý sa nachádzal asi dva kilometre od väznice. Potom sa zasa poslušne vrátili do svojich ciel. Nikto ich nestrážil, a napriek tomu sa ani jeden z nich nepokúsil o útek.
„To najlepšie, čo človek môže vykonať, sú malé, anonymné, nezapamätateľné prejavy milosrdenstva a lásky,“ povedal jeden básnik.
Ďalšie citáty, príbehy a tapety nájdete na www.dobreranko.sk
Korytnačka na plote
Citáty:
Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.
Sof 2,3
Pokora je zvláštna vec. V tú chvíľu, keď si myslíš, že ju máš, si ju stratil.
Anonym
Korytnačka na plote
Spisovateľ Alex Haley mal vo svojej kancelárii obraz, na ktorom sedela korytnačka na plote. Tento obraz mu mal pripomínať lekciu, ktorú sa naučil už dávno: Ak uvidíš korytnačku sedieť na plote, pamätaj, že niekto jej pomohol dostať sa tam.
Haley hovorieval: „Kedykoľvek som sám v kancelárii a začnem si myslieť: To, čo som urobil, je naozaj obdivuhodné!, pozriem sa na tento obraz a spomeniem si na korytnačku. Podobne ako jej, aj mne niekto pomohol dostať sa sem.“
Predstavenie
Po skončení sa ho v interview pýtali, aké pocity sa ho zmocňovali, keď si uvedomoval, že tigre ho vidia, ale on ich nevidí. Priznal, že v prvých sekundách ho od strachu zamrazilo na chrbte, ale vzápätí si uvedomil, že tigre nevedia, že on ich nevidí. Povedal: „Kým sa svetlá rozsvietili, práskal som bičom a prihováral sa im ako zvyčajne, aby nezistili, že ich nevidím tak dobre, ako ony mňa.“
Táto príhoda je živým podobenstvom. V živote každého človeka sú situácie, keď máme strach. Sme akoby „potme v klietke s tigrami“. Niektorí sa musia takmer denne vyrovnávať s vnútornými problémami, ktoré ich môžu aj zničiť. Vtedy musíme pamätať na dve veci:
Nálepka
Dobro zostane vždy dobrom, aj keby sa všetci postavili proti. Zlo zostane vždy zlom, aj keby sa všetci postavili za.
Jeden kazateľ raz kázal veľmi otvorene o hriechu. Po ukončení bohoslužby za ním prišiel muž a povedal mu: „Pán kazateľ, nechceme, aby ste o hriechu, vine, úpadku a ľudskej skazenosti hovorili tak otvorene. Ak vás totiž naša mládež – chlapci a dievčatá – budú počuť hovoriť o hriechu tak otvorene, môže sa stať, že sa ho skôr dopustia. Nazvite to omylom alebo chybou ak chcete, ale nehovorte o ňom tak priamo.“
Kazateľ vzal do rúk malú fľaštičku a ukázal ju mužovi so slovami: „Vidíte túto nálepku? Je tam napísané – strychnín (prudko jedovatá látka) a pod názvom je veľkými červenými písmenami napísané ´JED!´. Viete, človeče, o čo ma teraz prosíte? Chcete, aby som zmenil túto nálepku. Predpokladajme, že by som to urobil a prelepil by som ju nálepkou: ´Citrónový sirup´. Uvedomujete si, čo by sa mohlo stať? Niekto by jej obsah použil, pretože by nevedel o nebezpečenstve, ktoré v sebe ukrýva a určite by zomrel. A tak je to aj s hriechom. Čím jemnejšiu nálepku mu dáte, tým nebezpečnejším jedom sa pre vás stáva!“
Nevypočutá modlidba
5. August 2015Stalo sa to v Indii. V horskej dedine uverila prvá rodina v Ježiša Krista. Po ich obrátení im všetci hovorili: „Bohovia pôjdu proti vám. Budete prekliati!“ Oni si však z toho nič nerobili.
Krátko nato im ochorelo dieťa. Keď sa to ľudia z dediny dozvedeli, hovorili im: „Vidíte, to je trest od bohov!“
Rodina sa vybrala do vzdialeného zboru s prosbou: „Prosíme vás, modlite sa za nás. Naše dieťa je choré. Ľudia hovoria, že to je trest za to, že sme sa stali kresťanmi.“
Celý zbor sa úprimne modlil, ale stav dieťaťa sa zhoršoval. Napokon dieťa zomrelo.
Na pohrebe – bol to prvý kresťanský pohreb v tejto dedine – jej obyvatelia počuli o nádeji, ktorú prináša vzkriesenie. Oči sa im otvorili a mnohí z nich uverili v Ježiša Krista.
To, čo sa nám môže zdať ako najväčšia životná tragédia, pre iných sa môže stať veľkým životným víťazstvom.
Zlodej
Zlo nikdy neodplácajte zlom, ale usilujte sa o dobro pre všetkých. Nakoľko to závisí od vás, dobre vychádzajte so všetkými ľuďmi. Nevyrovnávajte si účty sami, moji drahí, ponechajte súd skôr Bohu, lebo v Písme je napísané: Mne patrí pomsta, ja všetkým odplatím, vraví Pán.
Väčšina ľudí potrebuje viac lásky, ako si zaslúži.
Ebner-Eschenbachová
Keď sa evanjelista John Wesley (1703 –1791) raz v noci vrátil domov z bohoslužby, dvere boli otvorené. Zlodej našiel v jeho dome len málo peňazí a nejakú kresťanskú literatúru. Keď chcel rýchlo utiecť, Wesley za ním zakričal: „Stoj! Ešte niečo ti dám!“ Prekvapený zlodej sa zastavil.
„Priateľ môj,“ prihovoril sa mu Wesley, „možno ťa mrzí takýto spôsob života. Ak to tak naozaj je, poviem ti niečo, čo si ľahko zapamätáš: Krv Ježiša Krista ťa očisťuje od každého hriechu!“ Zlodej utiekol a John Wesley sa modlil, aby jeho slová priniesli úžitok.
Uplynulo niekoľko rokov. Wesley práve podával ruky návštevníkom bohoslužby, keď za ním prišiel akýsi neznámy človek. Veľmi sa prekvapil, keď sa dozvedel, že tento muž, teraz veriaci človek a úspešný obchodník, je človek, ktorý ho pred rokmi okradol!
„Som vaším veľkým dlžníkom,“ povedal muž.
„Ach, nie, priateľ môj,“ zvolal Wesley, „ nie mojím, ale Ježišovým, ktorého krv nás očisťuje od každého hriechu!“
Zákon a milosrdenstvo – Božia milosť
2 Krn 30,18-20 – „Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou. Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud.“
Na úvod dve otázky:
1. Nakoľko bol Mojžišov zákon záväzný pre Izrael?
- Urobil z neho, z nejakej jeho časti Pán Boh nejakú výnimku ???
- V 2. Krn 30. kapitole jeuvedený príbeh o jednej udalosti zo života kráľa Chizkiju (Ezechiáša). Chizkija nastupuje na trón po svojom otcovi Achazovi v svojich 25 rokoch. V Písme je o Chizkijovi napísané vysoké hodnotenie „robil presne tak ako jeho otec Dávid“ (2 Krn 29,2).
Kráľ bol celkom oddaný Pánu Bohu a preto sa staral aj o duchovný rast národa. Za svojho panovania urobil významné zmeny v krajine: očistil chrám od pohanských praktík, obnovil bohoslužbu v chráme, pretože nejakú dobu bol chrám zavretý, odstránil modloslužbu v uliciach Jeruzalemu i v celom kráľovstve.
S reformou začal od prvého mesiaca svojej vlády. Chizkija chcel prekonať starý rozkol medzi severným a južným kráľovstvom a zjednotiť celý Izrael, preto pripravuje spoločnú slávnosť Paschy – aram. (Pesach – hebr. – slávnosť na pamiatku záchrany prvorodených synov v Egypte a vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva) a pozýva na slávnosť Izraelitov nie len z Judska, ale i zo severných častí krajiny (príprava na túto slávnosť vyžadovala vnútornú očistu; ak sa slávnosti zúčastnili aj cudzinci museli byť obrezaní v zmysle Mojžišovho zákona – Ex 12,43-49).
Kráľ chcel, aby slávnosť Paschy, pri ktorej sa Izraeliti schádzali k spoločnej oslave bola pre ľud požehnaním a preto sa ju snaží dôkladne pripraviť, čo mu zabralo viac času ako pôvodne počítal.
2. Posun slávenia Paschy o jeden mesiac
Kráľ Chizkija sa rozhodol, že slávnosť Paschy bude sláviť v druhom mesiaci (v.4) i keď podľa Mojžišovho zákona sa má slávnosť začaťv prvom mesiaci (14-teho Nissana). Bolo možné posunúť tento sviatok o jeden mesiac?
V Mojžišovom zákone je uvedené, že za určitých podmienok je možné slávenie Paschy posunúť o jeden mesiac (Nu 9,10.11) a to v prípade ak je muž rituálne znečistený, alebo je na ďalekej ceste.
V spomínanom prípade bola slávnosť odložená pre nedostatok kňazov a krátkosť času. Je aj tento argument akceptovateľný pre Pána Boha? Ako sa na to Pán Boh pozerá, vyžaduje nekompromisné dodržiavanie zákona alebo má záujem predovšetkým o človeka?
3. Účastníci slávnosti Paschy neboli rituálne čistí
Niektorí muži z Izraela (bývalého severného kráľovstva) prišli do Jeruzalema na slávnosť Paschy a robili pokánie, ale nie všetci boli čistí (rituálne).
Keď Izraeliti, ktorí prišli do Jeruzalema, sa zúčastnili slávnosti Paschy, hoci neboli očistení – kráľ Chizkija ich zato nevykázal zo spoločenstva, ani ich za to nehrešil. Modlil sa za nich k Hospodinovi, aby im odpustil a Pán Boh ho vypočul a odpustil (uzdravil) (2 Krn 30,19-20).
Čo to hovorí o Bohu – ide mu o dodržanie zákona alebo má záujem o záchranu človeka?
Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom
4. Predĺženie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň
Elen G. White v knihe Proroci a králi (180) píše: „Sviatok nekvasených chlebov sa zvyčajne slávil sedem dní. Keďže tých 7 dní rýchlo ubehlo, ľud sa rozhodol, že ďalších sedem dní venuje na lepšie poznávanie Hospodino-vých ciest (v. 23). Kňazi vyučovali podľa knihy zákona; ľud každodenne prichádzal do chrámu ďakovať Hospodinovi a oslavovať ho.Na konci slávnostného zhromaždenia si prítomní uvedomili, že Boh zázračne obrátil odpadlé Judsko a hroziaci príval modlárstva zastavil.V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, nič také v Jeruzaleme nebolo“ (2 Krn 30,26).
Je striktné dodržiavanie zákona – v tomto prípade Mojžišovho – dôležité, alebo je možné aj v tomto prípade akceptovať aj iné – „náhradné riešenie“?
Ide Pánu Bohu o dodržiavanie zákona, alebo mu viac záleží na pohnútkach človeka?
Čo sa vlastne stalo na začiatku vlády kráľa Chizkiju, ktorý bol označovaný ako dobrý judský kráľ?
Urobí resp. akceptuje v krátkom časovom intervale 3 zmeny oproti Mojžišovmu zákonu:
– posunie slávenie sviatku Paschy o 1 mesiac,
– modlí sa za Izraelitov, ktorí sa neočistili podľa Mojžišovho zákona a zúčastnili sa slávnosti Paschy,
– súhlasí s predĺžením slávnosti o jeden týždeň.
Výsledkom týchto „ústupkov“ je, že v Jeruzaleme zavládne veľká radosť a „Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam“
Toto je dôkazom, že Pán Boh prijal aj takúto interpretáciu zákona.
Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom
5. Príklad z NZ:
Učeníci idú v sobotu cez obilné pole a keďže boli hladní trhajú klasy a jedia. Keď to farizeji uvidia, hneď to žalujú Ježišovi.
Samotné počínanie učeníkov nebolo v rozpore s Mojžišovým zákonom, len sa nesmelo nič odniesť domov v nádobe alebo vo vreci. Problém bol v tom, že sa to stalo v sobotu. Podľa mienky farizejov samotné trhanie a vymŕvanie klasov bolo prácou (na spôsob žatvy a mlátenia) a teda to bola činnosť v sobotu zakázaná pod prísnym trestom – Ex 31,14.
Pán Ježiš to však vidí aj interpretuje inak. Zastane sa svojich učeníkov a uvádza príklad Dávida, ktorý jedol z posvätných chlebov, ktoré mohli jesť len kňazi a Hospodin ho za to nepotrestal.
Pre Ježiša, ako aj pre Dávida je „záchrana života“ nad zákonom, hoci aj tento zákon vydal sám Hospodin.
Okrem toho učeníci boli v službách Syna človeka, ktorý je Pánom aj nad sobotou (Mk 2,27) – inými slovami:
Službu Bohu treba uprednostniť pred bezduchým napĺňaním zákona
Ježiš varuje farizejov a platí to aj pre nás, aby sme sa slepo nesnažili dodržiavať zákon a pritom sa nám z mysle vytratí skutočný cieľ:
Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom
6. Aplikácia
O dôležitosti dodržiavania Božieho zákona sa hovorí dosť často. Tu som skôr upozornil na pohnútky človeka, zvlášť vtedy, keď to z pohľadu druhého vyzerá ako prestúpenie Božieho prikázania.
Aká je reakcia Pána Boha, keď človek neprestupuje Božie prikázanie zo ziskuchtivých pohnútok, ale keď sa snaží o dobro blížneho a dopadne to inak?
Pán Boh je milosrdný ku každému hriešnikovi a dáva mu aj druhú šancu; v praxi to znamená, že:
– prijíma modlitbu kráľa Chizkiju za mužov, ktorí slávili Paschu neočistení,
– akceptuje posun slávnosti Paschy o jeden mesiac, ako aj slávenie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň dlhšie,
– nevyčíta učeníkom ich vymieľanie obilia v sobotu, dokonca uznáva aj oprávnenosť jedenia posvätných chlebov Dávidom a jeho družinou,
– hovorí, že v sobotu je možné dobre robiť zvlášť ak sa to týka záchrany človeka.
Záver:
Čo nám to hovorí o Pánu Bohu?
Ježiš počas celého života robil tak, aby nielen neporušil zákon, ale aby ukázal na niečo ešte závažnejšie a tým je naplnenie zákona. To je v Písme vyjadrené slovami (Mt 12,7) – „Milosrdenstvo chcem a nie obete.“
Pán Ježiš nám svojím životom ukázal ako naplnením zákona osláviť Boha a zároveň sa zúčastňovať na diele záchrany človeka.
Poslušnosť Hospodinovým príkazom
1. J 5, 2-3 – „Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké.“
Dnes sa chcem zamýšľať o Božích prikázaniach – príkazoch z iného pohľadu -ako sa ich rešpektovanie resp. porušovanie môže prejaviť v našich životoch.
V 1 Kral. 13. kap. je príbeh o prorokovi z Judska, ktorý prichádza do Samárie a prorokuje proti oltáru v Bét-eli. Prečo proti oltáru? Oltár v Bét-eli, predstavoval náboženské centrum – kráľovu svätyňu (Am 7,10-17)
Na potvrdenie pravosti prorokovania, že Božieho muža posiela Hospodin sa udeje zázrak: oltár sa roztrhne a popol z obetí sa vysype na zem (popol sa mal vynášať na čisté miesto – Lv 4,12; 6,4).
Zhodou okolností, tam práve vtedy obetuje kráľ Jarobeám a tak mu prorok oznámi Hospodinovo posolstvo, načo sa kráľ naňho nahnevá, lebo tým utrpí jeho autorita. Chce ho dať chytiť a potrestať, ale ako náhle vystrie ruku, tá mu ihneď zmeravie a nemôže ju zohnúť. Kráľ poznáva, že má čo robiť so samotným Hospodinom a tak prosí Božieho muža o uzdravenie. Boží muž prosí Hospodina a kráľ je uzdravený. Po uzdravení ho kráľ pozýva do paláca a chce, pokiaľ by to bolo možné odvrátiť hrozbu proti svätyni v Bét-eli, ale prorok to odmieta a ide späť do Judska inou cestou.
Na scénu prichádza nejaký „starý“ prorok, ktorý sa vydá na oslici za prorokom z Judska. Dobehne ho a presvedčí ho, aby sa s ním vrátil do jeho domu a občerstvil sa (jedlom a vodou) z dôvodu že aj on je prorokom a dostal od anjela iné posolstvo. Svedectvo tohto „starého“ proroka je falošné. Tu začína najproblematickejšia časť tohto príbehu.
Ešte kým spolu stolujú, falošný prorok zvestuje prorokovi z Judska Boží rozsudok o tom, že za svoju neposlušnosť nebude pochovaný v hrobe svojich otcov, čiže zomrie. Tak sa aj stane: keď sa prorok z Judska opäť vydá na cestu, stretne ho lev a usmrtí ho (lev ako nástroj Božieho súdu svojim neobvyklým správaním upozorňuje na to, že sa jedná o Boží súd – lev zostane stáť pri mŕtvole spolu s oslicou – Jer 5,6). Keď to uvidia okoloidúci ľudia, povedia to „starému“ prorokovi a ten ho dá pochovať do svojho hrobu.
Kontext:
Prečo musel prorok z Judska zomrieť?
Hospodin posiela proroka z Judska do Samárie, aby napomenul Izraelského kráľa Jarobeáma. Za čo ho mal napomenúť ?
Jarobeám bol prvým kráľom severnej časti kráľovstva po Šalamúnovej smrti – teda po rozdelení kráľovstva. Jarobeám však nezdedil kráľovstvo, ani sa nedosadil sám za kráľa nad severným kráľovstvom – ale oznámil mu to Boží prorok Achija. Bolo to Božie rozhodnutie, že po Šalamúnovej smrti mu dá 10 izraelských kmeňov (1 Kral 11,26-39.).
K rozdeleniu kráľovstva aj došlo, ale namiesto toho, aby Jarobeám bol vďačný, že ho Hospodin poctil takou vysokou funkciou a zachovával Božie ustanovenia a príkazy, ako to robil kráľ Dávid, rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Jarobeám nechcel aby izraelský ľud chodil obetovať do chrámu do Jeruzalema a tak dal zhotoviť dve zlaté teľatá a postavil ich v Dáne a v Bét-eli a vyzval ľud v Izraeli, aby sa im klaňal a prinášal obety. Oltár v Bét-eli mal konkurovať jeruzalemskému chrámu a Jarobeám na dôvažok ešte ustanovil aj kňazov, ktorí neboli z rodu Lévi. Práve keď on sám vykonával kadidlovú obetu prichádza prorok z Judska, aby ho napomenul.
Poučenie:
Čo je na tomto príbehu neobvyklé ?
Ani nie tak samotná smrť judského proroka pri plnení Božej úlohy, ale to že podstatný podiel na nej má „starý“ falošný prorok, ktorý vedome klame, aby zlákal Božieho muža na nesprávnu cestu.
Ako môžeme odhaliť resp. odolať falošnému prorokovi dnes?
a) judský prorok vedel, že nemá poslúchnuť starého proroka, veď jasne zvestoval Boží príkaz Jarobeámovi, – my dnes máme Sväté Písmo.
b) Pán Boh niekedy skúšal a aj skúša Božích mužov. Text v Dt. 13,2-4 (1-3 Roh.) hovorí „Ak povstane v tvojom strede prorok alebo snívač a naznačí ti znamenie alebo zázrak, a ak sa splní znamenie alebo zázrak, ktoré ti predpovedal, a ak ti povie: Poďme za inými bohmi – ktorých nepoznáš – a slúžme im, neposlúchaj slová toho proroka alebo snívača, lebo Hospodin, váš Boh, bude vás skúšať, aby spoznal, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým srdcom a celou dušou.“
c) zmenil aj Pán Boh niekedy svoje príkazy, ktoré dal svojim služobníkom? Áno, ale zmenu vykonal sám Pán Boh.
Príklady: Mojžis sa prihovára na púšti za Izrael; Chizkijova modlitba potom, ako mu Izaiáš oznámil, že zomrie.
d) určité vysvetlenie smrti proroka z Judska podáva aj text 1 Kral 13,26 – „Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči, takže Hospodin ho vydal levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu hovoril Hospodin.“ – tieto slová hovorí „falošný“ prorok. Smrť proroka opäť potvrdila, pravosť Božieho muža a teda aj závažnosť posolstva, ktoré prorok predniesol Jarobeámovi.
Elen G. White v knihe Proroci a králi (55-56) píše nasledovné: – „Potrestanie neverného posla bolo ďalším dôkazom spoľahlivosti proroctva, ktoré zaznelo nad oltárom. Keby bol prorok, ktorý neposlúchol Božie slovo, zostal beztrestne nažive, kráľ to mohol využiť a ospravedlňovať vlastnú neposlušnosť. V roztrhnutom oltári, v meravej ruke a v strašnom potrestaní proroka, ktorý sa opovážil neposlúchnuť výslovný príkaz Hospodina, mal Járobeám poznať hnev zneváženého Boha; tieto súdy mu mali byť varovným signálom, aby prestal páchať zlo.“
Na prvý pohľad sa nám to zdá nezvyklé, ale Pán Boh môže využiť vo svojom diele aj takúto ľudskú neposlušnosť.
Aplikácia
Týmto nechcem povedať, aby sme nasledovali príklad neposlušného proroka, aby sme tým Pánu Bohu vyšli v ústrety. Skôr sa tu zamýšľam:
– berieme Pána Boha vážne, berieme vážne jeho prikázania?
– ako často nás musí Pán Boh napomínať, aby sme sa vrátili zo širokej cesty na úzku,
– aké závažné argumenty musí Pán Boh použiť – predložiť, aby sme sa rozhodli nasledovať svojho Pána?
– čo bude musieť ešte Pán Boh urobiť v našich životoch, aby sme naozaj rešpektovali jeho Slovo ?
Príklad:
Jesť či nejesť nečisté pokrmy? – je mi dostatočným argumentom to, čo povedal Pán Boh Mojžišovi a je zapísané v knihe Leviticus, alebo potrebujem ešte ďalšie argumenty od súčasných odborníkov – lekárov?
V Písme je mnoho doporučení, prikázaní, pri ktorých neakceptovaní nevidíme okamžitý výsledok; dôsledok, ktorý by nás zabrzdil v našom konaní. V takýchto situáciách môže dať to správne nasmerovanie len Božie Slovo.
Záver:
Elen G. White v knihe Cesta ku Kristovi (41) píše: „Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, čo sa nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli.“
Buďme dôslední pri dodržiavaní aj tých “najmenších“ Božích prikázaní a to je jedno či sú zapísané v Starej zmluve alebo ich vylovil Pán Ježiš, pretože Pán Boh skúša aj Božích služobníkov. Neposlúchaním Božích prikázaní si ubližujeme predovšetkým sami sebe a svojim blížnym a okrem toho brzdíme rozvoj Božieho diela, teda to, o čo sa ako veriaci najviac snažíme.
SKÚŠKA TRPEZLIVOSTI
“ Rozum človeka zdŕža jeho hnev a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. “ Prísl. 19,11
Ak sa vám stáva, že v nudnej a nie príliš “ dôležitej“ práci strácate rýchlo trpezlivosť a nahneváte sa – možno vám pomôže tento príbeh:
Istá učiteľka v detskej škôlke mala ustavične problémy s detskými šnúrkami. Trikrát denne – raz ráno a dvakrát na poľudnie – musela pomôcť 35-tim deťom obuť topánky a zaviazať šnúrky a potom zase rozviazať šnúrky a vyzuť topánky. Keď už bola pri poslednom páre, ktorý obúvala jednému malému chlapcovi, ten poznamenal: “ Tie topánky nie sú moje!“ Učiteľka napočítala do desať, aby sa upokojila a potom rozšnurovala šnúrky a topánočky mu teda vyzula. Chlapček sa len ticho pozeral, čo pani učiteľka robí – a keď začala hľadať, kde by mohli byť jeho topánočky, pokračoval: “ To sú topánky mojej sestry, ale mamička mi povedala, že dnes ich môžem mať ja!“
“ Rozhnevať sa na správnu osobu, v správnej miere, v správnom čase, správnym smerom a správnym spôsobom – to nie je ľahké a nie každý to dokáže.“ / Aristoteles/