Otázka
„Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra. Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.“ (Rim. 12, 9 – 10)
Vnúčikovia sa hrali s babkou a dedkom v detskej izbe. Dedko popritom pozeral v televizií správy. Nechcel, aby mu ušli najnovšie udalosti vo svete.
Deti s babkou boli v plnej prúde zábavy, keď ich dedko z ničoho nič prerušil a spýtal sa staršieho vnúčika: „Máš rád babku?“
„Áno,“ odvetil vnúčik bez váhania.
„A ako veľmi ju máš rád?“ pýtal sa dedko ďalej.
Dávidko roztiahol ruky, ako len mohol. „Tááák veľmi.“
„A dedka máš rád?“ vyzvedal dedko ďalej.
Dávidko sa zarazil a zmĺkol. Na chvíľu zavládlo ticho.
Keď dedko otázku zopakoval, odvetil: „Porozmýšľam.“
Asi po hodine, keď babka v kuchyni chystala jedlo a Dávidko jej asistoval, si dedko spomenul, že mu vnúčik dlhuje odpoveď. Znovu sa ho spýtal, či si už rozmyslel, či má dedka rád. Dávidko odpovedal: „Ešte rozmýšľam.“
Po štvrťhodine dedko opäť položil svoju otázku s tým, že aby vnukovi pomohol, roztiahol ruky asi tak na štyridsať centrimetrov od seba a opýtal sa: „Aspoň toľko máš dedka rád?“
„To je veľa,“ odvetil vnúčik.
„Deti musia mať s dospelými veľa trpezlivosti.“ (Antoine de Saint-Exupéry)
Zdroj: O kráse človeka – 15 povzbudzujúcich kapitol zo života
Rupia
„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Kráľ mi odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mat. 25, 35. 35. 40)
Otec mu dal jednu rupiu, aby si za ňu na miestnom trhu niečo kúpil. Sundar vzal peniaze a rozbehol sa. Rozmýšľal, ktorú zo svojich obľúbených sladkostí si vyberie. Na kraji trhoviska uvidel žobrajúcu ženu. Bola len kosť a koža. Mala rozstrapatené vlasy, tmavé oči zastreté a vpadnuté. Nekontrolovateľne sa triasla. Sundar ju videl už predtým, ale nikdy sa nezastavil, aby sa na ňu skutočne pozrel. Odrazu si spomenul na svoje rozhodnutie urobiť dobrý skutok, kedykoľvek bude môcť. Táto žena zúfalo potrebovala pomoc a on jej mohol pomôcť. Strčil ruku do vrecka a vytiahol rupiu, ktorú mu dal otec.
„Vezmite si,“ povedal žene a podal jej rupiu.
V kútikoch prepadnutých očí sa objavili slzy. Vystrela ruku, vzala si mincu a poďakovala sa. Sundara premkol hrejivý pocit spokojnosti z dobrého skutku a rozbehol sa domov.
„Okolo nás sú stovky možností, aby sme boli šťastní. Stačí len, keď otvorime oči a sme vďační.“
Zdroj: O kráse človeka – O dobrých skutkoch
Vidíš?
Pravdepodobne ste už videli alebo robili test na zisťovanie farbosleposti. Ten, ktorý som videl ja, bol vo Vedeckom pacifickom centre v Seatli. Test pozostával z tridsiatich listov pokrytých rôznofarebnými tvarmi a vzorcami. Na každom liste sa nachádza číslo. Trik spočíva v tom, že farboslepý človek čísla nevidí, aj keby sa veľmi snažil.
Prezeral som si test a zaujalo ma, že na jedenástom obrázku číslo nevidím. Sprievodný text ma informoval, že som farboslepý na červenú farbu. Nikdy som nemal pocit, že by som červenú nevidel. Zavolal som teda dcéru a spýtal som sa jej, aké číslo vidí na obrázku číslo jedenásť. „To je predsa trinástka, ocko,“ odpovedala okamžite.
O chvíľu išiel okolo náš syn, a tak som sa vyskúšal obrázok aj na ňom „Čo vidíš?“ oslovil som ho a ukazoval na list papiera.
„Trinástku,“ odpovedal aj on pohotovo.
Poprosil som ho teda, aby mi ukázal, kde presne je tá trinástka. Pozrel sa na mňa a s povzdychom opísal na papieri tvar čísla trinásť. „Tu je to, ocko.“ povedal. Ale aj keď som sledoval pohyb jeho prsta, číslo som stále nevidel.
Vtedy som si spomenul na jednu príhodu: Boli sme s rodinou na výlete a ja som si nevšimol kvety, ktoré rástli popri ceste. Keď som sa zahľadel tým smerom, ktroý mi ukazovali, jasne som spoznal margaréty a slnečnice, ale vlčie maky som nevidel. Až keď sme vystúpili z auta a prišli bližšie, uvidel som tie červené kvety. Uvedomil som si, že červenú farbu síce vidím, ale nie vtedy, ak je v kombinácii s množstvom iných farieb.
Tridsaťšesť rokov som netušil, že mám takýto problém. Vedel som, čo som mal vidieť. Prečítal som si, čo si mám všímať. Ľudia, ktorých poznám, ktorých milujem a ktorým dôverujem, ma ubezpečovali, že oni to videli. Pokúšali sa mi pomôcť, aby som videl tiež. Presviedčami ma, že to tam je. Prstom prešli po čísle – ale ja som ho nevidel. Problém bol v mojich očiach. Možno keby ich niekto zázračne uzdravil, mohol by som červenú trinástku uvidieť.
Tento príbeh dokonale ilustruje problém, ktorý máme s neobráteným srdcom. Nie je našou chybou, že nevidíme červnú trinástku na obrázku číslo jedenásť. Nemusíme sa trýzniť a trápiť, že číslo nevidíme. Ako slepec, ktorý poprosil Ježiša, aby mu otvoril oči, aj my sme sa narodili slepí. Zrak je zázrak z nebies.
„A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! Ježiš sa zľutoval nad nami a dotkol sa ich očí. Hneď začali vidieť a nasledovali ho.“ (Mat. 20, 30-34)
Zdroj: Zázrak obrátenia – Morris L. Venden
Zlaté priateľstvo
„Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.“ (Prísl. 17, 17)
V auguste 1936 svet obletela fotografia, ktorá sa zapísala medzi najslávnejšie spravodajské fotografie všetkých čias. Na víťaznom stupienku počas ceremoniálu olympijských hier v Berlíne stojí černošský atlét a vedľa neho na striebornej pozícií hajluje nemecký pretekár. Snímka sa stala symbolom pokorenia nacistických ideálov o nadradení árijskej rasy. bol to však práve nemecký športovec, ktorý pomohol Jessemu Owensovi získať olympijské zlato.
Vtedy dvadsaťtriročný černoch Jesse Owens patril medzi najväčšie nádeje amerického tímu. Pre Spojené štáty americké vybojoval štyri zlaté medaily. Najtvrdší súboj podstúpil v skoku do diaľky.
Veľmi dobre vedel, čo si myslia diváci na štadióne. Od začiatku olympijských hier sa nacisti Američanom vysmievali, že sa spoliehajú na atlétov podradnej rasy. Hitler, vodca Nemecka, sa vtedy snažil všetkých presvedčiť o nadradenosti árijskej rasy. Každý, kto nebol modrooký blondiak, bol menejcenný. Zvlášť to podľa neho platilo v prípade černoch a Židov.
Presne na to myslel Jesse Owens, keď sa ešte v teplákovej súprave pripravoval na prvý cvičný skok do diaľky. Bola to jeho najsilnejšia disciplína. Porota jeho skok ohodnotila ako prvý pokus v pretekoch o kvalifikáciu. Vystresovaný Jesse pokazil aj druhý skok. Zostal mu už len jeden, posledný pokus. Ak sa mu nepodarí, nekvalifikuje sa do samotnej súťaže. „Bojoval som, bojoval som tvrdo. Ale v jednej chvíli sa ma začala zmocňovať panika,“ spomínal si po rokoch na okamih, keď beznádejne sedel na trávniku.
Práve vtedy za ním prišiel vysoký modrooký nemecký športovec a predstavil sa ako Luz Long. Jesse nevedel, čo od neho má a môže čakať. Pozdravil ho teda, podal mu ruku a zdvorilo sa opýtal: „Ako sa máš?“ „Ja celkom dobre, Viac by ma však zaujímalo, ako si na tom ty.“ odpovedal Long.
„Čo tým myslíš?“ pokračoval Jesse Owens.
„Niečo ťa musí trápiť, veď inak by si sa kvalifikoval hneď na prvýkrát a so zavretými očami.“
A tak tu spolu hovorili súperi a spolubojovníci – syn černošského nájomného roľníka a vzor nacistickej mužnosti. Long nesúhlasil s teóriou o nadradenosti árijskej rasy. Ponúkol Owensovi svoje priateľstvo a poradil mu, ako má zmeniť rozbeh, aby sa kvalifikoval.
Popoludní dosiahol Jesse Owens nový svetový rekord v skoku do diaľky a získal zlatú medailu. Ako prvý mu zablahoželal Luz Long, a to pred očami Adolfa Hitlera, ktorý sa osobne prišiel pozrieť na súťaž.
Obaja športovci ostali priateľmi do roku 1943, keď Luz Long zomrel. Owens sa neskôr verejne vyznal: „Žiadna medaila, žiadny pohár, ktorý sa kedy vyhral, sa nevyrovnajú 24-karátovému priateľstvu, ktorým ma poctil Luz Long.“
Ako spoznať pravé priateľstvo? Jesse Owens a Luz Long si vzájomne pomáhali, podporovali sa a povzbudzovali. A práve také je skutočné priateľstvo.
Tvojmu najlepšiemu priateľovi – Ježišovi Kristovi – na tebe veľmi záleží. Dovoľ mu, aby ťa povzbudzoval, podporoval a pomáhal ti.
„Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vinnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne… Bezo mňa nič nemôžete urobiť.“ (Ján 15, 4.5)
Zdroj: Cesta ku Kristovi brož. s príbehmi, E. G. Whiteová