Pred niekoľkými rokmi uvádzala televízia cirkusové predstavenie, ktoré vyvrcholilo drezúrou bengálskych tigrov. […]

7. August 2015 Citáty Beda tým, čo zlé nazývajú dobrým a dobré zlým, […]

5. August 2015 Stalo sa to v Indii. V horskej dedine uverila prvá rodina […]

Zlodej

Zlo nikdy neodplácajte zlom, ale usilujte sa o dobro pre všetkých. Nakoľko to závisí od vás, dobre vychádzajte so všetkými ľuďmi. Nevyrovnávajte si účty sami, moji drahí, ponechajte súd skôr Bohu, lebo v Písme je napísané: Mne patrí pomsta, ja všetkým odplatím, vraví Pán.

Rim 12,17-19

 

Väčšina ľudí potrebuje viac lásky, ako si zaslúži.

Ebner-Eschenbachová

Keď sa evanjelista John Wesley (1703 –1791) raz v noci vrátil domov z bohoslužby, dvere boli otvorené. Zlodej našiel v jeho dome len málo peňazí a nejakú kresťanskú literatúru. Keď chcel rýchlo utiecť, Wesley za ním zakričal: „Stoj! Ešte niečo ti dám!“ Prekvapený zlodej sa zastavil.

„Priateľ môj,“ prihovoril sa mu Wesley, „možno ťa mrzí takýto spôsob života. Ak to tak naozaj je, poviem ti niečo, čo si ľahko zapamätáš: Krv Ježiša Krista ťa očisťuje od každého hriechu!“ Zlodej utiekol a John Wesley sa modlil, aby jeho slová priniesli úžitok.

Uplynulo niekoľko rokov. Wesley práve podával ruky návštevníkom bohoslužby, keď za ním prišiel akýsi neznámy človek. Veľmi sa prekvapil, keď sa dozvedel, že tento muž, teraz veriaci človek a úspešný obchodník, je človek, ktorý ho pred rokmi okradol!

„Som vaším veľkým dlžníkom,“ povedal muž.

„Ach, nie, priateľ môj,“ zvolal Wesley, „ nie mojím, ale Ježišovým, ktorého krv nás očisťuje od každého hriechu!“

Posted in Ranná stráž | Komentáre sú deaktivované
Zákon a milosrdenstvo – Božia milosť

2 Krn 30,18-20 – „Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou. Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud.“

Na úvod dve otázky:

1. Nakoľko bol Mojžišov zákon záväzný pre Izrael?

  1. Urobil z neho, z nejakej jeho časti Pán Boh  nejakú výnimku ???
  2. V 2. Krn 30. kapitole jeuvedený príbeh o jednej udalosti zo života kráľa Chizkiju (Ezechiáša). Chizkija nastupuje na trón po svojom otcovi Achazovi v svojich 25 rokoch. V Písme je o Chizkijovi napísané vysoké hodnotenie „robil presne tak ako jeho otec Dávid“ (2 Krn 29,2).

Kráľ bol celkom oddaný Pánu Bohu a preto sa staral aj o duchovný rast národa. Za svojho panovania urobil významné zmeny v krajine: očistil chrám od pohanských  praktík, obnovil bohoslužbu v chráme, pretože nejakú dobu bol chrám zavretý, odstránil modloslužbu v uliciach Jeruzalemu i v celom kráľovstve.

S reformou začal od prvého mesiaca svojej vlády. Chizkija chcel prekonať starý rozkol medzi severným a južným kráľovstvom a zjednotiť celý Izrael, preto pripravuje spoločnú slávnosť Paschy – aram. (Pesach – hebr. – slávnosť na pamiatku záchrany prvorodených synov v Egypte a vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva) a pozýva na slávnosť Izraelitov nie len z Judska, ale i zo severných častí krajiny (príprava na túto slávnosť vyžadovala vnútornú očistu; ak sa slávnosti zúčastnili aj cudzinci museli byť obrezaní v zmysle Mojžišovho zákona  – Ex 12,43-49).

Kráľ chcel, aby slávnosť Paschy, pri ktorej sa Izraeliti schádzali k spoločnej oslave bola pre ľud požehnaním a preto sa ju snaží dôkladne pripraviť, čo mu zabralo viac času ako pôvodne počítal.

2. Posun slávenia Paschy o jeden mesiac

Kráľ Chizkija sa rozhodol, že slávnosť Paschy bude sláviť v druhom mesiaci (v.4) i keď podľa Mojžišovho zákona sa má slávnosť začaťv prvom mesiaci (14-teho Nissana). Bolo možné posunúť tento sviatok o jeden mesiac?

V Mojžišovom zákone je uvedené, že za určitých podmienok je možné slávenie Paschy posunúť o jeden mesiac (Nu 9,10.11) a to v prípade ak je muž rituálne znečistený, alebo je na ďalekej ceste.

V spomínanom prípade bola slávnosť odložená pre nedostatok kňazov a krátkosť času. Je aj tento argument akceptovateľný pre Pána Boha? Ako sa na to Pán Boh pozerá, vyžaduje nekompromisné dodržiavanie zákona alebo má záujem predovšetkým o človeka?

3. Účastníci slávnosti Paschy neboli rituálne čistí

Niektorí muži z Izraela (bývalého severného kráľovstva) prišli do Jeruzalema na slávnosť Paschy a robili pokánie, ale nie všetci boli čistí (rituálne).

Keď Izraeliti, ktorí prišli do Jeruzalema, sa zúčastnili slávnosti Paschy, hoci neboli očistení – kráľ Chizkija ich zato nevykázal zo spoločenstva, ani ich za to nehrešil. Modlil sa za nich k Hospodinovi, aby im odpustil a Pán Boh ho vypočul a odpustil (uzdravil) (2 Krn 30,19-20).

Čo to hovorí o Bohu – ide mu o dodržanie zákona alebo má záujem o záchranu človeka?

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

4. Predĺženie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň

Elen G. White v knihe Proroci a králi (180) píše: „Sviatok nekvasených chlebov sa zvyčajne slávil sedem dní. Keďže  tých 7 dní rýchlo ubehlo, ľud sa rozhodol, že ďalších sedem dní venuje na lepšie poznávanie Hospodino-vých ciest (v. 23). Kňazi vyučovali podľa knihy zákona; ľud každodenne prichádzal do chrámu ďakovať Hospodinovi a oslavovať ho.Na konci slávnostného zhromaždenia si prítomní uvedomili, že Boh zázračne obrátil odpadlé Judsko a hroziaci príval modlárstva zastavil.V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, nič také v Jeruzaleme nebolo“ (2 Krn 30,26).

Je striktné dodržiavanie zákona – v tomto prípade Mojžišovho – dôležité, alebo je možné aj v tomto prípade akceptovať aj iné – „náhradné riešenie“?

Ide Pánu Bohu o dodržiavanie zákona, alebo mu viac záleží na pohnútkach človeka?

Čo sa vlastne stalo na začiatku vlády kráľa Chizkiju, ktorý bol označovaný ako dobrý judský kráľ?

Urobí resp. akceptuje v krátkom časovom intervale 3 zmeny oproti Mojžišovmu zákonu:

– posunie slávenie sviatku Paschy o 1 mesiac,

– modlí sa za Izraelitov, ktorí sa neočistili podľa Mojžišovho zákona a zúčastnili sa slávnosti Paschy,

– súhlasí s predĺžením slávnosti o jeden týždeň.

Výsledkom týchto „ústupkov“ je, že v Jeruzaleme zavládne veľká radosť a „Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam“

Toto je dôkazom, že Pán Boh prijal aj takúto interpretáciu zákona.

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

5. Príklad z NZ:

Učeníci idú v sobotu cez obilné pole a keďže boli hladní trhajú klasy a jedia. Keď to farizeji uvidia, hneď to žalujú Ježišovi.

Samotné počínanie učeníkov nebolo v rozpore s Mojžišovým zákonom, len sa nesmelo nič odniesť domov v nádobe alebo vo vreci. Problém bol v tom, že sa to stalo v sobotu. Podľa mienky farizejov samotné trhanie a vymŕvanie klasov bolo prácou (na spôsob žatvy a mlátenia) a teda to bola činnosť v sobotu zakázaná pod prísnym trestom – Ex 31,14.

Pán Ježiš to však vidí aj interpretuje inak. Zastane sa svojich učeníkov a uvádza príklad Dávida, ktorý jedol z posvätných chlebov, ktoré mohli jesť len kňazi a Hospodin ho za to nepotrestal.

Pre Ježiša, ako aj pre Dávida je „záchrana života“ nad zákonom, hoci aj tento zákon vydal sám Hospodin.

Okrem toho učeníci boli v službách Syna človeka, ktorý je Pánom aj nad sobotou (Mk 2,27) – inými slovami:

Službu Bohu treba uprednostniť pred bezduchým napĺňaním zákona

Ježiš varuje farizejov a platí to aj pre nás, aby sme sa slepo nesnažili dodržiavať zákon a pritom sa nám z mysle vytratí skutočný cieľ:

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

6. Aplikácia

O dôležitosti dodržiavania Božieho zákona sa hovorí dosť často. Tu som skôr upozornil na pohnútky človeka, zvlášť vtedy, keď to z pohľadu  druhého vyzerá ako prestúpenie Božieho prikázania.

Aká je reakcia Pána Boha, keď človek neprestupuje Božie prikázanie zo ziskuchtivých pohnútok, ale keď sa snaží o dobro blížneho a dopadne to inak?

Pán Boh je milosrdný ku každému hriešnikovi a dáva mu aj druhú šancu; v praxi to znamená, že:

– prijíma modlitbu kráľa Chizkiju za mužov, ktorí slávili Paschu neočistení,

– akceptuje posun slávnosti Paschy o jeden mesiac, ako aj slávenie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň dlhšie,

– nevyčíta učeníkom ich vymieľanie obilia v sobotu, dokonca uznáva aj oprávnenosť jedenia posvätných chlebov Dávidom a jeho družinou,

– hovorí, že v sobotu je možné dobre robiť zvlášť ak sa to týka záchrany človeka.

Záver:

Čo nám to hovorí o Pánu Bohu?

Ježiš počas celého života robil tak, aby nielen neporušil zákon, ale aby ukázal na niečo ešte závažnejšie a tým je naplnenie zákona. To je v Písme vyjadrené slovami (Mt 12,7) – „Milosrdenstvo chcem a nie obete.“

Pán Ježiš nám svojím životom ukázal ako naplnením zákona osláviť Boha a zároveň sa zúčastňovať na diele záchrany človeka.

Posted in Ranná stráž | Komentáre sú deaktivované
Prečo je život stále tažší

LIPTOVSKY HRADOK - svetlezluta - na email

Posted in Chvíľka pre teba | Komentáre sú deaktivované
Poslušnosť Hospodinovým príkazom

1. J 5, 2-3 – „Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké.“

Dnes sa chcem zamýšľať o Božích prikázaniach – príkazoch z iného pohľadu -ako sa ich rešpektovanie resp. porušovanie môže prejaviť v našich životoch.

V  1 Kral. 13. kap. je príbeh o prorokovi z Judska, ktorý prichádza do Samárie a prorokuje proti oltáru v Bét-eli. Prečo proti oltáru? Oltár v Bét-eli, predstavoval náboženské centrum – kráľovu svätyňu (Am 7,10-17)

Na potvrdenie pravosti prorokovania, že Božieho muža posiela Hospodin sa udeje zázrak: oltár sa roztrhne a popol z obetí sa vysype na zem (popol sa mal vynášať na čisté miesto – Lv 4,12; 6,4).

Zhodou okolností, tam práve vtedy obetuje kráľ Jarobeám a tak mu prorok oznámi Hospodinovo posolstvo, načo sa kráľ naňho nahnevá, lebo tým utrpí jeho autorita. Chce ho dať chytiť a potrestať, ale ako náhle vystrie ruku, tá mu ihneď zmeravie a nemôže ju zohnúť. Kráľ poznáva, že má čo robiť so samotným Hospodinom a tak prosí Božieho muža o uzdravenie. Boží muž prosí Hospodina a kráľ je uzdravený. Po uzdravení ho kráľ pozýva do paláca a chce, pokiaľ by to bolo možné odvrátiť hrozbu proti svätyni v Bét-eli, ale prorok to odmieta a ide späť do Judska inou cestou.

Na scénu prichádza nejaký „starý“ prorok, ktorý sa vydá na oslici za prorokom z Judska. Dobehne ho a presvedčí ho, aby sa s ním vrátil do jeho domu a občerstvil sa (jedlom a vodou) z dôvodu že aj on je prorokom a dostal od anjela iné posolstvo.  Svedectvo tohto „starého“ proroka je falošné. Tu začína najproblematickejšia časť tohto príbehu.

Ešte kým spolu stolujú, falošný prorok zvestuje prorokovi z Judska Boží rozsudok o tom, že za svoju neposlušnosť nebude pochovaný v hrobe svojich otcov, čiže zomrie. Tak sa aj stane: keď sa prorok z Judska opäť vydá na cestu, stretne ho lev a usmrtí ho (lev ako nástroj Božieho súdu svojim neobvyklým správaním upozorňuje na to, že sa jedná o Boží súd – lev zostane stáť pri mŕtvole spolu s oslicou – Jer 5,6). Keď to uvidia okoloidúci ľudia, povedia to „starému“ prorokovi a ten ho dá pochovať do svojho hrobu.

Kontext: 

Prečo musel prorok z Judska zomrieť?

Hospodin posiela proroka z Judska do Samárie, aby napomenul Izraelského kráľa Jarobeáma. Za čo ho mal napomenúť ?

Jarobeám bol prvým kráľom severnej časti kráľovstva po Šalamúnovej  smrti – teda po rozdelení kráľovstva. Jarobeám však nezdedil kráľovstvo, ani sa nedosadil sám za kráľa nad severným kráľovstvom – ale oznámil mu to Boží prorok Achija. Bolo to Božie rozhodnutie, že po Šalamúnovej smrti mu dá 10 izraelských kmeňov (1 Kral 11,26-39.).

K rozdeleniu kráľovstva aj došlo, ale namiesto toho, aby Jarobeám bol vďačný, že ho Hospodin poctil takou vysokou funkciou a zachovával Božie ustanovenia a príkazy, ako to robil kráľ Dávid, rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Jarobeám nechcel aby izraelský ľud chodil obetovať do chrámu do Jeruzalema a tak dal zhotoviť dve zlaté teľatá a postavil ich v Dáne a v Bét-eli a vyzval ľud v Izraeli, aby sa im klaňal a prinášal obety. Oltár v Bét-eli mal konkurovať jeruzalemskému chrámu a Jarobeám na dôvažok ešte  ustanovil aj kňazov, ktorí neboli z rodu Lévi. Práve keď on sám vykonával kadidlovú obetu prichádza prorok z Judska, aby ho napomenul.

Poučenie:

Čo je na tomto príbehu neobvyklé ?

Ani nie tak samotná smrť judského proroka pri plnení Božej úlohy, ale to že podstatný podiel na nej má „starý“ falošný prorok, ktorý vedome klame, aby zlákal Božieho muža na nesprávnu cestu.

Ako môžeme odhaliť resp. odolať falošnému prorokovi dnes?

a) judský prorok vedel, že nemá poslúchnuť starého proroka, veď jasne zvestoval Boží príkaz Jarobeámovi, – my dnes máme Sväté Písmo.

b) Pán Boh niekedy skúšal a aj skúša Božích mužov. Text v Dt. 13,2-4 (1-3 Roh.) hovorí „Ak povstane v tvojom strede prorok alebo snívač a naznačí ti znamenie alebo zázrak, a ak sa splní znamenie alebo zázrak, ktoré ti predpovedal, a ak ti povie: Poďme za inými bohmi – ktorých nepoznáš – a slúžme im, neposlúchaj slová toho proroka alebo snívača, lebo Hospodin, váš Boh, bude vás skúšať, aby spoznal, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým srdcom a celou dušou.“

c) zmenil aj Pán Boh niekedy svoje príkazy, ktoré dal svojim služobníkom? Áno, ale zmenu vykonal sám Pán Boh.

Príklady: Mojžis sa prihovára na púšti za Izrael; Chizkijova modlitba potom, ako mu Izaiáš oznámil, že zomrie.

d) určité vysvetlenie smrti proroka z Judska podáva aj text 1 Kral 13,26„Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči, takže Hospodin ho vydal levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu hovoril Hospodin.“ – tieto slová hovorí „falošný“ prorok. Smrť proroka opäť potvrdila, pravosť Božieho muža a teda aj závažnosť posolstva, ktoré prorok predniesol Jarobeámovi.

Elen G. White v knihe Proroci a králi (55-56) píše nasledovné: – „Potrestanie neverného posla bolo ďalším dôkazom spoľahlivosti proroctva, ktoré zaznelo nad oltárom. Keby bol prorok, ktorý neposlúchol Božie slovo, zostal beztrestne nažive, kráľ to mohol využiť a ospravedlňovať vlastnú neposlušnosť. V roztrhnutom oltári, v meravej ruke a v strašnom potrestaní proroka, ktorý sa opovážil neposlúchnuť výslovný príkaz Hospodina, mal Járobeám poznať hnev zneváženého Boha; tieto súdy mu mali byť varovným signálom, aby prestal páchať zlo.“

Na prvý pohľad sa nám to zdá nezvyklé, ale Pán Boh môže využiť vo svojom diele aj takúto ľudskú neposlušnosť.

Aplikácia

Týmto nechcem povedať, aby sme nasledovali príklad neposlušného proroka, aby sme tým Pánu Bohu vyšli v ústrety. Skôr sa tu zamýšľam:

– berieme Pána Boha vážne, berieme vážne jeho prikázania?

– ako často nás musí Pán Boh napomínať, aby sme sa vrátili zo širokej cesty na úzku,

– aké závažné argumenty musí Pán Boh použiť – predložiť, aby sme sa rozhodli nasledovať svojho Pána?

– čo bude musieť ešte Pán Boh urobiť v našich životoch, aby sme naozaj rešpektovali jeho Slovo ?

Príklad:

Jesť či nejesť nečisté pokrmy?  – je mi dostatočným argumentom to, čo povedal Pán Boh Mojžišovi a je zapísané v knihe Leviticus, alebo potrebujem ešte ďalšie argumenty od súčasných odborníkov – lekárov?

V Písme je mnoho doporučení, prikázaní, pri ktorých neakceptovaní nevidíme okamžitý výsledok; dôsledok, ktorý by nás zabrzdil v našom konaní. V takýchto situáciách môže dať to správne nasmerovanie len Božie Slovo.

Záver:

Elen G. White v knihe Cesta ku Kristovi (41) píše: „Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, čo sa nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli.“

 

Buďme dôslední pri dodržiavaní aj tých “najmenších“ Božích prikázaní a to je jedno či sú zapísané v Starej zmluve alebo ich vylovil Pán Ježiš, pretože Pán Boh skúša aj Božích služobníkov. Neposlúchaním Božích prikázaní si ubližujeme predovšetkým sami sebe a svojim blížnym a okrem toho brzdíme rozvoj Božieho diela, teda to, o čo sa ako veriaci najviac snažíme.

Posted in Zamyslenie | Leave a comment
SKÚŠKA TRPEZLIVOSTI

” Rozum človeka zdŕža jeho hnev a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. ”  Prísl. 19,11

Ak sa vám stáva, že v nudnej a nie príliš ” dôležitej” práci strácate rýchlo trpezlivosť a nahneváte sa – možno vám pomôže tento príbeh:

Istá učiteľka v detskej škôlke mala ustavične problémy s detskými šnúrkami. Trikrát denne – raz ráno a dvakrát na poľudnie – musela pomôcť 35-tim deťom obuť topánky a zaviazať šnúrky a potom zase rozviazať šnúrky a vyzuť topánky. Keď už bola pri poslednom páre, ktorý obúvala jednému malému chlapcovi, ten poznamenal: ” Tie topánky nie sú moje!”  Učiteľka napočítala do desať, aby sa upokojila a potom rozšnurovala šnúrky a topánočky mu teda vyzula. Chlapček sa len ticho pozeral, čo pani učiteľka robí – a keď začala hľadať, kde by mohli byť jeho topánočky, pokračoval:  ” To sú topánky mojej sestry, ale mamička mi povedala, že dnes ich môžem mať ja!”

” Rozhnevať sa na správnu osobu, v správnej miere, v správnom čase, správnym smerom a správnym spôsobom – to nie je ľahké a nie každý to dokáže.” / Aristoteles/

 

Posted in Chvíľka pre teba | Leave a comment
Dávid – muž podľa Božieho srdca

1. Sam. 13,14 – „No teraz tvoje kráľovstvo neobstojí, Hospodin si už vyhľadal muža podľa svojho srdca a určil ho za vodcu svojho ľudu, pretože si nezachoval, čo ti prikázal Hospodin.“

Kto bol označený titulom „…muž podľa Božieho srdca …“?

1. Dávid pastier a bojovník

Dávid bol najmladším synom Izaja z judského Betlehema. Počas starostlivosti o ovečky ho Pán Boh učil trpezlivosti, učil ho trpezlivo čakať na tú správnu príležitosť a tým ho pripravoval na novú zodpovednú úlohu.  Prorok Samuel ho ešte ako mládenca pomaže na Boží pokyn za kráľa (1.Sam 16. kap.), ale nástup na trón mu neoznámi a pošle ho späť k svojim ovciam.

Medzitým sa Saul rozhodol ísť vlastnou cestou a neakceptovať Božie rady. Odklon od Hospodina sa u Saula prejaví trápením zlým duchom, akási duchovná depresia – odstúpil od neho Boží Duch.

Na Saulovu žiadosť, mu jeho služobníci odporučili Dávida, aby ho v ťažkých chvíľach povzbudzoval hrou na harfu. To sa aj stane a Dávid potešuje Saula hrou na tento hudobný nástroj.

Po víťazstve Dávida (mal asi 15-18 r.) nad Goliášom, ho Saul posiela na vojenské výpravy a Dávid slávi úspech za úspechom. Pri jeho návrate domov, ženy zo všetkých  izraelských miest spievajú popevok: „Saul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!“ (1.Sam. 18,6-7) Saula to veľmi nahnevalo a začína žiarliť na nového hrdinu Dávida.

Postoj Saula k Dávidovi sa výrazne zmení a Dávid sa musí zachraňovať útekom – pomáha mu jeho žena Míkal, Saulov syn Jonatán i Samuel.

Spor medzi nimi sa vyostruje a Saul sa rozhoduje, že Dávida zabije a tak je Dávid cca 10 rokov na úteku.

2. Dávid judským a izraelským kráľom

Po Saulovej smrti Hospodin vedie Dávida do judského Hebronu. (2.Sam 2. kap.) Sem prišli za ním aj mužovia z Judska a pomazali Dávida za kráľa nad domom Júdovým. Neskôr aj Izraelské kmene uznali, že Dávid je tou správnou osobou a prichádzajú za ním do Hebronu, aby Dávida pomazali za kráľa aj nad Izraelom. (2. Sam 5. kap.)

Za obdobie svojej vlády (7+33 rokov) vykonal mnoho pre posilnenie izraelského kráľovstva:

– zmocnil sa zdanlivo nedobytnej jebuzejskej pevnosti v Jeruzaleme a urobil z neho hlavné mesto celého kráľovstva,

– vytvoril vojenskú organizáciu s vrchným veliteľom Joábom a vďaka jeho osobnej statočnosti a vojvodcovskej zdatnosti si Izrael podmanil svojich nepriateľov,

– postaral sa o prenesenie truhly zmluvy do Jeruzalema,

– postavil kráľovský palác, obnovil obchodné cesty, nastáva hmotný blahobyt obyvateľov kráľovstva.

 3. Pozitívne črty Dávidovho života:

Už v čase Saulovho prenasledovania sa u Dávida prejaví Kristov Duch. Podľa príkazu Pána Ježiša miluje svojich nepriateľov – dva krát ušetrí Saulov život, pretože je pomazaný Hospodinom.

Jeho úzky vzťah s Pánom Bohom vyjadruje aj modlitba 2.Sam 7,18.– „Kto som ja, Hospodine Pane, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?…“

Písmo hovorí, (2.Sam. 8,15) že, „…Dávid kraľoval nad celým Izraelom a prisluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu“.

Nenásilné zjednotenie severných a južných kmeňov a založenie nového štátneho útvaru svedčí o jeho múdrom a diplomatickom jednaní. Dokázal bez použitia sily spojiť dve znepriatelené strany – severné a južné kmene.

Zaujíma sa o bohoslužbu vo svätostánku, chce stavať Hospodinovi dom.

Napísal vyše 70 žalmov a to nielen pre kňazov pri bohoslužbe vo svätostánku, ale aj pre bežný ľud pri slávnostiach.

Na jeho rozhodovaní vidíme silný vplyv Božieho Ducha.

Tieto charakterové vlastnosti potvrdzujú „oprávnenosť“ titulu – muž podľa Božieho srdca. Bol to predobraz na mesiášskeho kráľa; Ježišovi súčasníci nazývajú Ježiša syn Dávidov – Lk. 18,38.

4. Negatívne črty Dávidovho života

Najväčším mínusom Dávida bol hriech s Bat-Šebou a smrť jej manžela Chetitu Uriáša. Pomer s Bet-Šabe následne nepriaznivo ovplyvnil celú jeho rodinu. Možno pripomenúť aj sčítanie bojaschopných mužov v Izraeli a Judsku

Ako ide táto skutočnosť spolu s titulom „…muž podľa Božieho srdca …“ ?

5. Vysvetlenie

Dávid už od detstva úprimne miloval Hospodina. Kedykoľvek sa ako pastier ocitol v nebezpečenstve, zveril celú záležitosť do Božích rúk a Pán Boh ho bezpečne previedol cez nástrahy, ktoré naňho v živote číhali. Toto platilo v prevažnej miere dovtedy, kým sa nestal kráľom. V tomto období vidíme v jeho živote mnoho skutkov milosrdenstva, milosti, trpezlivosti inak povedané chodil s Bohom.

Čo zapríčinilo taký veľký odklon od Božieho ideálu, že sa kráľ Dávid  rozhodol získať cudziu ženu aj za cenu smrti jej manžela?

Elen G. White v knihe Patriarchovia a proroci (545) píše: Práve sebaistota a spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti priviedli Dávida k pádu. Podľa vtedajších zvyklostí kráľ mohol beztrestne páchať zločiny, za ktoré obyčajní smrteľníci bývali kruto trestaní. Panovník nemusel dodržiavať zákony ako jeho poddaní. Namiesto toho, aby sa pokorne oprel o Hospodinovu moc, začal veriť vo vlastnú múdrosť a silu.“

Dávid začal pomaly opúšťať Boha práve v čase materiálnej prosperity a duchovnej horlivosti. Dostáva sa do vážneho rozporu s Božím zákonom – známym ako záležitosť s Uriášom Chetejským resp. Bat-Šebou.

U Dávidova sa už skôr prejavila slabosť na ženy. Do Hebronu prichádza s dvoma manželkami, v Hebrone ich má šesť a v Jeruzaleme má ďalších desať žien a ženín (vedľajšie ženy). Dávid začal budovať politické zväzky uzavretím manželstiev s dcérami kráľov okolitých kráľovstiev podobne ako neskôr Šalamún. Spolu s mnohoženstvom sa u Dávida prejavila aj slabosť pri výchove synov – nepotrestal Amnóna a Absolóna za závažné priestupky, čo podporovalo nezhody medzi synmi (podobne ako u Jákoba).

Avšak aj v takejto ťažkej a nepríjemnej situácii sa prejaví Dávidov úzky vzťah s Bohom z jeho mladosti a pokorne prijíma Božie rozhodnutie – Boží trest. A hoci následky hriechu boli trpk, citeľne sa dotkli jeho rodiny, prijíma to ako Božiu milosť. O tom hovoria aj viaceré jeho žalmy.

Žalm 51,3-6 – „Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zahlaď moje priestupky! Dokonale ma obmy z mojej viny, očisť ma od môjho hriechu! Lebo som si vedomý svojich priestupkov a hriech môj predo mnou je stále. Proti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach, aby si Ty mal pravdu vo svojich rečiach a bol si čistý vo svojom súde.“

Žalm 51,12-14„Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma! Chcem učiť priestupníkov Tvojim cestám, aby sa hriešnici k Tebe obracali.“

 „Muž podľa Hospodinovho  srdca“  neznamená, že dotyčný človek vôbec nehreší, alebo že robí len malé „hriešky“. Muž podľa Božieho srdca sa v dobrých, ale aj v ťažkých situáciách – ktoré si sám zavinil – plne a s dôverou spolieha na Pána Boha – na Božiu milosť.

6. Aplikácia

To, čo sme povedali o Dávidovi môžeme aplikovať aj na seba.

a) Spoľahnime sa úplne na Pána Boha, ktorý je našim Stvoriteľom, stále sa o nás stará, ochraňuje nás a svoje zasľúbenia splní v pravý čas. Nemusíme  mať obavy ani v najťažších situáciách.

b) Keď si niekto povie, že k takémuto Dávidovi mám veľmi ďaleko, môj život sa skôr podobá tej druhej etape Dávidovho života, je tu druhý pozitívny prvok, ktorý vidíme práve pri jeho zlyhaní.

Napriek tomu, čo sa stalo Dávid bol schopný vďaka svojmu hlbokému vzťahu k Hospodinovi, správne posúdiť a vidieť hriech a prijať spravodlivý rozsudok. Nedovolil, aby ho hriech vzdialil od Pána tak ďaleko, aby sa už nemohol vrátiť.

Ak sa nám v živote prihodí niečo, čo by sme najradšej úplne vygumovali zo svojej minulosti, úprimne s otvoreným srdcom vyznajme podobne ako Dávid svoj hriech a Pán Boh, aj keď nechá na nás pôsobiť dôsledky našich činov, bude milosrdný. Môžeme potom povedať s Dávidom Žalm 32,3-5 „Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť. Sela. Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu.“

Posted in Zamyslenie | Leave a comment
RANNÁ CHVÍĽKA

” Lepšie je byť trpezlivý ako hrdina, lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.” Prísl. 16,32

Zistila som, že keď si ráno nenájdem čas na Božie Slovo a osobnú modlitbu, oveľa skôr strácam trpezlivosť a rozhnevám sa aj pre bezvýznamné veci.

Nedávno mi potrebu každodenného ranného osobného stíšenia pripomenul aj môj syn Andrej. Náhodou sa mu podarilo rozliať mlieko a ja som okamžite spustila spŕšku ostrých výčitiek a pripomienok na jeho adresu.  Môj syn potichu a nesmelo poznamenal: ” Mami, zabudla si poprosiť Pána Ježiša , aby ti dnes pomohol byť milou a láskavou?”

” Obvykle som si do diára napísal: 7.00-7.30 – modlitba.  Často sa mi však stávalo, že som to nedodržal. Preto si teraz do diára píšem: 7.00-7.30 – BOH.  Toto už je akosi ťažšie zanedbávať.” / Don Postema/

/Poďme si čítať 16/

Posted in Chvíľka pre teba | Leave a comment