Na zástavke

„Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla.“ (Prísl. 23, 22)

Tehotná žena čaká na zastávke na autobus, vedľa nej sedí starší muž a začne sa jej pýtať bežné otázky.

„V ktorom mesiaci ste?“ spýta sa jej starček.

„V utorok budem v 21. týždni,“ odpovedala mu.

„To už nemáte veľa,“ hovorí jej s úsmevom.

Ona sa zapozerá do diaľky a so zvesenými ramenami povie: „To sa vám ľahko hovorí.“ Na otázku, či je to náročné, len prikývne hlavou a na vetu, že sa musí na bábätko veľmi tešiť, nahodí len jemný úsmev. „Bojím sa. Všetkého,“ priznala tehotná žena starčekovi, ktorý ju uistil, že všetko bude v poriadku.

„Ľudia to hovoria, ale čo ak nie? Čo potom?“ posťažovala sa, no starček ju opäť uistil, že všetko bude v poriadku, veď má vedľa seba určite manžela a rodinu. „Je to komplikované. Mám len môjho otca, ktorý je chorý. Takže…“ povedala a nahrnuli sa jej slzy do očí.

„Bude to v poriadku,“ povedal jej znovu starček.

Žena sa rozplakala, no snažila sa odvrátiť tvár, aby muž vedľa nej nevidel jej smútok. Po chvíli ticha príde autobus, žena sa postaví a starčekovi povie: „Ten je náš, poď oci.“

Dcéra s otcom, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou, nastúpia do autobusu a tým sa končí krátky film s názvom „The Wait“ (Čakanie). Film režiséra Jasona McColgana získal množstvo ocenení. „Ten otec síce zabudol, kým je, ale nezabudol, ako byť dobrým človekom,“ odkázal jeden z komentujúcich.

„Ohľaduplnosť je taká vlastnosť srdca, ktorá prehliada rozbitú bránu a pozornosť venuje kvetinám na dvore za bránou.“ (H. C. Risner)

Zdroj: Dobré ránko

Prosba

„Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu. Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.“ (Sof. 2, 1.3)

Mladý 16-ročný muž prežil na vojne otrasnú skúsenosť. Keď ako prvý vyšiel po bombardovaní z úkrytu, našiel človeka, ktorého dotrhali črepiny z granátu. Chcel mu pomôcť. On však povedal: „Zomieram. Nemusíš mi pomáhať. Potrebujem len niekoho, kto by sa so mnou pomodlil. Pomodlíš sa so mnou?“ Chlapec odvetil: „Ja patrím k Hitlerjugendu. Tam nás neučili modliť sa.“ Rozbehol sa za veliteľom. Veliteľ si kľakol k roztrhanému mužovi, ktorý zopakoval svoju prosbu: „Veliteľ, zomieram. Pomodlíš sa so mnou, prosím….“ „Nebesá! Ja sa neviem modliť.“ A tak zavolali nadporučíka. Stáli tam, ale ani jedeni z nich sa nevedel pomodliť. Mladý muž neskôr povedal: „Ako som tam stál, povedal som si: „Keď sa dostanem z tejto špinavej vojny, prvé, čo urobím – pôjdem niekam, kde sa naučím modliť. Nechcem zomrieť ako onen chlap.“

„Bolesť mení naše srdce. Niekedy len vďaka nej pochopíme, že je potrebné niečo zmeniť.“

Zdroj: Kurzy pre život 2025

Dve méty

„Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Boh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.“ (Luk. 8, 39)

17. máj 2003, dve hodiny ráno. K vrcholu najvyššej hory sveta Mount Everest mieri z tretieho výškového táboru 25 horolezcov. Miroslav Caban je jediný bez kyslíkového prístroja. Musia prekonať výšku 550 metrov. „Robím desať krokov na jedno nadýchnutie. Počítanie krokov je na horách dôležitá vec, aby sa človek nedostal do stavu maximálneho vyčerpania.“ O pol dvanástej už stojí na vrchole a kochá sa nádherným výhľadom v nádhernom počasí. „Horolezci zostávajú zvyčajne na vrchole 5-10 minút. Ja som si ho vychutnával celú hodinu. Z oblakov podo mnou vyčnievali len vrcholy ostatných osemtisícoviek – Makalu, Kančendženga,, Lhoce, Čho Oju, Šiša Pangma. O opl jednej nastal čas odísť. V tej chvíli som mal v hlave jedinú myšlienku – dostať sa zdravý domov k rodine.“ Človek si v živote vytýči rôzne vrcholy, ale vrátiť sa domov je vždy azda to najdôležitejšie. Platí to aj v duchovnom živote.

„Rodina by mala byť miestom, kam sa vraciate s víťazstvom alebo porážkou a viete, že ste milovaní.“

Zdroj: Kurzy pre život 2025

„Povedal im: Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Marek 16, 15)

11-ročný chlapec si obliekol teplé zimné šaty a povedal svojmu otcovi: Oci, som pripravený ! Jeho otec, ktorý bol kazateľom v miestnom kostole, sa ho pýta: „Pripravený na čo? “ „Oci, je čas vyjsť von a rozdávať naše kresťanské letáky. “ „Synu, vonku je veľmi zima a dáždivo. Dieťa vyzerá prekvapene reakciou svojho otca a hovorí: „Ale oci, ľudia by mali vedieť, kto je Boh, aj počas daždivých dní. „ „Synak, v tomto počasí nejdem von. “ Dieťa plné nádeje sa ho pýta: „Môžem ísť sám ? Prosím ocko! Jeho otec si myslel, že sa ďaleko nedostane, povedal:“Ok synak, môžeš ísť. Tu sú letáky, ale dávaj si pozor. „Ďakujem, oci! Dieťa je vonku a chystá sa vyraziť do ulíc svojho malého mesta. Rozdáva letáky takmer každému, koho stretne. Po dvoch hodinách prechádzky v daždi a zime si uvedomí, že mu zostáva už len jeden leták. Zastaví sa na rohu ulice, aby počkal na ďalšieho okoloidúceho, ale ulice sú už prázdne. Hlboko odhodlaný odovzdať túto poslednú brožúru, ide pred dvere prvého domu, a pred ním zvonček. Zvonček zazvoní niekoľkokrát, no nikto neotvorí dvere. Keď sa chlapec konečne rozhodne odísť, aj tak si to rozmyslí a vráti sa späť. Tentokrát nielen zazvoní na zvonček, ale začne klopať na dvere kolenami. Konečne sa dvere otvárajú. Objaví sa  dospelá žena. Jemným hlasom a smutným pohľadom sa ho pýta: »Čo pre teba môžem urobiť, drahé dieťa? So žiariacimi očami a sladkým úsmevom dieťa odpovie: »Madam, prepáčte, že vás ruším, ale chcel som vám len povedať, že Boh vás miluje a tiež vám chcem dať poslednú brožúrku, ktorá hovorí, ako veľmi vás Boh naozaj miluje. “ Chlapec jej dal brožúrku a odišiel. „Ďakujem ti synček, Boh ti žehnaj! “ Nasledujúce nedeľné ráno sa pred nedeľnou bohoslužbou kázateľ pýta. „Je v kostole niekto, kto má svedectvo a chcel by sa podeliť so všetkými zúčastnenými? “ Dáma z posledného radu vynikne. Jej hlas je jemný a milý, oči jej žiaria zvláštnou žiarou: „Nikto ma tu nepozná. Nikdy predtým som tu nebola. Do minulého týždňa som nemala záujem o Boha a nežila som ako kresťan, aj keď som sa narodila do kresťanskej rodiny. Pred nejakým časom zomrel môj manžel, nechal ma samú a beznádejnú. Minulý týždeň, v deň, keď bol taký chladný a upršaný, moje srdce bolo zlomené, v nezvratnom zúfalstve žiť ďalej som chcela spáchať samovraždu ! V ten deň som sa cítila, akoby som prišla na koniec mojej životnej cesty. Chytila som stoličku a lano a prešiela som ku stropu domu. Po tom, ako som sa postavila na stoličku, som si uviazala uzol a dala si lano okolo krku. Práve keď som sa chystala vykopnúť stoličku, počula som zvonček a potom mi na dvere búchalo silné buchnutie. Myslela som si, že chvíľku počkám, kým tento návštevník odíde. “ Čakala som a čakala, ale údery sú stále silnejšie. Vybuchovalo mi to tak nahlas v ušiach, že som to už nemohla ignorovať. Zaujímalo ma, kto by to mohol byť? Nikto sa nikdy nepriblíži k mojim dverám a nikto ma nepríde navštíviť! Uvoľnila som si šnúru okolo krku a šla som k dverám. Keď som otvorila, neverila som vlastným očiam! Malé dieťa s tvárou anjela bolo pred mojimi dverami. Jeho pohľad áno jeho pohľad oh! Neviem ťa opísať! A slová, ktoré vyšli z jeho úst, boli ako ústa anjela! Opäť dali môjmu chladnému a sklamanému srdcu nádej. S milučikím sladkým hlasom mi povedal: Madam, prišiel som vám len povedať, že Boh vás miluje. Keď bol „malý anjelik“ preč, zatvorila som dvere a prečítala som každé slovo napísanej správy. Moje srdce buchá nevysvetliteľnou radosťou! Už nepotrebujem lano a stoličku. Ako môžete vidieť… Teraz som šťastná dcéra kráľa kráľov, Pána Ježiša.
Ďakujem Pánovi, že mi poslal tohto „malého Božieho anjela“, ktorý prišiel práve včas. Vlastne nie len preto, aby som zachránila tento život, ale aby ma zachránila pred večnými problémami, ktorými by som musela prejsť v pekle. Všetci v kostole plakali. Vzlykajúci kazateľ zostúpil z pódia, šiel na prvú lavičku a vzal svojho drahého syna do náručia Nenechávajte túto správu sebeckou! Pamätajme si! Božie evanjelium môže niečo zmeniť v niekomu živote, preto sa nehanbite šíriť ho! Boh vám všetkým žehnaj.

Amen!

Pohľad z perspektívy

“Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.”(Izaiáš 55,8.9)

 

Predstavte si, že sa veziete autom cez pohorie. Cesta sa krúti a vy ste uviaznutí za neuveriteľne pomalým autom. Myslíte si: „Keby som mohol vidieť za zákrutu, mohol by som ho predbehnúť.“ Potom preletí vrtuľník a pilot vám ohlási: „Vidím dva kilometre pred sebou. Je to v poriadku, môžete obiehať.“ Aký je rozdiel medzi vami v aute a pilotom vo vrtuľníku? Je to pohľad z perspektívy. Pilot mal oveľa väčšiu perspektívu ako vy. Mohol by vám teda pomôcť poznať ďalší krok. Váš vzťah s Bohom je podobný. On má oveľa väčší prehľad o vašom živote ako vy sami. Boh sa chce s vami podeliť o svoj pohľad z večnej perspektívy a robí to prostredníctvom Biblie. Božia perspektíva vám pomôže pochopiť celkový obraz – príčiny toho, čo Boh robí a čo sa deje vo svete. Bez Božej perspektívy vo vašom živote môže byť život plný neustálej frustrácie. Trávite dni kladením si otázok, na ktoré si nedokážete odpovedať: „Prečo sa mi to stáva? Prečo sa to deje iným ľuďom? Čo je zmyslom života?“ Správne odpovede sú zrejmé len z pohľadu Božej perspektívy. Skúsili ste niekedy niečo urobiť a mysleli si, že by to malo fungovať, ale zistili ste, že to tak nebolo? Chýbala vám Božia perspektíva! V Biblii čítame: „Nejedna cesta sa vidí byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.“ (Príslovie 14,12) Vďaka Božej perspektíve, ktorú môžete získať, sa vymaníte zo svojho spôsobu myslenia a naučíte sa myslieť podobne ako Boh. Žalm 103,7 hovorí: „Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky.“ Izraelčania videli, čo Boh urobil – roztvoril Červené more, zoslal mannu, zažili zázraky s vodou a ďalšie divy. Ale Mojžišovi Boh nechal pochopiť aj dôvod, „prečo“ to urobil, čo bolo za tým. Dal mu pohľad z Božej perspektívy. Ako môžete získať pre svoj život takýto pohľad? Štúdiom Božieho slova a dôverným vzťahom s Bohom. Preto „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“ (Žalmy 27,14)

 

„Veď Pán, Hospodin, neurobí nič, ak nezjaví svoj plán svojim sluhom, prorokom.“ (Amos 3,7)