V nebezpečenstve

“ Chcem učiť neverných Tvojím cestám, aby sa hriešnici obrátili k Tebe.“ Žalm 50,15

Neveriaci muž sa  plavil s priateľmi na lodi ku Niagarským vodopádom. Keď zistil, že sa nachádzajú v nebezpečnej blízkosti vodopádov, zrazu sa začal modliť. Jeden z jeho priateľov sa ho spýtal: “ Ako je to možné, že ty – ateista, sa zrazu modlíš?“ Muž mu odpovedal: “ Pretože nevera je dobrá pre tých, ktorí plávajú po pokojnej rieke – ale nie je dobrá pre tých, ktorí sa ocitnú v blízkosti vodopádov!“

“ K svojmu Bohu  musí človek prísť sám.“ / Morley/

/Poďme si čítať 4/

Nešikovná spojovateľka

„Preto sa všemožne usilujte a pridávajte k viere ctnosť, k ctnosti poznávanie, k poznávaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť , k vytrvalosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú  oddanosť a k bratskej oddanosti lásku.“ 2.Pet.1,5-7

Spojovateľka v telefónnej ústredni sa obrátila k svojej kolegyni a potichu je hovorí: “ No, to je ale neuveriteľne trpezlivý človek. Omylom som mu už po štvrtýkrát dala nesprávne telefónne číslo a on len zdvorilo povedal: Aj toto číslo je chybné, pani spojovateľka. Skúste to, prosím vás, ešte raz. – No,  toho človeka by som naozaj rada spoznala.“

Kolegyňa sa jej spýtala: “ A aké má ten muž telefónne číslo?“  Keď jej ho povedala, tá sa iba pousmiala a povedala: “ Poznám ho, to je náš duchovný.“  Vtedy sa spojovateľka zamyslela a dodala: “ Zajtrá pôjdem popočúvať, o čom káže.“

“ Keď hovoria skutky, slová sú zbytočné.“ / africké príslovie/

/ Poďme si čítať 6/

 

Nový domov

“ Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo.“  1.Moj.2,24

Práve sme boli na návšteve u našich priateľov, keď im zavolala ich dcéra, ktorá mala len nedávno svadbu. Po niekoľkých minútach napätého rozhovoru , matka podala telefón otcovi, aby sa aj on porozprával s dcérou. Z rozhovoru vysvitlo, že mladomanželia mali prvú vážnejšiu hádku. O chvíľku prišiel otec opäť k nám a stručne zhodnotil obsah rozhovoru s dcérou:  “ Povedala mi, že sa chce vrátiť domov.“     “ A čo si jej povedal ty?“ spýtal som sa.  “ Povedal som jej, že je predsa doma.“

Manželstvo sa podobá útoku na pevnosť. Tí, čo sú dnu, by sa radi dostali von – a tí čo sú von, by sa chceli dostať dnu. /Arabské príslovie/

/Poďme si čítať 5/

Previnilec

“ Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba.“ Efež. 5,28

Istý manželský pár spozoroval, že po 15-tich rokoch manželstva stúpa medzi nimi počet hádok. V snahe udržať si dobré a šťastné manželstvo, manželka navrhla riešenie: každý z nich bude mať schránku, do ktorej bude celý mesiac  hádzať papieriky , na ktorých bude zaznamenané, čím sa ten druhý previnil.

Žena bola veľmi usilovná. Jej schránka sa rýchlo napĺňala papierikmi s poznámkami:

–  nechal zaschnúť misku od pudingu,

–  nedal špinavé ponožky do koša na bielizeň,

–  nechal mokrý uterák v kúpeľni  na zemi…  a takto pokračovala až do konca mesiaca.

Po mesiaci si manželia po spoločnej večeri navzájom vymenili svoje  schránky. Muž zostal prekvapený, čoho všetkého sa za jeden mesiac dopustil.  Potom otvorila schránku manželka. Všetky papieriky vyzerali rovnako. Na každom bolo napísané to isté:  MILUJEM ŤA !

Ak vykonávate domáce práce za peniaze, je to služba. Ak za to nedostávate nič, je to manželstvo.

/Poďme si čítať

TÁ DNEŠNÁ MLÁDEŽ !

“ Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky, keď povieš: Nemám v nich záľubu!“ Kazateľ 12,1

“ Naša mládež miluje luxus. Má zlé spôsoby a opovrhuje autoritami – nepreukazuje úctu starším a namiesto pohybu a cvičenia radšej tára hlúposti.  Deti sú dnes tyranské, doma vôbec nepomáhajú. Už sa nepostavia , keď niekto starší vstúpi do miestnosti. Odvrávajú a priečia sa svojím rodičom, tárajú v spoločnosti, pažravo hltajú jedlo a tyranizujú učiteľov.“

Tieto slová napísal o mladých ľuďoch svojej doby filozof Sokrates, ktorý žil okolo roku 400 pred naším letopočtom.

Nezdá sa vám, že sa ľudská spoločnosť za tie stáročia až tak nezmenila…?    “              “ Ako môže mať sladkú vôňu niekto, koho otec je cesnak a matka cibuľa?“ / arabské príslovie/

/Poďme si čítať 16/

Kojené deti sú lepšie chránené

Kojenie v prvých 6-tich mesiacoch života znižuje riziko infekcií a hospitalizácie. Vedci na Kréte vyspovedali v priebehu prvého roka života dieťaťa  900 novopečených mamičiek. Zaujímalo ich, či maminka kojila a ako často bolo dieťatko choré. Ukázalo sa, že deti, ktoré boli v priebehu prvých 6-tich mesiacov života výlučne kojené, mali o 30% menej infekčných chorôb a o 40 % menej  nutných hospitalizácií.

Ak chcete pre svoje miminko urobiť maximum – v priebehu prvých 6-tich mesiacov  života – ich teda výlučne  k o j t e !

O vďačnosti

Dt 8,18 – „Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo, aby utvrdil svoju zmluvu, ktorú s prísahou zasľúbil tvojim otcom, ako je to dnes.“

 Čo je to vďačnosť? Podľa Biblického slovníka vďačný človek je taký, ktorý sa cíti byť zaviazaný druhému človeku alebo Pánu Bohu.

Prejavuje sa dnes ešte vďačnosť medzi ľuďmi resp. vďačnosť Pánu Bohu?

 V SZ v Mojžišových knihách je jedna časť nazvaná ako „Výzva k vďačnosti“ je to v Deuteronomium 8. kap. V celej kapitole však nie je ani raz uvedené slovo vďačnosť resp. ďakovať. Ani v konkordancii nie je uvedené slovo „vďačnosť“ – Biblia tento výraz nepozná.

V spomínanej kapitole sú však uvedené prejavy ľudí, ktoré by sme mohli zaradiť do kategórie vďačnosti: dobrorečenie Hospodinovi, nezabúdanie resp. pamätanie na Hospodina.

V SZ nájdeme viacero situácií, kedy ľudia vyjadrujú svojim postojom (činnosťou) vďačnosť Hospodinovi:

– Noach po vystúpení z korábu postaví oltár a obetuje mu,

– Abrahám, keď k nemu prehovoril Boh, postavil oltár a obetoval mu,

– Jákob po stretnutí s Ezavom stavia oltár,

– Anna chváli Hospodina za to, že jej doprial syna Samuela,

– Dávid spieva Hospodinovi pieseň, keď ho vyslobodil z moci nepriateľov.

Aj v NZ nájdeme nejeden podobný príklad:

– pomazanie Ježiša Máriou Magdalénou v Betánii,

– jeden z uzdravených malomocných sa vrátil a ďakoval Ježišovi.

Keď pozeráme do minulosti Izraelského národa nachádzame tu veľa požehnania, za čo mohli Izraeliti Bohu ďakovať – byť vďační, ale nie vždy tak robili.

O tom hovorí zmienená 8. kap. 5 kn. Mojžišovej – je to výzva  k Izraelu, aby nezabúdal na Hospodina, aby mu dobrorečil.

Táto výzva je aktuálna aj pre nás. Určite si spomenieme na nejednu situáciu, dar, ktorý neprišiel automaticky, nebol samozrejmý, ale bol (je) potvrdením požehnania zhora. Keď budeme hľadať, určite budeme prekvapení, čo všetko pre nás Boh urobil, nájdeme dosť toho, za čo môžeme ďakovať – za život, za zdravie, za materiálne potreby, za priateľov, za bratov a sestry, i za nenaplnené priania či prosby.

Prečo Boh chce, aby sme boli vďační?

Opakom vďačnosti je nevďak. Nevďak je neochota oceniť dar alebo skutok druhého. To, čo dostávam od druhého pokladám za samozrejmosť, resp. som k tomu úplne ľahostajný.

Pán Boh vie, že to nie je pre nás dobré a rieši tento náš problém. Používa na to rôzne metódy (dohováraním, skúšaním, poznávaním seba).

Boh nás neskutočne miluje, nepotrebuje našu vďaku, ale my ju potrebujeme. Vďačnosť mení srdce človeka. Ďakovanie dáva človeku schopnosť vidieť, veriť, radovať sa a skutočne milovať. Vďačný človek nepokladá žiadnu maličkosť za samozrejmosť, cíti sa zaviazaný. Skutočné, plné ďakovanie prináša ovocie – je to radosť z darov od Boha a keďže nám Pán Boh neustále dáva dobré dary, vďačnosť neprestáva a postupne vzniká vďačnosť ako postoj – vďačnosť ako štýl života, t.j. vďačnosť Pánovi, ale aj ľudom, ktorých Pán posiela.

Začíname sa na svet dívať Božími očami pravdy,  začíname rozumieť, že všetko je dar. Máme túžbu hľadať dary Boha a ďakovať mu za ne. Uvedomíme si, že máme hojnosť; aj keď by sa mohlo zdať, že nie, zistíme, že máme dokonca aj na rozdávanie.

Týmto chcem upriamiť našu pozornosť na to, čo sa udialo v živote každého z nás, možno ani nie tak dávno, kedy mnohí z nás prežívali rôzne skúšky, problémy a snáď aj nepochopenie. Spomeňme si, ako vtedy Pán Boh zasiahol, priznal sa, vypočul zúfalý výkrik o pomoc a aká bola naša odpoveď.

Boh svojim konaním, zasľúbeniami potvrdzuje, že jeho záujem o svoje deti tu na zemi sa nemení ani s príchodom nového roku. Pán Boh chce, aby sme na to nezabúdali ani v neistých časoch, ktoré majú prísť na tento svet a zamerali sme svoj pohľad na neho, na jeho dary, dobrodenie, jeho ochranu a ďakujme mu za to.

V spomínaných niekoľkých príkladoch sa dozvedáme o rôznych spôsoboch ako poďakovať – vyjadriť vďačnosť: Abrahám staval oltáre, Dávid spieval, skladal žalmy. Oltáre sa dnes už nestavajú, spievať ako Dávid to každý nevie, ale jedným z najjednoduchších spôsobov ako poďakovať Bohu je dobrorečiť Pánu Bohu, inými slovami, povedať o tomto Božom priznaní v kruhu svojich blízkych či priteľov.

Ak si zvykneme často a pravidelne vyjadrovať Bohu svoje poďakovanie (vďačnosť), v našom srdci zavládne radosť a pokoj, ktorý nám nikto nevezme a tí, ktorí sú okolo nás si všimnú, že to s Pánom myslíme vážne.

Keď si budeme všímať viac aj drobné požehnania a dary, negatívne skutočnosti budú pre nás menej dôležité a nebudú pre nás postrachom, či obavou.

Pevne verím že aj v r. 2013 budeme poznávať Pána ako dobrého láskavého Otca, ako obetujúceho sa Syna prihovárajúceho sa za nás v nebeskej svätyni  a ako vždy prítomného Radcu a Utešiteľa.

Posvätenie

Nu 27,12-14 – „Hospodin riekol Mojžišovi: Vystúp na toto pohorie Abárím a pozri sa na krajinu, ktorú som dal Izraelcom. Keď si ju obzrieš, pripoja aj teba k tvojmu ľudu, ako pripojili tvojho brata Árona, pretože vtedy, keď sa zbor hádal, vzopreli ste sa môjmu rozkazu na Cínskej púšti vzdať mi posvätnú úctu pri vodách pred jeho zrakom. To sú vody Meríbá v Kádeši na Cínskej púšti.“

 Čítali ste si podrobnejšie knihu Leviticus? Väčšine z nás sa bude pravdepodobne zdať ako najmenej zaujímavá kniha Biblie, televízny seriál by z nej asi nebol, však?

O čom je kniha Leviticus? Kniha dostala názov podľa levítov, kňazov a jej veľká časť sa týka bohoslužby, hovorí o obetnom systéme. S tým boli spojené krvavé obete a zložité očistné rituály, pričom všetky tieto obrady poukazovali na Mesiáša, ktorý mal prísť – bolo to vlastne evanjelium v obrazoch.

Kľúčovým slovom resp. najčastejšie používaným pojmom v tejto knihe je slovo svätý, svätosť, svätyňa. S tým súvisí aj známy výrok: „buďte svätí, lebo ja som svätý“. V knihe nájdeme 5 veršov s týmto výrokom:

Lev 11,44-45 – „Lebo ja som Hospodin, váš Boh; posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý,… Lebo ja som Hospodin, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som bol vaším Bohom; buďte teda svätí, lebo ja som svätý.“

Lev 19,2 – Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý.

Lev 20,26Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od všetkých národov, aby ste patrili mne.“

Lev 22,32„Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem,…“ (Roh.)

Čo to znamená byť svätý; čo znamená, že Hospodin je svätý?

1. Svätosť, svätý Boh v SZ

Výrazy svätosť, svätý majú v hebrejčine dva základné významy – láskavý, milosrdný a odrezať, oddeliť, odlúčiť.

Príklady na Božiu svätosť tak ako sú uvedené v Biblii vychádzajúce z pôvodného významu slova:

1.1 – nedotknuteľnosť, nepriblížiteľnosť pre človeka

– archa zmluvy (1S 6,19-21 – pobitých 70 mužov, ktorí pozerali do archy  po jej návrate od Filištíncov),

– hora Sinaj – neprístupná pre ľud aj pre kňazov (Ex 19,12.21-24 – hranica okolo vrchu Sinaj),

1.2 – vznešenosť a vyvýšenosť – človek je pred Hospodinom prach a popol – takto sa Abrahám predstavil Hospodinovi, keď prosí za Sodomu Gn 18,27),

1.3 – horlivosť – žiarlivosť (Joz 24,19; Ex 20,5) – je spájaná s výrazom oheň stravujúci (Dt 4,24) – symbolom je oheň (Ex 3,2 – Mojžiš pri horiacom kry), ohnivý stĺp (Ex 13,21),

1.4 – dokonalosť – vševedúcnosť, všadeprítomnosť, úplná sebestačnosť – Boha nie je možné s nikým a ničím porovnávať – človek cíti pri stretnutí s Bohom svoju hriešnosť, nehodnosť – Peter pri zázračnom lovení rýb

1.5 – so svätosťou priamo súvisí ešte jedna charakterová vlastnosť, je to našimi ľudskými schopnosťami nemerateľná a nepochopiteľná Božia láska

(Ž 145,17 – „Spravodlivý je Hospodin vo všetkých svojich cestách a milostivý vo všetkých svojich skutkoch.“).

Toto je stručná charakteristika Božej svätosti, ale nie úplná.

2. Ako sa stať svätým, môže aj nás Boh povolať?

Všetci si priznávame, že pre nás ľudí je Božia svätosť veľmi vysoká latka. Ako teda brať spomínané výroky z kn. Leviticus?

Lev 19,2 – Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý“

O svätosti sa dnes často diskutuje (nielen v sekulárnom svete), ale v prevaž-nej miere z ľudského hľadiska. Ľudia si predstavujú, že svätosť je niečo, čo sa dá ohodnotiť známkou a vedome alebo nevedome prisudzujú ľuďom okolo seba rôzny stupeň dosiahnutia tejto vlastnosti – svätosti.

V biblickom zmysle „svätý“ nie je človek, ktorý dosiahol určitú úroveň dobroty (ako si to väčšina ľudí myslí), ale ten, ktorý bol Bohom oddelený pre prácu na Božom diele, alebo inak povedané svätí sú tí, ktorých Boh povolal do svojho diela. V takomto chápaní sa so svätými stretávame aj v Biblii. Boží ľud ako v Starej zmluve (Dan 7,21.25), tak aj v Novej zmluve je nazvaný: svätý, svätí. Pavlove listy často začínajú práve týmto oslovením.

Jeden z úvodných biblických textov hovorí, že ten, kto posväcuje, teda „robí svätým“ je sám Pán Boh (Lev 22,32). Sami sa nemôžeme stať svätými. Boh ktorý nás ospravedlňuje, nás zároveň aj posväcuje. Posvätenie nezávisí na našom výkone byť dobrým, lepším či ešte lepším. Pán Boh je aktívny od prvej až do poslednej chvíle nášho života, pretože nás má rád – chce nás zachrániť. Prečo to Pán Boh robí?  

Lev 20,26„Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od všetkých národov, aby ste patrili mne.“

Pán Boh  má o nás veľmi veľký záujem, chce nás mať stále pri sebe, on si nás vybral a oddelil pre seba; preto aj navrhol postup, ako sa s ním môže jeho ľud stretávať.

3. Stretnutie svätého Boha s hriešnym človekom

Jednou z vlastnosti svätého Boha je neprístupnosť – nedotknuteľnosť pre človeka. V SZ je niekoľko príkladov na stretnutie človeka s Bohom (Abrahám, Jákob), dokonca aj návod ako pristupovať k svätému Bohu.

Tak ako Pán Ježiš používal vo svojich kázaniach podobenstvá, aby obyčajní ľudia lepšie pochopili nebeské veci, aj v SZ je veľa obrazov a ilustrácií na pochopenie svätého Boha, a prístupu k nemu – je to učebnica plánu záchrany pre hriešnika.

Miestom stretávania hriešnika so svätým Bohom bol stánok stretávania svätyňa. Na jednej strane bol tento Hospodinov stánok postavený tak, aby zdôrazňoval to, že Boh je vždy prítomný vo svojom ľude – prebýva so svojim ľuďom, ako to Hospodin skrze Mojžiša viackrát vyhlásil.

Na druhej strane táto svätyňa hovorila o tom, že Boh je od svojho ľudu oddelený vzhľadom ku svojej svätosti a ich hriechu, a preto je možné sa k nemu priblížiť len spôsobom, ktorý On určil.

Boh ukázal, že hriešny človek jednoducho nemohol vojsť do prítomnosti svätého Boha, ako a kedy sa mu zachcelo, (rozumelo sa totiž, že Boh prebýva vo vnútri svätyne, vo svätyni svätých). Na rozdiel od pohanských chrámov, kde človek mohol vstúpiť do ktoréhokoľvek chrámu a modliť sa pred sochou pohanského boha alebo bohyne.

Do svätyne svätých mohol vstúpiť len jeden človek – veľkňaz Izraela, a aj ten len raz za rok a to až potom, keď najprv obetoval za svoj hriech a za hriech Izraela na nádvorí stánku.

Kým kňaz vstúpil do svätyne svätých, musel prejsť cez tri opony, z ktorých každá naznačovala oddelenie medzi Bohom a ľudom. Prvá bola opona medzi vonkajším táborom a nádvorím, potom to bola opona oddeľujúca svätyňu od nádvoria a nakoniec opona oddeľujúca svätyňu od svätyne svätých. Opony zdôrazňovali, že Boh, aj keď sa rozhodol prebývať so svojim ľudom, bol od neho oddelený a to vzhľadom k svojej svätosti a kvôli ich hriechu.

Ceremoniálny zákon (obetný systém) ukazoval na spôsob, ako túto oddelenosť od Boha prekonať. Spôsob, ako k tomu v starozákonnej dobe dochádzalo, bol symbolický. Uskutočňovalo sa to obetovaním zvierat, pri ktorom hriech človeka bol symbolicky prenesený na nevinnú obeť (zviera), ktorá potom zomrela namiesto obetujúceho. Takto to fungovalo celú SZ dobu, ale smrť zvierat hriech v skutočnosti neodstránila.

Skutočné a jediné zmierenie poskytol jedine Ježiš Kristus, teda jeho obeť, keď ako dokonalý Boží baránok zomrel namiesto všetkých hriešnikov.

Vo chvíli, keď niesol náš hriech, bol v dôsledku Božieho trestu oddelený od prítomnosti nebeského Otca, bol odsúdený namiesto nás. Boh sám roztrhol chrámovú oponu (oponu pred svätyňou svätých) od hora až dole a tým dal najavo, že cesta do prítomnosti svätého Boha do svätyne svätých, je otvorená – je otvorená pre všetkých, ktorí k nemu prichádzajú s vierou v Ježiša Krista, (Žid. 4,16 – „pristúpte k trónu milosti…“; Žid 10,19 – „bratia máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne…“)

Tí, ktorí takto (vierou) k nemu prichádzajú, Boh prijíma a sú pre Boha oddelení, svätí, skrze Ježiša Krista.

4. Čo to znamená byť svätý v dnešnej dobe?

Človek od svojej prirodzenosti nemá hriech v nenávisti (vo svojej prirodzenosti hriech ani za hriech nepovažuje), skôr opak je pravdou.

Človek obyčajne hriech miluje a nerád ho opúšťa. (Rim 3,10-12 – „Nieto spravodlivého ani jedného,nikoho, kto by hľadal Boha  nieto, kto by činil dobré

Pre tých, ktorí vierou v Ježiša Krista prichádzajú do Božej prítomnosti a poznávajú Svätého Boha, to znamená, že sa učia nenávidieť hriech, aj keď je niekedy veľmi príjemný a lákavý. Poznávaním Svätého Boha sa učia milovať pravdu, usilujú sa žiť podľa Božích prikázaní pri každej príležitosti, učia sa  poslušne nasledovať Boha, chodiť s ním…

Pán Boh skrze svojho služobníka ap. Peter nás vyzýva podobne ako pisateľ kn. Leviticus Pt. 1,15-16 – „…ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý.“

Práve v dnešnej dobe, keď sa stále viac rozmáha bezbožnosť, násilie, strach, nemilosrdnosť, zosmiešňovanie všetkého, čo je dobré a čisté, je dôležité akceptovať Božiu výzvu „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý“.

Možno vás napadne, že k dokonalosti a bezchybnosti máme ešte veľmi ďaleko, ale Pánu Bohu nejde o náš výkon, o to aby sme boli lepší, ako tí druhí, alebo aby sme splnili nejaké naše ľudské kritériá. Mojžiš v Lev 22,32 píše „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem,…“  Je to sám Pán Boh, ktorý nás posväcuje, robí svätými, a to čo od nás chce, aby sme mu to dovolili, inými slovami povedané  odovzdať svoj život Ježišovi.

Pre Pána Boha svätosť (dokonalosť) znamená:

– preukazovať ničím nepodmienenú lásku tomu, kto si ju vôbec nezaslúži,

– rešpektovať a tolerovať ľudí, ktorí sú iný ako ja,

– jednať s druhými ľuďmi tak, ako Boh jedná so mnou, pričom nám na to dáva silu i múdrosť.

V opačnom prípade to znamená ísť cestou života bez Boha a to je v dnešnej dobe plnej neistôt naozaj ťažké a deprimujúce.

Záver:

Žiť svätý život znamená chodiť každý deň s Pánom, spoznávať svojho Spasiteľa a dôverovať Mu, že v deň svojho návratu ho uvidíme tvárou v tvár. Všetko, čo k tomu potrebujeme, nájdeme u veľkého učiteľa spravodlivosti – Ježiša Krista.

Odpustenie vs. dobré zdravie

Vedci z East Tennessee State University skúmali vplyv odpustenia vo vzťahu so zotavením z poranenia miechy v dôsledku  automobilovej nehody a pod. Štúdie sa sa zúčastnilo 140 postihnutých vo veku od 19 do 82 rokov.

Pokiaľ dokázal postihnutý odpustiť sám sebe  / v prípade, že bol viníkom nehody/, súviselo to s jeho lepšou následnou životosprávou a uspokojením zo života. Pokiaľ dokázal postihnutý odpustiť druhým, súviselo to s jeho lepším zdravotným stavom.

Zdroj: Prameny zdraví

Do Nového roka s úsmevom

Jeden muž chcel stráviť dovolenku aj so svojím psom, a preto napísal majiteľovi malého hotela, v ktorom chcel byť ubytovaný nasledovný list:

“ Veľmi rád by som si  vzal so sebou aj môjho psa. Je dobre vychovaný a veľmi čistotný. Boli by ste, pane, taký láskavý a dovolili by ste mi ho mať v noci pri sebe v izbe?“

Od majiteľa hotela prišla okamžite odpoveď:

“ Tento hotel vediem už mnoho rokov. Za celý ten čas sme tu ale nikdy nemali psa, ktorý by kradol uteráky, posteľnú blielizeň, strieborný príbor alebo obrazy. Nikdy som nemusel psa uprostred noci vyháňať za výtržníctvo alebo v podnapitom stave. A pes mi nikdy neušiel bez zaplatenia hotelového účtu.  Áno, Váš pes je v mojom hoteli skutočne vítaný! A ak sa za Vás zaručí, vítaný budete aj Vy! “

“ Radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti.“ Prísl.17,22

“ Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a bol si zdravý, tak ako sa darí tvojej duši.“ 3.Jána 2v.