„Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Boh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! (Luk. 12,24)

Čajka je obľúbeným objektom fotografovania pre mnohých turistov, ktorí trávia dovolenku pri mori. Je to celkom pochopiteľné, pretože čajka určitým spôsobom symbolizuje slobodu. Keď letí sama, stačí niekoľko mávnutí silnými krídlami a už sa vznáša vysoko nad hradinou. A potom sa majestátnym krúživým pohybom vrhá dolu. Keď je v kŕdli a zbadá potravu, jej majestátnosť sa stráca, pretože sa správa veľmi bezohľadne a kruto. Zdá sa, akoby sa nevedela o nich podeliť a vôbec nemala zmysel pre ohľaduplnosť. Keď chce čajka niečo získať, je závistlivá a neľútostná. Keby sa zmocnila potravy a nemohla by odletieť, bola by odsúdená na smrť. Tie ostatné v kŕdli by sa do nej zárivo pustili svojimi zobákmi a krídlami. Keby sme hľadali vtáka, z ktorého by sme si mohli vziať lepší príklad, určite by to mohla byť napríklad divá hus. Na oblohe ju spoznáte podľa toho, že pri lete v kŕdli husi vytvárajú písmeno V. Let v takejto zostave im umožňuje letieť ľahšie a rýchlejšie. Najťažšie to má hus, ktorá letí ako prvá, pretože musí prekonávať odpor vzduchu. Preto sa husi vždy po niekoľkých minútach striedajú. Najľahšie sa letí na dvoch posledných miestach tohto útvaru. Tieto miesta preto silné husi prenechávajú mladým, slabým alebo starým vtákom. Je tiež pravdepodobné, že neprestajné gáganie pôsobí povzbudzujúco na slabšie husi. Čajka nás učí oddeliť sa a letieť samostatne, divé husi nás učia, že sa dá lietať aj spolu (často je to aj ľahšie). Niekedy je to naozaj tak, že keď sa dáme dokopy, „doletíme“ ďalej, ako keď letí každý sám.

„Aby ľudia vytvorili spoločenstvo, musia sa naučiť zaujímať sa jeden o druhého.“ (Eugene Peterson)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.“ (Skut. 20,35)

„Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu v žatve.“ (Prísl. 6,6-8)

Bol raz jeden mravec, ktorý mal pocit, že ho druhí využívajú. Myslel si, že je preťažený a prepracovaný. Dostal totiž pokyn preniesť kúsok slamy cez rozsiahlu betónovú plochu. Slama bola taká dlhá a ťažká, že sa pod jej váhou neraz zapotácal. Mravcovi sa zdalo, že to neprežije. Keď ho už ťarcha bremena takmer premohla, začal si lámať hlavu nad tým, či život vôbec stojí za to. Medzitým však prišiel na miesto, kde bola v betóne veľká štrbina. Cez túto štrbinu neviedol nijaký mostík, po ktorom by mohol prejsť na druhý stranu. Bolo celkom jasné, že ísť cez túto veľkú „priepasť“ by bola hotová smrť. A tak tam stál celkom bezradný. Potom dostal nápad. Opatrne položil svoju slamku cez štrbinu v betóne a bezpečne po nej prešiel na druhú stranu. Jeho ťažký náklad sa zrazu zmenil na výborného pomocníka. Bremeno sa stalo požehnaním.

„Ťažkosť a radosť sú rodní bratia.“ (Tim Hansel)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.“ (Mat. 11, 28-30)

„A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha cieľom nepokryteckého milovania bratstva vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca.“ (1.Pet. 1,22)

Keď divé husi odlietajú na zimu na juh do teplých krajín, ľahko ich spoznáte podľa toho, že letia v tvare písmena V. Možno vás zaujíma, aké tajomstvo sa skrýva za týmto nezvyčajným usporiadaním. Zistilo sa, že keď vták máva krídlami, vzdušný prúd, ktorý vytvára, nadnáša vtáka, ktorý letí bezprostredne za ním. Keď kŕdeľ letí v tvare V, má minimálne o 70 percent väčší dolet, ako keby letel každý vták sám. Podobne je to aj v našom živote. Ak máme ako kresťania spoločný smer a zmysel pre vzájomné spoločenstvo, oveľa ľahšie a rýchlejšie sa dostaneme do cieľa, pretože sa navzájom povzbudzujeme a pomáhame si. Keď husi stratia tento tvar, každá z nich náhle pocíti, ako ju brzdí odpor vzduchu. Rýchlo sa preto snaží znovu sa zaradiť do pôvodného útvaru a využívať nadnášajúci prúd vzduchu, ktorý vytvára hus letiaca bezprostredne pred ňou. Keď sa tá, ktorá letí ako prvá, unaví, zaradí sa do zadu a vymení ju ďalšia. Gáganie zozadu povzbudzuje tie, ktoré sú vpredu, aby si udržali potrebnú rýchlosť. Keď niektorá hus ochorie alebo ju zraní výstrel a klesá dolu, dve iné idú s ňou, aby jej pomohli a chránili ju. Zostanú pri nej až dovtedy, kým buď nie je schopná znovu letieť, alebo nezomrie. Potom sa snažia buď doletieť do svojho kŕdľa, alebo počkajú na ďalší a pokračujú s ním. Podobné nepísané pravidlá by mali platiť aj medzi ľuďmi. Dobrý vodca má svojim nasledovníkom cestu uľahčovať a my ho svojím „gagotaním“ nemáme znechucovať, ale povzbudzovať. Ak vidíme, že niekto nevládze, máme zostať s ním a pomôcť mu.

„Môj vzťah s Bohom súvisí s mojím vzťahom k ľuďom. Prehra v jednom spôsobí prehru aj v tom druhom.“ (Andrew Murray)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

„Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený, a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.“ (Jak. 1,14.15)

Keď som robila v záhrade, užasla som nad tým, aká veľká a zdravá dyňa tam vyrástla. Stopky listov boli hrubé a silné a listy obrovské. O niekoľko dní neskôr som si všimla, že začína akosi vädnúť. Asi o týždeň, na moje počudovanie, celá rastlina úplne uschla. Bola som zvedavá, čo sa jej stalo. Vytiahla som preto rastlinu zo zeme a skúmala jej korene. Zdali sa byť zdravé. Potom som však objavila, že do stonky sa prevŕtal malý červík, ktorého zvonku vôbec nebolo vidno, a prehrýzol v stonke všetky vlákna, ktorými dyňa prijímala živiny. Potom sa do dyne nasťahoval a vyhrýzal ju zvnútra. Preto dyňa tak rýchlo uschla. Skrytý hriech, podobne ako tento červík, nás najprv oddelí od zdroja života a potom nás zožiera zvnútra, až sa z nás stanú duchovne mŕtvi ľudia.

„Nikdy sa nebi so sviňou. Obaja sa celkom zašpiníte – a svini sa to bude páčiť.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

„Chváľte Hospodina, vy zo zeme, veľryby a všetky priepasti“ (Žalm 148,7)

Nemáme problém predstaviť si, ako vták radostne spieva svojmu Stvoriteľovi. Neverili by ste však, že aj v morských hĺbkach žije jeden spevák – veľryba (Megaptera novaeangliae). Vedci to zistili pred necelými päťdesiatimi rokmi. Do mora spustili mikrofón v nádeji, že sa im podarí zachytiť zvuky, ktoré veľryba vydáva. Tento experiment sa vydaril – podarilo sa im totiž nahrať veľrybie piesne. Nahrávka týchto piesní sa dokonca predávala v obchodoch s hudbou! Aj niektoré ďalšie druhy veľrýb a delfínov dokážu vydávať určité tóny, pomocou ktorých spolu komunikujú, ale schopnosťou usporiadať zvuky do piesne obdaroval Boh len jeden druh veľrýb. Sú to piesne, ktoré sa podobajú piesňam človeka, majú verše a refrény. Každá pieseň trvá od niekoľkých minút až do pol hodiny a môžete ju počuť až do vzdialenosti vyše 30 kilometrov. Vedci, ktorí sa tým zaoberali, nazvali jednotlivý zvuk „prvkom“. Séria týchto prvkov tvorí „frázu“. Niekoľko fráz tvorí „tému“ a niekoľko tém „pieseň“. V piesni môže byť 7 až 8 tém. Veľryba ich opakuje v presnom poradí stále dookola, niekedy celých 24 hodín denne! Zaujímavé je, že piesne spievajú len samce; samičky vydávajú len neusporiadané zvuky. Časom sa piesne upravujú a po niekoľkých rokoch môžu byť úplne iné, no každý samec má vždy svoju vlastnú pieseň. Pretože zvuk sa šíri vo vode štyrikrát rýchlejšie ako vo vzduchu, neprekvapuje nás, že iné veľryby veľmi rýchlo zaregistrujú zmeny v piesni. Zdá sa, že väčšina veľrýb spieva v tropických vodách, kde sa pária a kde sa im rodia mláďatá. S príchodom leta veľryby migrujú do chladných polárnych vôd za potravou. Ich výdrž je obdivuhodná – preplávajú takmer 5 000 km len s celkom malou prestávkou. Za mesiac dokážu preplávať vzdialenosť až 1 600 km. Tieto veľryby dostali meno podľa oblúka na chrbte, ktorý vytŕča z vody, keď sa chystajú ponoriť. Merajú okolo 16 metrov, vážia od 30 do 50 ton a dožívajú sa okolo 45 až 50 rokov. Mláďa meria pri narodení asi 4 m a váži okolo 2,5 tony. Denne vypije od svojej matky viac ako 50 litrov mlieka. Narodí sa v priebehu 10 sekúnd a s matkinou pomocou hneď vypláva na hladinu, aby sa prvýkrát nadýchlo. Po 30 minútach už vie plávať.

„Dom dokazuje existenciu staviteľa; šaty existenciu krajčíra; dvere existenciu tesára a náš svet existenciu Boha Stvoriteľa.“ (Rabbi Akiba ben Josef)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16