“ Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo.“  1.Moj.2,24

Práve sme boli na návšteve u našich priateľov, keď im zavolala ich dcéra, ktorá mala len nedávno svadbu. Po niekoľkých minútach napätého rozhovoru , matka podala telefón otcovi, aby sa aj on porozprával s dcérou. Z rozhovoru vysvitlo, že mladomanželia mali prvú vážnejšiu hádku. O chvíľku prišiel otec opäť k nám a stručne zhodnotil obsah rozhovoru s dcérou:  “ Povedala mi, že sa chce vrátiť domov.“     “ A čo si jej povedal ty?“ spýtal som sa.  “ Povedal som jej, že je predsa doma.“

Manželstvo sa podobá útoku na pevnosť. Tí, čo sú dnu, by sa radi dostali von – a tí čo sú von, by sa chceli dostať dnu. /Arabské príslovie/

/Poďme si čítať 5/

“ Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba.“ Efež. 5,28

Istý manželský pár spozoroval, že po 15-tich rokoch manželstva stúpa medzi nimi počet hádok. V snahe udržať si dobré a šťastné manželstvo, manželka navrhla riešenie: každý z nich bude mať schránku, do ktorej bude celý mesiac  hádzať papieriky , na ktorých bude zaznamenané, čím sa ten druhý previnil.

Žena bola veľmi usilovná. Jej schránka sa rýchlo napĺňala papierikmi s poznámkami:

–  nechal zaschnúť misku od pudingu,

–  nedal špinavé ponožky do koša na bielizeň,

–  nechal mokrý uterák v kúpeľni  na zemi…  a takto pokračovala až do konca mesiaca.

Po mesiaci si manželia po spoločnej večeri navzájom vymenili svoje  schránky. Muž zostal prekvapený, čoho všetkého sa za jeden mesiac dopustil.  Potom otvorila schránku manželka. Všetky papieriky vyzerali rovnako. Na každom bolo napísané to isté:  MILUJEM ŤA !

Ak vykonávate domáce práce za peniaze, je to služba. Ak za to nedostávate nič, je to manželstvo.

/Poďme si čítať

“ Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky, keď povieš: Nemám v nich záľubu!“ Kazateľ 12,1

“ Naša mládež miluje luxus. Má zlé spôsoby a opovrhuje autoritami – nepreukazuje úctu starším a namiesto pohybu a cvičenia radšej tára hlúposti.  Deti sú dnes tyranské, doma vôbec nepomáhajú. Už sa nepostavia , keď niekto starší vstúpi do miestnosti. Odvrávajú a priečia sa svojím rodičom, tárajú v spoločnosti, pažravo hltajú jedlo a tyranizujú učiteľov.“

Tieto slová napísal o mladých ľuďoch svojej doby filozof Sokrates, ktorý žil okolo roku 400 pred naším letopočtom.

Nezdá sa vám, že sa ľudská spoločnosť za tie stáročia až tak nezmenila…?    “              “ Ako môže mať sladkú vôňu niekto, koho otec je cesnak a matka cibuľa?“ / arabské príslovie/

/Poďme si čítať 16/

1. A  zas je tu chvíľa tá, ktorá roky počíta. Starý rok sa lúči, čo nevidieť skončí, navždy zmizne zo sveta.

Potom môžeme naň snáď, iba tíško spomínať, prúdom času hnaní na cestu pred nami ku predu sa znovu dať.

2.  A keď naspäť mieri zrak, chceme vravieť:   Je to tak!  Hospodin zas s nami bol a vždy nás chránil, keď nám bolo všelijak.

Preto vďaku  vzdávajme, s radosťou Mu spievajme. Novou cestou žitia, ktorou máme ísť, sa Ježišovi viesť dajme.

Ref.:   Ďalej cesty povedú údolím i horami.  Nech ruže šťastia rozkvitnú, Pán nech kráča pred nami.

Takmer vždy “  na rozhraní rokov “  nám príde na myseľ táto prekrásna pieseň.  Moje deti s ňou rástli. Takmer každá novoročná besiedka končila práve touto piesňou.  Bola nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých, akousi modlitbou vďaky za to, čo bolo a prosbou  s  odovzdaním sa do Božieho vedenia v tom, čo ešte len príde.  Nejako samočinne si ju včera podvečer začala spievať moja dnes už vyše 19-ročná dcéra, najmladšia z mojich troch detí a mňa opäť chytila za srdce…   Uvedomila som si, že  Boha potrebujeme na svoju životnú cestu vždy – či sme ešte malí alebo už dospelí, alebo sa naša životná púť blíži ku koncu. Dať sa Ježišom viesť a nasledovať jeho šľapaje, je to najdôležitejšie a najlepšie rozhodnutie pre naše budúce dni – veď cieľ je už na dosah – VEČNÝ DOMOV.  Tak vykročme v dôvere za Ním !

Požehnaný Nový rok 2013 všetkým čitateľom i tvorcom tejto stránky želá zo srdca Evka Krajčová.

PS:

„….. a bolo všetkých dní Enochových 365 rokov. A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Boh.“ 1.Moj.3,23-24

Malé dievčatko sa vrátilo domov zo škôlky a hneď aj oznámilo mamičke, čo sa nové sa dnes  dozvedela. “ Mami, dnes sme sa učili o veľmi zvláštnom mužovi“ a hneď aj začala príbeh rozprávať.  “ Ten muž sa volal Enoch a ty vieš, mami, že chodieval s Bohom na dlhé prechádzky.“  “ Zatiaľ je to naozaj krásne, miláčik“, povedala mama. “ A ako sa to skončilo?“, pobádala mama svoju malú dcérku k ďalšiemu rozprávaniu.  “ Ach, mami, vieš čo sa stalo? “ veľmi vážne a vzrušene pokračovala malá.  „Jedného dňa oni spolu šli a šli, až už boli príliš ďaleko . Tak  Boh povedal Enochovi: Zašli sme už príliš ďaleko na to, aby si sa teraz vrátil domov. Bude lepšie, keď pôjdeš ku mne a zostaneš už u mňa.“

L.N.Tolstoj: “ Skutočným zmyslom pozemského života je život večný.“