Malý chlapec sa spýtal mamy: „Prečo plačeš?“
„Pretože som žena!“ – povedala mu.
„Nerozumiem!“
Mama ho len objala a povedala:
„A nikdy ani neporozumieš.“
Neskôr sa chlapec, opýtal svojho otca: „Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“
„Všetky ženy plačú bez dôvodu,“ bolo všetko, čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, no stále nerozumel, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu, a keď sa dovolal, spýtal sa: „Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?“
Boh odpovedal: „Keď som stvoril ženu, musela byť výnimočná. Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie. Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú, a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť – stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní. Je iba jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.“ Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe, akým si češe vlasy. Krása ženy – matky musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
… dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali matku, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou… Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná… Preto si všetky zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit a vytrvalosť.

Život je šanca – využi ju
Život je krása – obdivuj ju
Život je blaženosť – užívaj ju
Život je sen – uskutočni ho
Život je výzva – prijmi ho
Život je povinnosť – naplň ju
Život je hra – hraj ju
Život je bohatstvo – ochraňuj ju
Život je láska – poteš sa z nej
Život je záhada – prenikni ňou
Život je sľub – splň ho
Život je smútok – prekonaj ho
Život je hymna – spievaj ju
Život je boj – prijmi ho
Život je šťastie – zaslúž si ho
Život je život – ži ho.

Keď sa raz britskej herečke Audrey Hepburnovej, ktorú v jej dobe považovali za módnu ikonu, pýtali na tajomstvo jej krásy, povedala:
Existuje krásna staromódna myšlienka, že prednosť majú tí druhí, až potom ideš ty. Bola to jediná morálna zásada, podľa ktorej ma vychovávali: Na druhých záleží viac než na tebe, tak sa nerozčuľuj, drahá, zmier sa s tým.
PRETO
– ak chcete mať krásne pery, hovorte iba láskavé slová
– ak chcete mať krásne oči, hľadajte dobro v iných ľuďoch
– ak chcete mať krásnu postavu, jedlo si rozdeľte s hladnými
Chcete mať pekný vzhľad? Kráčajte s vedomím, že nikdy nie ste sami.

Istý muž sa vždy a kvôli všetkému dokázal trápiť. Bol to chronický pesimista. Jedného dňa ho stretli priatelia ako ide po meste a píska si. „Môže to byť náš priateľ? Nie, to určite nie je on…. Ale áno, je to on.“
Keď prišli k nemu a spýtali sa ho, čo sa stalo, že si píska, povedal im: „Platím si človeka, ktorý sa stará namiesto mňa.“
„To chceš povedať, že už nie si pesimista a že si nerobíš starosti?“
„Nie. Kedykoľvek mám sklon robiť si starosti, nechám ho, aby si ich robil namiesto mňa.“
„Koľko mu platíš?“
„Dvetisíc dolárov týždenne.“
„Fíha! Ako si to môžeš dovoliť?“
„Nemôžem si to dovoliť. Ale to je jeho starosť.“

Ježiš od ľudí nechcel, aby ho slepo nasledovali. Ani od nás to nechce. Praje si však, aby sme sa  ním nechali viesť.

Väčšina jednoduchých ľudí ho vtedy neprijala. Boli však medzi nimi výnimky, ktoré nám dodávajú odvahu a prinášajú inšpiráciu.  NIE VŠETCI ĽUDIA BOLI PRELIETAVÍ. Nie všetci patrili k tým, ktorí mu pri vchádzaní do Jeruzalema volali na slávu a o niekoľko dní neskôr kričali: “ Ukrižuj ho!“

+ Napríklad žena pri studni, ktorá túžila po niečom, čo by utíšilo nepokoj jej duše – prijala Ježiša ako Mesiáša a presvedčila o jeho význame celé mesto.

+ Lazar, obyčajný človek, ktorý v tamojšej synagóge  nepatril k významným osobnostiam, miloval Ježiša od prvého stretnutia hlbokou, neutíchajúcou láskou.

+ Zlodej na kríži, ktorý prežíval nesmierne utrpenie, otočil k Ježišovi hlavu a povedal: “ Ježišu, spomeň si na mňa!“ / Luk.23,42/

Som za tieto výnimky vďačný.

Môžeme sa k týmto ľuďom pridať aj my dnes, rovnako ako sa k nim pridali učeníci na konci Ježišovho príhovoru zaznamenaného v 6.kapitole  Jánovho evanjelia. Mnoho ľudí ho vtedy opustilo a Ježiš sa opýtal: “ Vy ma nechcete opustiť, však?“ /Ján 6,67/

Povedzme si teraz spolu s učeníkmi:  “  PANE,  KU  KOMU  BY  SME  IŠLI?   IBA  TVOJE  SLOVÁ   PRINÁŠAJÚ  VEČNÝ  ŽIVOT.  MY  SME UVERILI, AJ  POZNALI,  ŽE  SI   KRISTUS,  BOŽÍ SYN.  “  /Ján 6,68/

Viera v Ježiša nebola v obľube. Nebolo populárne Ježiša nasledovať vtedy a nie je to populárne ani dnes.

Aj napriek tomu by som sa s vami chcel podeliť o dve zásady, ktoré mi pomáhajú vyhnúť sa slepému nasledovaniu akýchkoľvek vodcov:

Po prvé:   vzťah k Ježišovi si budujem sám.

Po druhé:   snažím sa poznávať pravdu, na ktorej je tento vzťah založený.

Obidve tieto zásady sú rovnako dôležité a jedna bez druhej stráca svoju účinnosť. Môžeme ale využiť skvelú príležitosť   p o z n á v a ť  Krista  aj    p r a v d u v Božom slove a v modlitbách.  A môžeme ho poznávať tak dlho, kým nepríde.

/ Z knihy Morrisa Vendena: Druhá šanca pre každého, z kapitoly:  Ježiš a jednoduchí ľudia/