Jedno slnečné odpoľudnie vzal otec svojich dvoch malých synov na minigolf. Pristúpil k mužovi v pokladni a spýtal sa:  “ Koľko je vstupné, prosím?“  Mladý muž odpovedal:   “ Tri doláre za vás   a tri za dieťa nad šesť rokov. Ak však majú deti len šesť alebo sú mladšie, majú vstup zadarmo. Koľko rokov majú vaši chlapci, pane?“  Otec  uzkázal na deti a odpovedal: “ Tento mladší má tri a tento starší má sedem. Takže som vám dlžný šesť dolárov.“  Muž  pri pokladni sa usmial a povedal: “ Pane, vari ste vyhrali v lotérii? Keby ste mi povedali, že ten starší má šesť rokov, mohli by ste si ušetriť tri doláre, veď ja by som si ten rozdiel ani nevšimol.“  Otec pozrúc na chlapcov odpovedal: “ Áno, máte pravdu, vy by ste si to možno ani nevšimli – ALE DETI BY SI TO  VŠIMLI!“

„To, aký si, zaznieva z teba tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríš.“

„V dnešných časoch, keď je morálka dôležitejšia, ako kedykoľvek  predtým, konajte tak, aby ste sa stali dobrým príkladom pre každého, s kým pracujete a žijete.“

„Ty sám buď vzorom dobrých skutkov, tvoja nauka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a  nepochybné slová…“ /Tit.2,7/  Ty sám sa staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote. / 1.Tim. 4,12/  “ Moje pery sa otvoria tomu, čo je správne, moje ústa budú vravieť pravdu.  Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, niet v nich klamu ani podvodu.“ /Prísl.8,6-8/

Slávny astronóm Mikuláš Koperník /1473-1543/ si objednal už počas svojho života náhrobný kameň. Po latinsky si tam dal vytesať nasledovné slová:

“ Nežiadam si tú milosť, čo mal  Pavel, ani tú, ktorú prijal Peter.  Na to  som  primalý.  Tak ako ten zločinec na kríži,

ktorému si Ty preukázal milosť, prosím, aby si aj mňa spasil.   BOŽE ZMILUJ SA NADO MNOU !“

Ten, ktorý bol medzi ľuďmi veľkým mužom, vedel, že v Božích očiach ostáva len pominuteľný hriešny človek. Preto sa utiekal k milosti Boha a P.J.Krista, ako jediného Prostredníka medzi Bohom a človekom. Koperník si  uvedomil, že celé jeho poznamie a múdrosť ho  nemôžu priviesť do neba. Vedel, že Boh raz odsúdi aj múdrych a učených tohto sveta, ak nebudú očistení krvou Božieho Baránka.

Či ste bohatí alebo chudobní, či ste učení alebo nevzdelaní, či ste mladí alebo starí – všetci potrebujete Spasiteľa, P.J.Krista, ak chcete byť zachránení pre večnosť  – lebo:  “ Milosťou ste spasení skrze vieru, nie zo skutkov zákona, aby sa niekto nevystatoval.“ /Ef.2,8/

“ Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý sa zmilováva, prisluhuje právo a spravodlivosť.“/Jer.9,22-23/

“ Buďte k sebe láskaví, zhovievaví a odpúšťajúci si, ako aj vám Boh
pre Krista odpustil .“  Efež.4,32

DRUHÁ PRÍLEŽITOSŤ.

Thomas A. Edison pracoval na „absurdnom“ vynáleze, ktorý nazval
“ Svietiaca cibuľa“. Jeho pracovný tím bol pri ňom denne. Keď sa Edisonovi
napokon podarilo zostrojiť jednu takúto svietiacu cibuľu a svoj vynález mal
predstaviť na slávnostnom zhromaždení vedcov, dal ju chlapcovi – pomocníko-
vi, aby ju odniesol hore schodmi do miestnosti. Šiel opatrne, krok za krokom,
dávajúc pritom pozor najmä na svoje ruky. Bál sa, aby mu nespadol taký
neoceniteľný výrobok jeho majstra.
Pravdepodobne si domyslíte, čo sa stalo: Keď vyšiel až celkom hore, veľká sklenená banka mu pred zrakmi celého zhromaždenia vypadla z rúk a rozbila sa. Tak dopadlo slávnostné predstavenie prvej žiarovky na svete.
Celý tím sa musel znova pustiť do práce, aby zostrojili ďalšiu “ svietia-
cu cibuľu“ . Keď unavení konštruktéri dokončili prácu, zostala ešte jedna úlo-
ha – vyniesť ju hore do miestnosti. Edison ňou poveril toho istého chlapca,
ktorému prvá žiarovka vypadla z rúk.
Tak vyzerá skutočné odpustenie!!!

“ … a odpusť nám naše viny ako aj my odpúšťame svojim
vinníkom… ak  odpustíte  iným ich previnenia, váš nebeský Otec
odpustí  vám. Ale ak im vy  neodpustíte,  ani vy nemôžete rátať
s Božím  odpustením.“  Mat. 6, 12. 14-15
„

Istý muž chcel doma zavesiť obraz. Klinec mal, ale chýbalo mu kladivo.
“ Veď sused určite má“, pomyslel si. Rozhodol sa teda, že pôjde k nemu a požičia si ho. Zrazu však začal uvažovať:
“ Čo ak mi ho sused nebude chcieť požičať? Včera ma iba letmo pozdravil. Veď možno sa iba ponáhľaľ, ale čo ak iba predstieral, že sa ponáhľa, lebo má niečo proti mne! Veď som mu nič neurobil. Keby si odo mňa niekto chcel požičať nejaké náradie, ja by som mu ho hneď dal. A prečo on nie? Ako môže odmietnúť svojmu blížnemu takúto obyčajnú službu? Ľudia ako tento chlapík vedia druhému otráviť život. A ešte si namýšľa, že ja som na neho odkázaný len preto, lebo on má kladivo a ja nie. Tak toto už skutočne stačí!“
Zabúchal na susedove dvere. Sused ich otvoril , avšak skôr ako stihol vôbec niečo povedať, muž sa na neho rozkričal: “ Dáš mi svoje kladivo, ty grobian?“

“ Nezmýšľaj nič zlé proti svojmu blížnemu , ktorý býva v bezpečí pri tebe. Nehádaj sa bezdôvodne s človekom , ak ti neurobil nič zlé.“ Prísl.3,29-30

Boh sa o vás stará tak, ako sa jedna mama starala o svojho malého syna Timmyho. Nebola nadšená myšlienkou, že prvák Timmy bude chodiť do školy sám. Ale bol už príliš veľký na to, aby s ním chodila mama.
„Ale veď môžem ísť s kamarátom,“ vysvetľoval Timmy.
Urobila všetko preto, aby zostala pokojná a každé ráno mu citovala 23. žalm: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života…“ Jedného dňa jej niečo napadlo. Poprosila susedku, aby chodila za Timmym, keď pôjde ráno do školy, ale aby zostala v dostatočnej vzdialenosti, aby si ju nevšimol. Susedka jej to s radosťou prisľúbila. Aj tak každé ráno chodievala na prechádzku so svojím dieťatkom. Po niekoľkých dňoch si Timmyho priateľ všimol pani s dieťaťom.
„Poznáš tú pani, ktorá ide stále za nami, keď ideme do školy?“
„Ale áno“, odpovedal Timmy.
„To je Dorota a jej dcéra Mila.“
„Kto?“
„Moja mama o nich číta každý deň v 23. žalme.“ Vraví: „Dorota a Mila ma budú sprevádzať po všetky dni môjho života.´ Vyzerá to tak, že si na ne budem musieť zvyknúť.“