Kazateľ Charles Spurgeon spolu so svojou manželkou chovali sliepky. Susedia a známi im neraz navrhovali, aby vajíčka, ktoré im sliepky znesú, rozdávali. Spurgeonovci však nechceli vajíčka rozdávať, ale ich predávali. Tým najbližším dokonca hovorili: “ Aj vy môžete mať od nás vajíčka, ak si ich kúpite.“ To sa im pravdaže nepáčilo! Niektorí ich preto považovali za sebcov a lakomcov.
Aj keď to Spurgeonovcom nebolo vôbec príjemné, nebránili sa pred ľuďmi a nesnažili sa nejako ospravedlňovať. Celá pravda, ako to vlastne bolo, vyšla najavo až vtedy, keď zomrela pani Spurgeonová- všetok zisk z predaja vajíčok totiž rodina venovala na podporu dvoch starších núdznych vdôv. Pretože sa chceli držať biblického pravidla: “ Ak ty niekomu pomáhaš, rob to nenápadne, nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí pravá.“ / Mat.6,3-4/ Všetky útoky a nespravodlivé obvinenia znášali ticho a bez reptania.
Keď prejavujeme štedrosť a obetavosť, nemáme to robiť preto, aby nás iní chválili, ale preto, aby sme pomohli tým, ktorí to naozaj potrebujú.
“ Šťastní sú tí, ktorí dávajú – a nepamätajú si to, dostávajú – a nezabúdajú na to.“