CASD Liptovský Mikuláš

No, ja by som istotne hľadal silného Boha … ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu.  Job 5,8.9

Vždycky žasnem, že v Božej prírode je toľko nevyspytateľných a prepodivných vecí, ktoré môžeme obdivovať. Niečo tak bežné a dobre známe, ako je let kolibríka, je také komplikované, že takmer prekračuje moju schopnosť pochopiť to.

Kolibrík je vďaka špeciálnym kostným a svalovým štruktúram jediným vtákom, ktorý dokáže lietať obrátený dolu hlavou, dopredu, hore,dolu a zo strany na stranu. Pri vzlietaní z hniezda začne trepotať krídlami ešte v sede tak, že hneď pri vzlete dosiahne takmer plnú rýchlosť. Ak je pri spore o územie napadnutý spredu, tento malý vták urobí salto, niekoľko metrov letí dolu hlavou a potom sa vráti do normálnej polohy.

Krídlové svaly kolibríka predstavujú viac než štvrtinu jeho hmotnosti. Keďže sa na krídla spolieha takmer pri každom pohybe, je pochopiteľné, že svaly má tak dobre vyvinuté. Zdá sa, že väčšina druhov kolibríkov nevie chodiť ani skákať a preto lietajú, aj keď sa chcú pohnúť len o pár centimetrov.

Aj keď sa zdá, že kolibrík trepoce krídlami oveľa rýchlejšie než iné vtáky, v skutočnosti urobí menej pohybov za sekundu než mnohé iné, väčšie vtáky. Väčšina z nich vytvára letovú silu pohybom krídla smerom dolu. Kolibrík vytvára vzletovú silu pohybom hore i dolu, preto žiadny pohyb nevychádza nazmar. Kolibríky, ktoré vážia len päť gramov, trepocú svojími krídlami dvadsať až dvadsaťsedemkrát za sekundu. Sýkorky, ktoré vážia dvakrát toľko, pohybujú svojimi krídlami rovnako rýchlo. Teda vidíte, že hmotnosť neurčuje rýchlosť pohybu krídel.

Riadený a precízny let kolibríka z neho robí jedno z najpozoruhodnejších stvorení na Zemi. Nie je úžasné vedieť, že náš Boh dokáže stvoriť toľko prepodivných vecí, veľkých i malých a všetky ich udržiavať ?

Ani mnohé vody nedokážu uhasiť lásku, a rieky jej nezatopia.  Pieseň Šalamúnova 8,7

Bolo by možno ťažké dať delfínovi IQ test, ale veterinárni experti tvrdia, že správanie delfína naznačuje, že je jedným z najinteligentnejších tvorov na Zemi. Dokáže vymýšľať hry, riešiť problémy, a zdá sa, že dokonca prejavuje emócie.

Jeden mladý delfín, pomenovaný Algae, si doberal iné ryby tak, že ich vnadil na kusy sépie a vždy v poslednej minúte v rýchlosti zmizol. Inokedy zaniesol pierko k jednej vodnej tryske, pustil ho do nej a sledoval, ako odletí v prúde vody. Jedna blízka samička vylepšila túto hru tak, že uvoľnila pierko vedľa trysky, nie v nej, čím získala čas, aby sa trochu vzdialila a čakala na pierko, ktoré prúd vystrekol k nej.

Dva delfíny sa zasa pokúšali dostať murénu zo skalnej pukliny. Jeden delfín odplával a vrátil sa s mŕtvou ropušnicou obyčajnou. Pomocou ostrých tŕňov na jej chrbte poštuchávali murénu, a nakoniec ju donútili, aby vyšla z pukliny. Murénu potom chytili a pustili až uprostred nádrže, kde sa z nej snažili urobiť spoluhráča.

Hovorí sa, že delfíny vyjadrujú radosť, strach i smútok. V jednom morskom akváriu boli na tri týždne od seba odlúčené dva delfíny  – samce, ktoré boli na seba navyknuté. Keď ich potom opäť dali dokopy, celé dni boli nerozlučne spolu, plávali spolu bok po boku, vyskakovali z vody a úplne ignorovali ostatných spoluhráčov.

Iný samec odmietal jesť, keď zomrela jeho partnerka. Točil jej telom, ustavične pískal, a napokon zomrel od žiaľu. Pripúšťate, že zomrel na zlomené srdce ?

Zdá sa že Pán Boh vložil lásku aj do niektorých živočíchov  – možno do viacerých než si uvedomujeme. Pán Boh má toľko lásky, že chce, aby ju mal každý. A táto láska – skutočná pravá láska, je silnejšia než čokoľvek iné. V Piesni Šalamúnovej 8,6  je napísané, že láska je silná ako smrť. Keď pomyslíme na to, čo bol Ježiš ochotný pre nás urobiť – ísť na kríž -môžeme povedať, že táto láska je skutočne silnejšia než smrť.

…nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ.  Ján 11,50

Tučniaky sú čierno-biele vtáky, ktoré žijú na južnej pologuli a vykračujú tak, že vyzerajú ako muži vo frakoch. Po zemi sa vlečú pomaly, i keď v prípade nebezpečia dokážu vyskočiť na skaly veľmi rýchlo. Vďaka svojim aerodynamickým telám a plutvám tučniaky plávajú vo vode veľmi ľahko.

Tučniaky okaté, ktoré merajú asi 45 centimetrov, žijú v Antarktíde. Samce zbierajú okruhliaky a darujú ich samičkám, ktoré z nich stavajú hniezdo. Keďže v tejto oblasti je ťažké nájsť vhodné okruhliaky, vtáky sa ustavične pokúšajú ukradnúť kamene jeden druhému. Tento zvyk si veľmi ľahko osvoja, pretože tučniaky hniezdia v kolóniach, aby lepšie chránili  svoje mláďatá pred dravcami.

Uvádza sa, že keď tučniaky okaté vyrastú, čo sa odohráva na zemi, vracajú sa späť do mora ako celá skupina. Keď prídu na okraj ľadovca, chcú zoskočiť do vody a loviť potravu, ale zdráhajú sa, pretože tam môže byť leopardí tuleň, ktorí čaká, kým jeho korisť neskočí do vody. Tieto zvieratá sú hlavnými nepriateľmi tučniakov okatých a predstavujú trvalé nebezpečenstvo. Podľa správ pozorovateľov, keď tučniaky okaté dôjdu na okraj ľadovca, tlačia sa a postrkujú, kým jeden z nich nepadne do vody. Potom všetky čakajú. Ak sa postrčený tučniak nevynorí, ostatné vedia, že pod hladinou číha tuleň leopardí a nevstupujú do vody. Ak vyjde na pevninu , znamená to že voda je bezpečná a všetky sa do nej vrhnú.

Tučniak, ktorý skočil do vody ako prvý, v podstate riskoval svoj život za ostatných. Aj keď je pochybné, či tučniaky si také veci uvedomujú, my by sme si určite mali. Tučniak, ktorý zomiera, aby zachránil ostatných, predstavuje dobrý príklad toho, čo Ježiš urobil pre teba a pre mňa.