Príslovia Agurove – 30. kapitola

Príslovia Agurove – 30. kapitola

Prisl 30,8-9„vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi
chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som
sa nepresýtil a nezaprel Ťa a nepovedal: Kto je Pán? Aby som neschudobnel
a nekradol, a nezneuctil tak meno svojho Boha.“

Úvod
Príslovia v Izrael boli celkom obľúbené, nachádzame ich aj mimo knihy
Prísloví, napr. u proroka Ezechiela – Ez, 18,2„Otcovia jedli trpké hrozno,
ale synom stŕpli zuby.“
Čo do obsahu a zamerania kniha Prísloví patrí ku knihám múdrosti, obsahuje
väčšinou príslovia, ale aj napomenutia. Hlavným autorom bol kráľ Šalamún.
Kniha Prísloví pôsobí na prvý pohľad určitým dojmom neusporiadanosti, jej
účelom je poskytnúť praktické rady do života. Hlavnou témou celej knihy je
charakteristika pravej múdrosti, (Šalamún nám múdro radí, za čo sa máme
modliť (Pr. 1,7) „Bázeň pred Hospodinom je počiatok poznania, múdrosťou
a výchovou len blázni pohŕdajú.“
Chcem sa zamerať na dve dobré rady do života i keď, dnes menej populárne.
Ich autor nie je kráľ Šalamún, ale autorstvo je pripisované Agurovi –
pochádzal z arabského kmeňa Massa. Príslovia a sú nazývané aj Agurove
príslovia.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2014.09-Prislovia-30. kap.

Božia spravodlivosť a spasenie

Božia spravodlivosť a spasenie

Rim 10,9-10„Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh
vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo Srdcom veríme na spravodlivosť
a ústami vyznávame na spasenie.“

Zamyslenie nad 10. kap. listu ap. Pavla Rimanom resp. nad jej 9. a 10. veršom.
Vysvetlenie je potrebné hľadať v kontexte celej 10. kap. resp. už od 9. kap.
Komu bolo adresované posolstvo tohto listu a teda aj 10. kapitoly? Kresťanom zo
Židov žijúcich v Ríme, ktorí mali problémy s aplikáciou ceremoniálneho zákona –
požadovali zachovávanie základných požiadaviek Mojžišovho zákona.
V 9. a 10. kapitole ap. Pavol píše, že Pán Boh si vyvolil Izrael za účelom
zvestovania Božej pravdy do celého sveta a o tom, že Židia odmietli toto vyvolenie
prijať.
Potom sa autor zameriava na príležitosti židovského národa, ktoré dostal od Ježiša
Krista, kedy mohol pozitívne reagovať na láskavú ponuku spasenia, ale nestalo sa
tak. Jedným z kameňov úrazu pre Židov bol fakt, že Pán Boh pripravil v osobe
Ježiša Krista spasenie pre všetkých, nie len pre Židov.
Ap. Pavol v 9. a 10. kap. hovorí o troch základných pravdách týkajúcich sa
spasenia:
a) pohania majú Božiu spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista (Rim 9,30)
b) Židia nemajú Božiu spravodlivosť kvôli nedostatku viery v Krista (Rim 9,31)
c) ceremoniálny zákon, ktorému Židia verili im nepriniesol spravodlivosť;
spravodlivosť sa nedala získať ľudskými výkonmi – bol to Boží dar skrze vieru
v Ježiša Krista.
Židia boli síce zapálení pre Boha – poznali Mojžišov zákon, vyučovali zákon,
ale ich praktický život nebol v súlade s poznaním – nerozumeli evanjeliu.
Pán Ježiš v evanjeliu Mt 23,3 hovorí o farizejoch a zákonníkoch – „Robte teda
a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte.“ – nemali
vzťah s Bohom, vieru nahradili ľudskými výkonmi, slúžili sami sebe.
Elen G. White v knihe Kristove podobenstvá to nazýva „bezduché
zachovávanie náboženských obradov a predpisov, z ktorých si mnohé sami
vymysleli“… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2014.03-Bozia spravodlivost a spasenie-Rim 10. kap.

Poslušnosť Hospodinovým príkazom

1. J 5, 2-3 – „Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké.“

Dnes sa chcem zamýšľať o Božích prikázaniach – príkazoch z iného pohľadu -ako sa ich rešpektovanie resp. porušovanie môže prejaviť v našich životoch.

V  1 Kral. 13. kap. je príbeh o prorokovi z Judska, ktorý prichádza do Samárie a prorokuje proti oltáru v Bét-eli. Prečo proti oltáru? Oltár v Bét-eli, predstavoval náboženské centrum – kráľovu svätyňu (Am 7,10-17)

Na potvrdenie pravosti prorokovania, že Božieho muža posiela Hospodin sa udeje zázrak: oltár sa roztrhne a popol z obetí sa vysype na zem (popol sa mal vynášať na čisté miesto – Lv 4,12; 6,4).

Zhodou okolností, tam práve vtedy obetuje kráľ Jarobeám a tak mu prorok oznámi Hospodinovo posolstvo, načo sa kráľ naňho nahnevá, lebo tým utrpí jeho autorita. Chce ho dať chytiť a potrestať, ale ako náhle vystrie ruku, tá mu ihneď zmeravie a nemôže ju zohnúť. Kráľ poznáva, že má čo robiť so samotným Hospodinom a tak prosí Božieho muža o uzdravenie. Boží muž prosí Hospodina a kráľ je uzdravený. Po uzdravení ho kráľ pozýva do paláca a chce, pokiaľ by to bolo možné odvrátiť hrozbu proti svätyni v Bét-eli, ale prorok to odmieta a ide späť do Judska inou cestou.

Na scénu prichádza nejaký „starý“ prorok, ktorý sa vydá na oslici za prorokom z Judska. Dobehne ho a presvedčí ho, aby sa s ním vrátil do jeho domu a občerstvil sa (jedlom a vodou) z dôvodu že aj on je prorokom a dostal od anjela iné posolstvo.  Svedectvo tohto „starého“ proroka je falošné. Tu začína najproblematickejšia časť tohto príbehu.

Ešte kým spolu stolujú, falošný prorok zvestuje prorokovi z Judska Boží rozsudok o tom, že za svoju neposlušnosť nebude pochovaný v hrobe svojich otcov, čiže zomrie. Tak sa aj stane: keď sa prorok z Judska opäť vydá na cestu, stretne ho lev a usmrtí ho (lev ako nástroj Božieho súdu svojim neobvyklým správaním upozorňuje na to, že sa jedná o Boží súd – lev zostane stáť pri mŕtvole spolu s oslicou – Jer 5,6). Keď to uvidia okoloidúci ľudia, povedia to „starému“ prorokovi a ten ho dá pochovať do svojho hrobu.

Kontext: 

Prečo musel prorok z Judska zomrieť?

Hospodin posiela proroka z Judska do Samárie, aby napomenul Izraelského kráľa Jarobeáma. Za čo ho mal napomenúť ?

Jarobeám bol prvým kráľom severnej časti kráľovstva po Šalamúnovej  smrti – teda po rozdelení kráľovstva. Jarobeám však nezdedil kráľovstvo, ani sa nedosadil sám za kráľa nad severným kráľovstvom – ale oznámil mu to Boží prorok Achija. Bolo to Božie rozhodnutie, že po Šalamúnovej smrti mu dá 10 izraelských kmeňov (1 Kral 11,26-39.).

K rozdeleniu kráľovstva aj došlo, ale namiesto toho, aby Jarobeám bol vďačný, že ho Hospodin poctil takou vysokou funkciou a zachovával Božie ustanovenia a príkazy, ako to robil kráľ Dávid, rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Jarobeám nechcel aby izraelský ľud chodil obetovať do chrámu do Jeruzalema a tak dal zhotoviť dve zlaté teľatá a postavil ich v Dáne a v Bét-eli a vyzval ľud v Izraeli, aby sa im klaňal a prinášal obety. Oltár v Bét-eli mal konkurovať jeruzalemskému chrámu a Jarobeám na dôvažok ešte  ustanovil aj kňazov, ktorí neboli z rodu Lévi. Práve keď on sám vykonával kadidlovú obetu prichádza prorok z Judska, aby ho napomenul.

Poučenie:

Čo je na tomto príbehu neobvyklé ?

Ani nie tak samotná smrť judského proroka pri plnení Božej úlohy, ale to že podstatný podiel na nej má „starý“ falošný prorok, ktorý vedome klame, aby zlákal Božieho muža na nesprávnu cestu.

Ako môžeme odhaliť resp. odolať falošnému prorokovi dnes?

a) judský prorok vedel, že nemá poslúchnuť starého proroka, veď jasne zvestoval Boží príkaz Jarobeámovi, – my dnes máme Sväté Písmo.

b) Pán Boh niekedy skúšal a aj skúša Božích mužov. Text v Dt. 13,2-4 (1-3 Roh.) hovorí „Ak povstane v tvojom strede prorok alebo snívač a naznačí ti znamenie alebo zázrak, a ak sa splní znamenie alebo zázrak, ktoré ti predpovedal, a ak ti povie: Poďme za inými bohmi – ktorých nepoznáš – a slúžme im, neposlúchaj slová toho proroka alebo snívača, lebo Hospodin, váš Boh, bude vás skúšať, aby spoznal, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým srdcom a celou dušou.“

c) zmenil aj Pán Boh niekedy svoje príkazy, ktoré dal svojim služobníkom? Áno, ale zmenu vykonal sám Pán Boh.

Príklady: Mojžis sa prihovára na púšti za Izrael; Chizkijova modlitba potom, ako mu Izaiáš oznámil, že zomrie.

d) určité vysvetlenie smrti proroka z Judska podáva aj text 1 Kral 13,26„Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči, takže Hospodin ho vydal levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu hovoril Hospodin.“ – tieto slová hovorí „falošný“ prorok. Smrť proroka opäť potvrdila, pravosť Božieho muža a teda aj závažnosť posolstva, ktoré prorok predniesol Jarobeámovi.

Elen G. White v knihe Proroci a králi (55-56) píše nasledovné: – „Potrestanie neverného posla bolo ďalším dôkazom spoľahlivosti proroctva, ktoré zaznelo nad oltárom. Keby bol prorok, ktorý neposlúchol Božie slovo, zostal beztrestne nažive, kráľ to mohol využiť a ospravedlňovať vlastnú neposlušnosť. V roztrhnutom oltári, v meravej ruke a v strašnom potrestaní proroka, ktorý sa opovážil neposlúchnuť výslovný príkaz Hospodina, mal Járobeám poznať hnev zneváženého Boha; tieto súdy mu mali byť varovným signálom, aby prestal páchať zlo.“

Na prvý pohľad sa nám to zdá nezvyklé, ale Pán Boh môže využiť vo svojom diele aj takúto ľudskú neposlušnosť.

Aplikácia

Týmto nechcem povedať, aby sme nasledovali príklad neposlušného proroka, aby sme tým Pánu Bohu vyšli v ústrety. Skôr sa tu zamýšľam:

– berieme Pána Boha vážne, berieme vážne jeho prikázania?

– ako často nás musí Pán Boh napomínať, aby sme sa vrátili zo širokej cesty na úzku,

– aké závažné argumenty musí Pán Boh použiť – predložiť, aby sme sa rozhodli nasledovať svojho Pána?

– čo bude musieť ešte Pán Boh urobiť v našich životoch, aby sme naozaj rešpektovali jeho Slovo ?

Príklad:

Jesť či nejesť nečisté pokrmy?  – je mi dostatočným argumentom to, čo povedal Pán Boh Mojžišovi a je zapísané v knihe Leviticus, alebo potrebujem ešte ďalšie argumenty od súčasných odborníkov – lekárov?

V Písme je mnoho doporučení, prikázaní, pri ktorých neakceptovaní nevidíme okamžitý výsledok; dôsledok, ktorý by nás zabrzdil v našom konaní. V takýchto situáciách môže dať to správne nasmerovanie len Božie Slovo.

Záver:

Elen G. White v knihe Cesta ku Kristovi (41) píše: „Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, čo sa nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli.“

 

Buďme dôslední pri dodržiavaní aj tých “najmenších“ Božích prikázaní a to je jedno či sú zapísané v Starej zmluve alebo ich vylovil Pán Ježiš, pretože Pán Boh skúša aj Božích služobníkov. Neposlúchaním Božích prikázaní si ubližujeme predovšetkým sami sebe a svojim blížnym a okrem toho brzdíme rozvoj Božieho diela, teda to, o čo sa ako veriaci najviac snažíme.

Božia spravodlivosť a Božia milosť

Božia spravodlivosť a Božia milosť

Žalm 37, 4„Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce“.

1) zamyslenie nad jednou kapitolou knihy žalmov
V strede Biblie je kniha Žalmov, ktorá je vlastne zbierkou duchovných piesní
a modlitieb. Žalmy obsahujú zasľúbenia, vieroučné pravdy, proroctvá o Kristovi,
ale predovšetkým vyjadrujú skutočné pocity autorov. Žalmisti vyjadrujú svoju
vďačnosť Pánu Bohu, vyznávajú svoje previnenia, vyjadrujú svoje pochybnosti
a obavy, žiadajú Boha o pomoc, chvália ho a vzývajú – v čase pohody i skúšok.
To, čo ma mierne prekvapilo je to, ako vtedajší ľud s istotou volal k Hospodinovi,
aby ho preskúšal a uznal za bezúhonného:
Ž 17,1-3 „Čuj, Hospodine, spravodlivú vec! Pozoruj môj nárek! Naslúchaj
mojej modlitbe z úst, ktoré neklamú! Od Teba nech vyjde súd o mne, nech
Tvoje oči vidia, čo je správne. Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci,
preskúšal si ma, no nič nenachádzaš; zaumienil som si, že sa moje ústa
neprehrešia.“
U autora žalmu (Dávida) to určite nie je opovážlivosť, ale ukazuje to na jeho veľmi
úzky vzťah k Pánu Bohu. Autori takýchto vyhlásení niekedy argumentujú Božím
menom, ako dôvodom, prečo by im mal Pán Boh pomôcť, aj keď sa dostanú do
problémov vlastným pričinením.
Ž 106,8„On ich zachránil pre svoje meno, aby ukázal svoju moc.“ Mojžiš – Nu
14,15-16„Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli
zvesť o Tebe: Pretože Hospodin nevládal uviesť tento ľud do krajiny, ktorú
mu prísahou zasľúbil, zničil ho na púšti.“; Daniel – Dan 9,19„Pane, počuj,
Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo
Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno.“
Ako dôvod autori uvádzajú, že Boží nepriatelia budú jasať a rúhať sa Pánu Bohu,
ak Hospodin opustí svoj ľud.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2014.01-Bozia spravodlivost a Bozia milost-Zalm 37

Poklad v hlinených nádobách

Poklad v hlinených nádobách

2. Kor. 4,7„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa
ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“

1. O akej moci to píše ap. Pavol v spomínanom liste do Korintu?
Bola to moc Ducha Svätého, ktorá sa prejavovala skrze apoštolov
v prvokresťanskej cirkvi. Píše o tom evanjelista Lukáš v knihe Skutky
apoštolov. Moc Ducha Svätého im dávala schopnosť svedčiť, milovať,
slúžiť, trpieť a tiež obetovať svoj život. Prostredníctvom apoštolov sa dialo
veľa zázrakov a znamení. Dokonca aj židovská rada sa pýta Petra a Jána v
prípade uzdravenia chromého pri Krásnej bráne (Sk 4,7.) „Akou mocou a v
mene koho ste to učinili?“– kto vám dal poverenie?
Elen G. White v knihe – Túžba vekov (380) píše „Duch milosrdenstva a služby
vanul v prvej cirkvi po vyliatí Ducha Svätého. „Množstvo veriacich malo jedno srdce
a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali
spoločné.“ „Medzi nimi nebolo núdzneho,“ apoštoli veľkou silou vydávali
svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť“ (Sk
4,32.34.33).… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2013.08-Poklad v hlinených nádobách 2.Kor 4,7