Božia spravodlivosť a Božia milosť
Žalm 37, 4 – „Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce“.
1) zamyslenie nad jednou kapitolou knihy žalmov
V strede Biblie je kniha Žalmov, ktorá je vlastne zbierkou duchovných piesní
a modlitieb. Žalmy obsahujú zasľúbenia, vieroučné pravdy, proroctvá o Kristovi,
ale predovšetkým vyjadrujú skutočné pocity autorov. Žalmisti vyjadrujú svoju
vďačnosť Pánu Bohu, vyznávajú svoje previnenia, vyjadrujú svoje pochybnosti
a obavy, žiadajú Boha o pomoc, chvália ho a vzývajú – v čase pohody i skúšok.
To, čo ma mierne prekvapilo je to, ako vtedajší ľud s istotou volal k Hospodinovi,
aby ho preskúšal a uznal za bezúhonného:
Ž 17,1-3 „Čuj, Hospodine, spravodlivú vec! Pozoruj môj nárek! Naslúchaj
mojej modlitbe z úst, ktoré neklamú! Od Teba nech vyjde súd o mne, nech
Tvoje oči vidia, čo je správne. Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci,
preskúšal si ma, no nič nenachádzaš; zaumienil som si, že sa moje ústa
neprehrešia.“
U autora žalmu (Dávida) to určite nie je opovážlivosť, ale ukazuje to na jeho veľmi
úzky vzťah k Pánu Bohu. Autori takýchto vyhlásení niekedy argumentujú Božím
menom, ako dôvodom, prečo by im mal Pán Boh pomôcť, aj keď sa dostanú do
problémov vlastným pričinením.
Ž 106,8 – „On ich zachránil pre svoje meno, aby ukázal svoju moc.“ Mojžiš – Nu
14,15-16 – „Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli
zvesť o Tebe: Pretože Hospodin nevládal uviesť tento ľud do krajiny, ktorú
mu prísahou zasľúbil, zničil ho na púšti.“; Daniel – Dan 9,19 – „Pane, počuj,
Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo
Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno.“
Ako dôvod autori uvádzajú, že Boží nepriatelia budú jasať a rúhať sa Pánu Bohu,
ak Hospodin opustí svoj ľud.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)