Božia spravodlivosť a spasenie
Rim 10,9-10 – „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh
vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo Srdcom veríme na spravodlivosť
a ústami vyznávame na spasenie.“
Zamyslenie nad 10. kap. listu ap. Pavla Rimanom resp. nad jej 9. a 10. veršom.
Vysvetlenie je potrebné hľadať v kontexte celej 10. kap. resp. už od 9. kap.
Komu bolo adresované posolstvo tohto listu a teda aj 10. kapitoly? Kresťanom zo
Židov žijúcich v Ríme, ktorí mali problémy s aplikáciou ceremoniálneho zákona –
požadovali zachovávanie základných požiadaviek Mojžišovho zákona.
V 9. a 10. kapitole ap. Pavol píše, že Pán Boh si vyvolil Izrael za účelom
zvestovania Božej pravdy do celého sveta a o tom, že Židia odmietli toto vyvolenie
prijať.
Potom sa autor zameriava na príležitosti židovského národa, ktoré dostal od Ježiša
Krista, kedy mohol pozitívne reagovať na láskavú ponuku spasenia, ale nestalo sa
tak. Jedným z kameňov úrazu pre Židov bol fakt, že Pán Boh pripravil v osobe
Ježiša Krista spasenie pre všetkých, nie len pre Židov.
Ap. Pavol v 9. a 10. kap. hovorí o troch základných pravdách týkajúcich sa
spasenia:
a) pohania majú Božiu spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista (Rim 9,30)
b) Židia nemajú Božiu spravodlivosť kvôli nedostatku viery v Krista (Rim 9,31)
c) ceremoniálny zákon, ktorému Židia verili im nepriniesol spravodlivosť;
spravodlivosť sa nedala získať ľudskými výkonmi – bol to Boží dar skrze vieru
v Ježiša Krista.
Židia boli síce zapálení pre Boha – poznali Mojžišov zákon, vyučovali zákon,
ale ich praktický život nebol v súlade s poznaním – nerozumeli evanjeliu.
Pán Ježiš v evanjeliu Mt 23,3 hovorí o farizejoch a zákonníkoch – „Robte teda
a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte.“ – nemali
vzťah s Bohom, vieru nahradili ľudskými výkonmi, slúžili sami sebe.
Elen G. White v knihe Kristove podobenstvá to nazýva „bezduché
zachovávanie náboženských obradov a predpisov, z ktorých si mnohé sami
vymysleli“… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)