Schody

„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1. Pet. 5, 7)

Jonathan Tiong sa narodil so spinálnou svalovou atrofiou druhého typu, ktorá sa prejavuje svalovou slabosťou, ktorá sa časom zhoršuje. Neurológ pripravoval rodičov na to, že sa nedožije ani dvoch rokov. Napriek rôznym ťažkostiam Jonathan oslávil 24. narodeniny a stal sa absolventom Národnej univerzity v Singapure s titulom v odbore komunikácie a nových médií. Vďaka svojej húževnatosti a tvrdej práci bol dokonca najlepším študentom v ročníku.

Celé štúdium absolvoval s pomocou svojho asistenta na plný úväzok – otca. Vďaka nemu mohol navštevovať hodiny na svojom elektrickom invalidnom vozíku. Nebolo to vždy jednoduché. Musel prekonávať množstvo prekážok. Dostať sa do triedy a z triedy v škole žartovne označovanej ako „Národná univerzita schodov“znamenalo pre Jonathana každodenný boj. Všetko sa zmenilo v poslednom ročníku štúdia, keď vypukla pandémia a začalo sa vyučovať online. Pre študentov to bolo ťažké obdobie, no pre Jonathana sa celé štúdium veľmi zjednodušilo. Nemusel riešiť bezbariérovosť, logistické otázky ani hľadať ďalších ľudí na cestu do školy a zo školy. Bol viac nezávislý.

Po ukončení štúdia sa mu podarilo nájsť si prácu na úplný úväzok, čo sa mnohým ľuďom so zdravotným znevýhodnením nie vždy podarí. Je za to veľmi vďačný. „Život s postihnutím je sám osebe ťažký. Musíme bojovať a vyhrávať každý deň,“ povedal.

„Je dobré prijímať prekážky, ktoré nám život stavia do cesty, pretože na problémoch sa učíme a rastieme.“ (Roman Pešek)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Vynálezca

„Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý nadobudol  umnosti.“ (Prísl. 3, 13)

Nikola Tesla sa narodil v rodine pravoslávneho kňaza v dedinke Smiljan v Srbsku. Od detstva mal talent na prírodné vedy. Študoval na univerzitách v Grazi a v Prahe. Vedel riešiť zložité matematické výpočty v hlave bez pomoci logaritmického pravítka alebo matematických tabuliek. Mal obdivuhodnú fotografickú pamäť, mimoriadnu fantáziu a schopnosť tvorivého myslenia.

V roku 1880 sa presťahoval do Budapešti a v telegrafnej spoločnosti, kde sa zaoberal výskumom elektriny, prišiel na princíp striedavého prúdu. V roku 1884 sa natrvalo presťahoval do Spojených štátov. Pri projektovaní veľkej hydroelektrárne na Niagarských vodopádoch zvíťazila koncepcia striedavého trojfázového rozvodu navrhnutého Nikolom Teslom nad Edisonovým projektom jednosmernej elektrárne. Niagarskú elektráreň dokončili v roku 1895, pričom znamenala začiatok modernej elektrifikácie Ameriky. Nikolovi sa tak splnil jeho veľký sen z detstva, keď ešte ako malý chlapec staval na potoku malé vodné mlyny.

V Spojených štátoch pracoval vo firme Edison CO, čo bolo od detstva jeho snom. Predstavoval si, ako sa spolu podieľa na vynálezoch. Nezhody s Edisonom ho však donútili založiť si vlastnú firmu. Teslovi sa darilo hlavne v patentových vylepšeniach oblúkových lámp. Chcel však vyrábať striedavý prúd. Pretože nenašiel pochopenie u investorov, skončil na ulici. Istý čas sa živil ako robotník. Jeho vynálezy však neostali nepovšimnuté.

Celkovo si Tesla pripísal okolo 700 objavov, no väčšinu z nich si nestihol dať patentovať – len asi 300. Zaoberal sa viacerými futuristickými projektami.

To, čo vieme, je kvapka; čo nevieme, je oceán. Isaac Newton

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Vyznanie

„My milujeme, lebo on nás miloval prvý.“ (1. Ján. 4, 19)

Štvorročný vnúčik príde za svojou babkou s prosbou: „Babka, prosím, kľakni si.“

Babke akosi nedochádza, čo od nej vnúčik žiada. Nechápavo hľadí na chlapca. A tak Dávidko nalieha: „Babka, prosím, kľakni si.“ Babka stále nechápe, ale pretože vnúčik nalieha, tak si k nemu pomaly kľakne.

Keď je už na kolenách, Dávidko sa k nej nakloní a rovno do ucha – tak aby to nikto na svete nepočul – jej celkom potichu zašepká: „Babka, ty si moja najväčšia láska!“

Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy. Karel Čapek

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Múdrosť sveta

„“

Stará rozprávka hovorí o mladom vedychtivom kráľovi, ktorý si zavolal k sebe všetkých učencov svojej ríše a poveril ich osobitnou úlohou. Mali pre kráľa spísať všetky múdrosti sveta. Po štyridsaťročnom úsilí predložili kráľovi výsledok – tisíczväzkové dielo. Kráľ, ktorý medzitým zostarol a už mal šesťdesiat rokov, povedal: „Tisíc kníh už neprečítam. Skráťte to a obmedzte sa iba na to podstatné!“ Učenci pracovali ďalších desať rokov a dejiny ľudstva zhrnuli do sto zväzkov. Na to kráľ povedal: „Aj to veľa. Veď mám už sedemdesiat rokov! Napíšte iba to podstatné.“

A tak učencom nezostávalo nič iné, než sa znovu pustiť do usilovnej práce. Zhrňovali, zovšeobecňovali, obmedzovali sa iba na to najdôležitejšie, až napokon dali dohromady jednu knihu. Ale v tom čase bol už kráľ na smrteľnej posteli. Chcel sa z práce svojich vedcov konečne dozvedieť aspoň to najzávažnejšie. Predstúpil teda vedúci skupiny mudrcov a zhrnul najpodstatnejšie z celej histórie ľudstva do dvoch viet: „Žili, trpeli a umierali. Čo však stále platí a zostáva – je láska.“

Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony. Aristoteles

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Ovocie

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci.“ (Mat. 7, 12)

Jeden muž cestou zbadal človeka, ktorý sadil strom, čo rodí svätojánsky chlieb. Zastavil sa pri ňom a spýtal sa ho: „Kedy bude tento strom rodiť ovocie?“

„Asi o sedemdesiat rokov,“ znela odpoveď.

„Vy ste blázon,“ povedal muž, „vy si myslíte, že o sedemdesiat rokov ešte budete žiť a jesť ovocie z tohto stromu? Saďte radšej také ovocné stromy, z ktorých sa dočkáte ovocia.“

Muž dokončil prácu, s radosťou sa pozrel na zasadený strom a povedal: „Keď som ja prišiel na svet, jedol som zo stromu, ktorý som nezasadil. Sadili ho moji otcovia. Aj ja chcem zasadiť strom pre svoje deti a vnukov, aby sa tešili z jeho ovocia.“

Ako ľudia obstojíme len vtedy, ak budeme pracovať jeden pre druhého a nebudeme myslieť iba na seba.

Ak chcete byť šťastní rok, zorte záhradu. Ak chcete byť šťastní do smrti, zasaďte strom. Anglické príslovie

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková