„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1. Pet. 5, 7)

Jonathan Tiong sa narodil so spinálnou svalovou atrofiou druhého typu, ktorá sa prejavuje svalovou slabosťou, ktorá sa časom zhoršuje. Neurológ pripravoval rodičov na to, že sa nedožije ani dvoch rokov. Napriek rôznym ťažkostiam Jonathan oslávil 24. narodeniny a stal sa absolventom Národnej univerzity v Singapure s titulom v odbore komunikácie a nových médií. Vďaka svojej húževnatosti a tvrdej práci bol dokonca najlepším študentom v ročníku.

Celé štúdium absolvoval s pomocou svojho asistenta na plný úväzok – otca. Vďaka nemu mohol navštevovať hodiny na svojom elektrickom invalidnom vozíku. Nebolo to vždy jednoduché. Musel prekonávať množstvo prekážok. Dostať sa do triedy a z triedy v škole žartovne označovanej ako „Národná univerzita schodov“znamenalo pre Jonathana každodenný boj. Všetko sa zmenilo v poslednom ročníku štúdia, keď vypukla pandémia a začalo sa vyučovať online. Pre študentov to bolo ťažké obdobie, no pre Jonathana sa celé štúdium veľmi zjednodušilo. Nemusel riešiť bezbariérovosť, logistické otázky ani hľadať ďalších ľudí na cestu do školy a zo školy. Bol viac nezávislý.

Po ukončení štúdia sa mu podarilo nájsť si prácu na úplný úväzok, čo sa mnohým ľuďom so zdravotným znevýhodnením nie vždy podarí. Je za to veľmi vďačný. „Život s postihnutím je sám osebe ťažký. Musíme bojovať a vyhrávať každý deň,“ povedal.

„Je dobré prijímať prekážky, ktoré nám život stavia do cesty, pretože na problémoch sa učíme a rastieme.“ (Roman Pešek)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková