Kategória: Chvíľka pre teba

adminlm
„Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3, 16)
Kedysi dávno sa jednému mladému človeku podarilo utiecť pred jeho nepriateľom. Utekal, až do jednej cudzej dediny. Obyvatelia ho prijali priaznivo a ponúkli mu bezpečný úkryt. Chvíľu tam pobýval v bezpečí, ale po určitom čase do dediny prišli vojaci, ktorí mladíka prenasledovali. Násilím vtrhli do domov, prehľadali pivnice a povaly, a potom všetkých obyvateľov dediny zhromaždili na námestí.
„Ak nám toho mladíka do zajtrajšieho rána nevydáte, dedinu vypálime a všetkých mužov zastrelíme!“ kričal na nich veliteľ.
Starosta bol postavený pred ťažké rozhodnutie, či vydať mladíka vojakom, alebo riskovať smrť pre všetkých ľudí. Aby sa vedel lepšie rozhodnúť, otvoril Bibliu a padol mu zrak na tieto slová: „Je lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud, než aby zahynul celý národ.“ Starosta zavrel Bibliu, zavolal vojakov a ukázal im, kde mladíka ukrývali. Potom, čo vojaci odviedli tohto mladého muža a zabili ho, v dedine urobili oslavu, že starosta zachránil životy obyvateľov dediny. Starosta sa však osláv nezúčastnil.
Zronený hlbokým zármutkom zostal radšej vo svojom dome.
V noci k nemu prišiel anjel a spýtal sa ho: „Čo si urobil?“
Odpovedal: „Vydal som človeka nepriateľovi.“
Na to anjel povedal: „A ty nevieš, že si vydal Mesiáša?“
„A ako by som to mohol vedieť?“ odvetil vystrašený starosta.
„Keby si namiesto čítania svojej Biblie aspoň raz za tým chlapcom zašiel a pozrel sa mu do očí, pochopil by si to.“
„….Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha.“ (Ján 19, 30)

Preteky

adminlm

„Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.“ (1. Tesal. 5,11)

„Matka rozumie aj tomu, čo dieťa nepovie.“ (Židovské príslovie)

Keď bol môj synovec Štefan ôsmak, stal sa členom školského družstva cezpoľného behu.

Stáli sme opodiaľ a pozorovali, ako sa pretekári rozcvičujú. Potom sa zhromaždili na štartovnej čiare, zaznel výstrel a chlapci začali svoj vyše päťkilometrový beh cez les. Len čo sa rozbehli, Štefanova matka schytila obrovský megafón a začala kričať hlasnejšie než ktokoľvek iný: „Štefan, do toho!“ Povzbudzovala ho nie raz, ale v desať sekundových intervaloch. Keď chlapci zmizli z dohľadu, utekala na strategické miesto pri zákrute, po ktorej mali pretekári o chvíľu bežať. Hoci chlapcov nebolo vôbec vidno, stále kričala: „Štefan, do toho!“

„To musíš tak hlasno kričať?“ spýtal sa jej môj manžel.

„Áno,“ odvetila a zakričala: „Štefan, do toho!“

Priznám sa, že aj ja som sa cítila trochu trápne, ale ona nie. Keď raz opäť zakričala: „Štefan, do toho!“, istý muž na ňu zavolal: „Pani, on vás určite nepočuje!“

„On ťa naozaj nemôže počuť, keď je kdesi v lese,“ pridala som sa aj ja.

„Neviem, či ma počuje alebo nie, ale ak áno, vieš si predstaviť, ako ho to povzbudí?“ Po celý čas, kým chlapci bežali, takto povzbudzovala svojho syna.

„Keď počujem, ako ma mama povzbudzuje, chcem dobehnúť až do cieľa,“ povedal po pretekoch Štefan.

To je krásny príklad toho, čo môže urobiť dobrá mama pre svoje deti, ktoré sa vydávajú na veľký beh životom.

Zdroj: Dobré ránko