„Bezbožník si nadobúda falošného zárobku, ale ten, kto seje spravedlivosť, vernej mzdy istej.“ (Prísl. 11,18)

Nazlostený zamestnanec kráča smerom k pokladničnému okienku a ukazuje pokladníkovi obálku s výplatou. Vyberie peniaze a pomaly prepočítava celú sumu. Potom sa pozrie pokladníkovi do očí a povie: „Je tu o 200 korún menej!“ Pokladník vezme obálku a odíde kúsok ďalej. Z obálky vyberie výplatnú pásku, aby skontroloval uvedenú sumu. So širokým úsmevom na tvári sa vracia späť k okienku a vysvetľuje: „Minulý týždeň sme vám omylom vyplatili o 200 korún viac. Nemáte dôvod sťažovať sa.“ „Chápem, že každý sa môže sem-tam zmýliť. Jeden omyl viem prepáčiť,“ odpovedá nahnevaný zamestnanec, „ale dva razy za sebou, to je priveľa, nezdá sa vám!?“ Keď sa pomýli niekto v náš prospech, potom sa nám to nezdá až taká chyba. Horšie je to naopak….

„Človek musí byť dosť odvážny, aby si priznal chybu, dosť šikovný, aby sa z nej poučil, a dosť silný, aby ju napravil.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Teda hľaďte, jako by ste sa správne chovali, nie ako nemúdri, ale jako múdri, vykupujúc si čas, lebo dni sú zlé.“ ( Ef. 5,15-16)

Môj otec pracoval vo veľkej továrni – oceliarni, kde sa vyrábali oceľové potrubia. Občas ma vzal so sebou do práce. Pamätám si, že som celé hodiny vydržal stáť pri jednom z obrovských strojov a sledovať, ako pracuje. Najprv stroj odsekol kus žeravého kovu, vtiahol ho dnu a začal krútiť ako v obrovskej odstredivke. Odstredivá sila tlačila na mäkký kov po stenách formy. Vďaka nej sa sformovala krásna oceľová rúra, ktorá nemusela byť nikde spájaná a nemala na sebe nijaký kaz. Neraz som sa muža, ktorý pri tomto stroji pracoval, spýtal: „Čo je pri tomto postupe najdôležitejšie?“ Viem, že mi odpovedal vždy to isté: „Teplota kovu. Keby bol kov príliš horúci, pri odstreďovaní by sa roztrhol na kusy; keby bol príliš studený, neroztiahol by sa tak, ako sa má. Veľmi dôležité je vystihnúť správny okamih. Ak sa ti to nepodarí, nevyrobíš dobrú rúru.“ Robiť správne veci v správny čas je veľmi dôležité. Každá príležitosť urobiť práve teraz niečo dobré je jedinečná a nikdy sa nevráti. Dôležité rozhodnutia, ktoré urobíš v istom okamihu, môžu úplne zmeniť celý tvoj život. Ak však nevystihneš pravý okamih, môžeš si to na celý život pobabrať!

„Každá sekunda má pre teba cenu večnosti. Neplztvaj svojím časom. (O. F. Babler)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat. 6,34)

Možno ste už počuli príbeh o človeku, ktorý si neustále robil starosti. Jeho priatelia sa oňho čoraz viac strachovali. Čo ak to jeho telo nevydrží a zomrie? Začali sa starostiť o jeho starosti! Raz tohto človeka stretol na ulici jeden z jeho priateľov a všimol si, že má úplne odlišný výraz tváre. Vyzeral vyrovnane a spokojne.

„Čo sa stalo? Vyzeráš úplne inak!“ spýtal sa ho prekvapene.

„Konečne som vyriešil svoje trápenie,“ odpovedal muž.

„To je úžastné. A ako sa ti to podarilo?“

„Najal som si človeka, ktorý sa bude starať a obávať namiesto mňa.“

„O čomsi takom počujem prvýkrát. A to mu aj platíš?“

„Tisíc eur mesačne,“ znela odpoveď.

„Tisíc eur? Ale kde na to vezmeš?“

„Neviem,“ odpovedal muž, „s touto vecou sa musí starostiť už on.“

Je hlúposť najať si človeka, ktorý by sa staral za nás. Je nezmysel myslieť si, že nejaký človek môže za nás povedzme jesť. A napriek tomu sa v duchovnej oblasti stalo bežnou praxou, že sa spoliehame na niekoho, kto za nás bude študovať Bibliu, modliť sa i hľadať Hospodina.

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

„ďakujúc vždycky za všetko v mene nášho Pána Ježiša Krista Bohu a Otcovi,“ (Ef. 5,20)

Jedného dňa Charlesa H. Spurgeona okradli na frekventovanej londýnskej ulici. Keď sa vrátil domov a vyrozprával svojej manželke, čo sa mu stalo, dodal: „Ty chceš ďakovať Bohu za to, že ti niekto ukradol peniaze?“

„Nie, moja drahá,“ odpovedal Charles a začal vypočítavať dôvody, za čo všetko je vďačný. „Po prvé, som vďačný za to, že zlodej si vzal len moje peniaze, nie môj život. Po druhé, som vďačný za to, že väčšinu peňazí som nechal doma, a tak ma o veľa neokradol. Po tretie, som vďačný Bohu za to, že tým zlodejom som nebol ja!“

„Je to hrozné, ak je človek vďačný a nemá komu poďakovať, ak v srdci cíti bážeň a nemá koho uctievať.“ (Phillip Yancey)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne podáva slovo pravdy.“ (2. Tim. 2,15)

Kazateľ navštívil chlapčenskú triedu nedeľnej školy náboženstva, aby zistil, čo sa chlapci učia.

„Kto zbúral hradby Jericha?“ zaujímalo ho.

„My sme to neboli, pane!“ odpovedali chlapci.

„To je v tejto triede normálne?“ obrátil sa na učiteľa.

„Sú to čestní chlapci a ja im verím,“ bránil ich učiteľ.

„Dám ruku do ohňa, že nikto z nich by niečoho takého nebol schopný.“

Frustrovaný a skľúčený došiel kazateľ za riaditeľom nedeľnej školy a porozprával mu o svojej návšteve v triede a odpovedi, akej sa mu dostalo.

„Brat môj, poznám toho učiteľa už dlhý čas. A vlastne aj jeho triedu,“ odpovedal mu riaditeľ. „Keď hovoria, že to nemajú na svedomí, verím im.“

Kazateľ celú vec predniesol pred výborom zboru. Po dvoch hodinách diskusie výbor dospel k záveru: „Brat kazateľ, pripadá nám zbytočné zaoberať sa takou maličnosťou. Sme ochotní uhradiť škodu, ktorá vznikla, z fondu opráv.“

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden