Stopy

Citáty

Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? – Veď to vieš! – Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru?

Jób 38,4.5

Boh stvoril človeka na svoj obraz. Filozofi to robia presne naopak – vytvárajú Boha na svoj obraz.

Georg Christoph Lichtenberg

Stopy

Pred mnohými rokmi cestoval púšťou pod vedením Araba jeden francúzsky obchodník. Pri západe slnka Arab rozprestrel svoj koberec a začal sa modliť. Francúz ho pozoroval s úškľabkom. Keď Arab skončil svoju modlitbu, spýtal sa ho, čo vlastne robil. „Modlil som sa k Bohu,“ odvetil sprievodca. „K Bohu?“ namietal francúzsky mudrlant. „Videl si niekedy Boha?“ „Nie.“ „Počul si niekedy Boha?“ „Nepočul.“ „Dotkol si sa ho niekedy?“ „Nie,“ skromne a ticho odvetil syn púšte. „Tak ti musím povedať, že si veľký blázon, ak veríš v Boha, ktorého si nikdy nevidel, nepočul a ktorého si sa nedotkol.“

Arab prijal výčitku mlčky a bez poznámky. Potom si ľahli spať. Skoro ráno krátko pred východom slnka vstali. Keď vyšli zo stanu, obchodník povedal svojmu sprievodcovi: „V noci tu bola ťava.“ So šibalským úsmevom Arab poznamenal: „Videli ste ju?“ „Nevidel.“ „Počuli ste ju?“ „Nepočul. Po včerajšej únavnej ceste som spal príliš tvrdo.“ „Dotkli ste sa jej?“ „Nie.“ „Nuž, pane, ste akýsi divný človek, keď veríte v ťavu, ktorú ste nikdy nevideli, nepočuli a ktorej ste sa ani nedotkli.“ „Ale pozri sa! Tu okolo stanu sú predsa jej stopy!“ V tej chvíli vyšlo slnko v plnej svojej nádhere. Arab naň rukou ukázal a vážne povedal: „Nevidíte azda stopy Stvoriteľa? Boh naozaj existuje!“

Zdroj: www.dobreranko.sk

Zarážajúce podobenstvo

Citáty

Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári.

Evanjelium podľa Matúša 20,10

Do neba sa ide vďaka milosti. Keby sa tam išlo podľa zásluh, dostal by sa tam tvoj pes a nie ty.

Mark Twain

Zarážajúce podobenstvo

Majiteľ vinice ide ráno na trhovisko, aby tam najal robotníkov. Dohodne s nimi dennú mzdu – denár (asi 40 eur). O niekoľko hodín neskôr natrafí na ďalších robotníkov. Opýta sa ich: „Chcete prácu?“ Keď odpovedia áno, najme ich. Tentoraz im nehovorí, koľko im za prácu zaplatí. Len im oznámi: „Čo bude spravodlivé, dám vám.“ (Mat 20,4) To isté urobí s ďalšími nádenníkmi, ktorých najme o dvanástej a o tretej. O piatej poobede majiteľ uvidí ďalších mužov a najme aj ich, aj keď o hodinu má už zapadnúť slnko.

Doteraz sa všetko vyvíjalo normálne. Tentoraz však prichádza zvrat. Robotníci odkladajú nástroje a stavajú sa do radu na výplatu. Prvou zvláštnosťou je, že najprv dostávajú mzdu muži, ktorí začali pracovať ako poslední. Čakali by sme, že to bude presne naopak. Druhou zvláštnosťou je, že dostávajú jeden denár, teda celodenný zárobok! A po tretie: Tí, ktorí pracovali najdlhšie, dostávajú dohodnutú mzdu, teda tiež jeden denár. Majú pocit, že je to nespravodlivé.

Dnes takého zamestnávateľa nenájdete. Keby sa niektorý takto správal, určite by sa dostal do konfliktu so zákonníkom práce a určite by veľmi rýchlo skrachoval.

Milosť prevracia všetko naruby. Keď si Ježišova láska získa naše srdce, prestaneme pracovať za odmenu a začneme sa spoliehať na to, že s nami bude zaobchádzať spravodlivo a milostivo. V jeho kráľovstve všetci dostaneme „denár“ – večný život – a nikto z nás nebude žiarliť na druhých, sťažovať sa, ani sa s nimi porovnávať.

Zdroj: www.dobreranko.sk

Tapetu k dnešnému príbehu vo väčšom rozlíšení nájdete na internete http://www.dobreranko.sk/zarazajuce-podobenstvo/
Ďalšie citáty, príbehy a tapety nájdete na www.dobreranko.sk

Úžasný príbeh Catherine Lawes

Citáty

Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Evanjelium podľa Matúša 25,40

Úžasný príbeh Catherine Lawes

Catherine bola manželkou Lewisa Lawesa, ktorý od roku 1920 do roku 1941 pracoval ako dozorca v neslávne známej newyorskej väznici Sing Sing. Dovtedy, kým vo väznici nezačal pracovať Lewis, v nej žiaden dozorca nevydržal dlhšie ako dva roky. Lawes raz zo žartu vyhlásil: „Najjednoduchší spôsob, ako sa dostať zo Sing Singu, je nechať sa v ňom zamestnať ako dozorca.“

Lawes tam však vydržal celých dvadsaťjeden rokov. Vo väznici presadil veľa reforiem. Ako to v živote zvyčajne býva, tento muž bol úspešný vďaka svojej žene. Catherine bola prvopočiatkom všetkých zmien, ktoré sa udiali vo väznici. Verila, že všetci väzni si zaslúžia pozornosť a úctu. Pravidelne za nimi chodila, povzbudzovala ich, počúvala ich, zadávala im rôzne úlohy. Dávala im najavo, že jej nie sú ľahostajní.

Jednu októbrovú noc roku 1937 Catherine zahynula pri autonehode. Keď sa o tejto smutnej novine dozvedeli väzni, požiadali jej muža, aby im umožnil navštíviť jej domov, kde bola umiestnená truhla. A on to zariadil. O niekoľko dní neskôr sa brány Sing Singu pomaly otvorili. Vyšli z nej stovky mužov – zlodejov a vrahov. Všetci sa pomaly vybrali k domu, ktorý sa nachádzal asi dva kilometre od väznice. Potom sa zasa poslušne vrátili do svojich ciel. Nikto ich nestrážil, a napriek tomu sa ani jeden z nich nepokúsil o útek.

„To najlepšie, čo človek môže vykonať, sú malé, anonymné, nezapamätateľné prejavy milosrdenstva a lásky,“ povedal jeden básnik.

Ďalšie citáty, príbehy a tapety nájdete na www.dobreranko.sk

Korytnačka na plote

Citáty:

Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.

Sof 2,3

Pokora je zvláštna vec. V tú chvíľu, keď si myslíš, že ju máš, si ju stratil.

Anonym

Korytnačka na plote

Spisovateľ Alex Haley mal vo svojej kancelárii obraz, na ktorom sedela korytnačka na plote. Tento obraz mu mal pripomínať lekciu, ktorú sa naučil už dávno: Ak uvidíš korytnačku sedieť na plote, pamätaj, že niekto jej pomohol dostať sa tam.

Haley hovorieval: „Kedykoľvek som sám v kancelárii a začnem si myslieť: To, čo som urobil, je naozaj obdivuhodné!, pozriem sa na tento obraz a spomeniem si na korytnačku. Podobne ako jej, aj mne niekto pomohol dostať sa sem.“

Predstavenie

 Pred niekoľkými rokmi uvádzala televízia cirkusové predstavenie, ktoré vyvrcholilo drezúrou bengálskych tigrov. Cvičiteľ vošiel do klietky, kde bolo niekoľko tigrov, aby predviedol nacvičené čísla. Dvere za ním sa zamkli. Reflektory boli namierené na klietku, televízne kamery sa pohybovali v blízkosti a obecenstvo napäto sledovalo, ako šikovne cvičiteľ ovláda tigrov, ktorí ho na slovo poslúchali. Uprostred predstavenia sa však stalo to najhoršie, čo sa len mohlo – zhasli sa svetlá! Dvadsať alebo tridsať dlhých strašných sekúnd bol cvičiteľ uväznený s tigrami. V tme tigre videli jeho, ale on nevidel ich. Bič a malá kuchynská stolička by za týchto okolností boli len veľmi biednou ochranou pred týmito šelmami. Ale cvičiteľ prežil – a keď sa svetlá opäť rozsvietili, pokojne dokončil predstavenie.

Po skončení sa ho v interview pýtali, aké pocity sa ho zmocňovali, keď si uvedomoval, že tigre ho vidia, ale on ich nevidí. Priznal, že v prvých sekundách ho od strachu zamrazilo na chrbte, ale vzápätí si uvedomil, že tigre nevedia, že on ich nevidí. Povedal: „Kým sa svetlá rozsvietili, práskal som bičom a prihováral sa im ako zvyčajne, aby nezistili, že ich nevidím tak dobre, ako ony mňa.“

Táto príhoda je živým podobenstvom. V živote každého človeka sú situácie, keď máme strach. Sme akoby „potme v klietke s tigrami“. Niektorí sa musia takmer denne vyrovnávať s vnútornými problémami, ktoré ich môžu aj zničiť. Vtedy musíme pamätať na dve veci:

1) nedať najavo strach a nevzdať sa hneď;
2) aj keď my Ježiša nevidíme, on nás vidí.