Pekár

Charles Joughin bol hlavný pekár na Titanicu. Vo chvíli, keď loď narazila na ľadovec, spal. Potom vybehol na palubu a pomáhal ženám a deťom dostať sa do záchranných člnov. Cez zábradlie hádzal do vody ležadlá v nádeji, že sa ich zachytia tí, ktorí sa nezmestili do člnov. Keď silný rachot zvestoval, že loď sa zlomila na dve časti, utiahol si záchranný pás, z vreciek vybral zbytočnosti a zamyslel sa, aké to bude. Úder vody bol ako tisíc nožov, ktoré sa človeku zabodnú do tela. Charles bol jedným z posledných, ak nie posledným človekom, ktorý skočil do ľadovej vody. Ale bol dobrým plavcom. V tme a mrazivej vode strávil vyše dve a pol hodiny.

Keď začalo svitať, spozoroval záchranný čln. Vydal sa k nemu. Pretože v ňom bolo už asi 25 ľudí, vybral sa k ďalšiemu. Tam mu pomohli dostať sa doň. Z mrazivej vody mal opuchliny, ale žiadne ďalšie zranenia. Krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny sa opäť vrátil na more a ďalej piekol chlieb.

„Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora, aby ma obkľúčil prúd. Všetko tvoje príboje a vlny sa nado mnou prevalili. Pri základoch vrchov. Zostúpil som do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj.“ (Jonáš 2,4.7)

„Kvôli jednému zlému dňu nepodľahni pocitu, že celý tvoj život nestojí za nič.“

Zdroj: Kurzy pre život 2024

Prečo sa modlíš?

“Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.”(Jeremiáš 33: 3)

Hlavným dôvodom „modlitby“ nie je získať veci alebo prinútiť Boha konať v náš prospech. Najdôležitejším dôvodom modlitby je lepšie spoznať Boha a umožniť mu pre nás spraviť to, čo by bez našej modlitby spravil len ťažko. Udržiavanie komunikačného spojenia s naším nebeským Otcom je kľúčom k úzkemu vzťahu s Ním a čím viac budeme v Jeho prítomnosti, tým budeme šťastnejší. Mnoho ľudí sa však modlí iba vtedy, keď niečo chcú! Aj keď s Bohom celý rok nehovorili, keď čelia kríze, akou je choroba blízkeho, alebo sú finančne na “dne”, alebo nevedia kam sa obrátiť, vtedy rýchlo padajú na kolená. A pokiaľ Boh hovorí „áno“ a ich modlitba je zodpovedaná tak, ako si predstavujú – potom sa radujú. Ale ak ich modlitba nie je zodpovedaná tak, ako si to želajú, zrazu sa hnevajú na Boha, dokonca spochybňujú Jeho lásku k nim! Je smutné, že Kristov úžasný akt lásky na Golgote je tak rýchlo zabudnutý. Namiesto toho, aby ste sa modlili za „získavanie vecí“, modlite sa, aby ste lepšie „spoznali“ Boha a s vierou, že Boh odpovie na vašu modlitbu vo vašom najlepšiom záujme. Vždy sa modlite, „nech sa stane Božia vôľa“, a ďakujte Mu za jeho odpoveď, nielen vtedy, keď Vám Boh hovorí „áno“ – ale stále!

“Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.”(Ján 15: 7)

Športový talent

„On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci. Mládenci ustávajú a zomdlievaju, junáci ťažko kelsajú; ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.“ (Izaiáš 40, 29-31)

Oksana sa narodina tri roky po katastrofe jadrovej elektárne v Černobyle s vrodenými chybami. Na rukách mala päť prstov, ale žiadne palce, na nohách o jeden prst viac. Ľavú  nohu mala o 15 cm kratšiu a na nohách jej chýbali dôležité kosti. Sedem rokov strávila v detských domovoch pre invalidov, na ktoré nerada spomína. Potom si ju adoptovala Američanka Gay Mastersová, ktorá nemohla mať deti. Jej zdravotný stav bol však veľmi vážny. Lekári jej ako deväťročnej museli amputovať nohu nad kolenom. Gay si všimla, že práve pohyb a šport liečia dcérine ťažké spomienky na detstvo a tak ju zapísala do veslárskeho klubu. Šport ju podržal psychicky aj vtedy, keď ako 14-ročná musela podstúpiť amputáciu druhej nohy. Napriek tomu sa Oksana prejavila ako multišportový talent – venovala sa veslovaniu, lyžovaniu, biatlonu i bicyklovaniu. Dnes patrí medzi paralympijskú špičku. Zo zimných aj letných paralympijských hier si do dnešného dňa odniesla jednásť medailí.

„Zmyslom života je dať životu zmysel.“ (Viktor Frankl)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

Jurko

„Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené, čas zabíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať, čas plakať a čas smiať sa, čas žialiť a čas tancovať, čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene, čas objímať a čas zanechať objímanie, čas hľadať a čas strácať, čas uschovávať a čas odhadzovať, čas trhať a čas zošívať, čas mlčať a čas hovoriť, čas milovať a čas nenávidieť, čas vojny a čas mieru.“ (Kaz 3: 1-8)

Malý Jurko sa nevedel dočkať, kedy pôjde k babičke a dedkovi. „Ocko, ako dlho ešte musím čakať?“ spýtal sa raz večer. Pretože ešte nevedel počítať, ocko mu dal na stôl papier, na ktorom kolieskami vyznačil počet dní, ktoré ešte zostávajú do odchodu.

„Jurko,“ povedal mu, „každý deň, keď sa zobudíš, vymaľuj jedno koliesko. Keď vymaľuješ to posledné, pôjdeme.“ Jurko začal vymaľovávať. Na tretí deň sa mu čakanie zdalo veľmi dlhé a tak dostal geniálny nápad. Každý deň vymaľoval dve kolieska, jedno ráno a druhé večer. Vo svojej detskej hlavičke veril tomu, že tým čakanie skráti.

Čakanie si skrátil o týždeň. Keď vymaľoval posledné koliesko, pribehol k ockovi, ktorý ešte spal, a budil ho slovami: „Ocko, ocko, vstávaj, ideme k babičke a dedkovi!“ Ocko sa zobudil, pozrel sa do kalendára a zistil, že do odchodu ešte zostáva sedem dní.

V prvej chvíli si myslel, že sa splietol a nakreslil o sedem koliesok menej. Lenže počet koliesok bol správny. Keď zistil, v čom bol problém, nakreslil ďalších sedem koliesok a Jurko maľoval ďalej. Tentoraz už len po jednom koliesku, pretože sa naučil, že švindľovaním čas neurýchli.

„Všetko čaká na svoj čas, no čas nanič nečaká.“ (Gruzínske príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Tretia cesta

„A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.“ (Ján 14, 6)

„Tretia cesta“ je osvedčený spôsob, ako vyriešiť niektoré problémy.

V rodine často vznikajú situácie, keď muž a žena alebo jeden z nich, stojí pred veľkým „buď – alebo“.
Buď sa môj manžel úplne zmení, alebo sa s ním rozvediem!
Buď si musím nájsť inú ženu, alebo sa naša finančná situácia celkom zrúti!
Buď – alebo, buď – alebo!
Často sa nám zdá, že existujú iba tieto dve možnosti. No práve vtedy je potrebné uvedomiť si, že vždy existuje ešte „tretia cesta“.

Tretia cesta je úzka, obvykle zarastená tŕním a burinou. Zväčša musíme vynaložiť námahu, aby sme ju objavili a rozhodli sa ňou ísť. Spočíva v tom, že nebudeš chcieť „zvíťaziť“ nad tým druhým a nebudeš presadzovať, aby bolo po tvojom. Mnohé krízové okamihy v manželstve nie sú také zlé, ako sa zdajú, práve preto, že existuje „tretia cesta“. Na nej musí človek obetovať kus seba a svojich nárokov. Musí sa vedieť vzdať svojho práva. Musí sa naučiť vzdať „posledného slova“ a vedieť zmĺknuť. Nie zo vzdoru, ale z trpezlivej lásky.

„Najväčší podvod, ktorým ľudia trpia, sú ich vlastné názory.“ (Leonardo da Vinci)

Zdroj: O kráse človeka – M.Bieliková