„Vyuč ma dobrého súdu a známosti, lebo verím tvojím prikázaniam. Dokiaľ som nebol snížený, blúdil som; ale teraz ostrihám tvoju reč. Ty si dobrý a činíš dobre. Vyuč ma svojím ustanoveniam!“

Lew Wallace sa vyznamenal ako generálmajor v armáde počas občianskej vojny. Ako právnik pracoval na vojenskom súde, ktorý súdil vrahov Abrahama Lincolna. Predsedal tiež vojenskému súdu, ktorý usvedčil dozorcu andersonvillskej väznice z krutého zaobchádzania s väzňami, ktoré malo za následok smrť niekoľkých väzňov.

Lew Wallace bol silný, inteligentný muž, ale nepoznal Božiu lásku. Tento tvrdý vojnový hrdina bol vyzvaný, aby si prečítal Bibliu a dokázal, že Boh neexistuje. Pri jej čítaní sa jeho srdce zmenilo a uveril v Ježiša Krista.

Po čase napísal jeden z bestsellerov kresťanskej románovej tvorby Ben Hur, ktorý bol neskôr sfilmovaný a zaradil sa k najlepším filmom všetkých čias. Hlavnú úlohu v ňom hral Carlton Heston. V roku 1960 získal maximálny počet 11 Oscarov vo všetkých kategóriách. Takýto úspech dosiahol neskôr len film Titanic(1997) a tretí diel Pána prsteňov(2003).

„Bohatsvo dostáva krídla a uletí, životné rozkoše pominú, nádej sa vytratí, ale láska zostáva. Boh je láska.“ (Lew Wallace)

Zdroj: Kalendár SKK 2024

„Jeden rozhadzuje a ešte mu pribúda, kým druhý šetrí viac ako treba a zakúša núdzu. Štedrý človek zbohatne, kto však dáva piť druhému, sám dostane piť.“ (Prísl. 11, 24.25)

Chuck Feeney ako dieťa odhŕňal sneh a predával vianočné pohľadnice, aby si zarobil na štúdium. Ako prvý z rodiny študoval na univerzite. Po rokoch sa spojil s bývalým spolužiakom Robertom Millerom a v USA otvorili reťazec letiskových duty free obchodov(Duty Free Shoppers).

Od začiatku svoje hviezdnej kariéry žil pozoruhodne skromným životom. Nemá auto ani dom a vo svojom šatníku mal len jeden pár topánok. Lietal iba v ekonomickej triede, aj keď jeho rodina a kolegovia cestovali v tom istom lietadle v biznis triede. Christopher Oechsli, ktorý pracuje pre miliardára vyše 30 rokov, povedal, že jeho šéf žil v luxuse, ale nevyhovovalo mu to. „Teraz nevlasní nehnuteľnosť ani auto. Príbehy o jeho šetrnosti sú pravdivé. Má hodinky Caslo za desať dolárov a papierové nosí v igelitke,“ nabonzoval na svojho šéfa.

„Ľudia sa ma často pýtajú, čo ma naozaj teší. Je to jednoduché. Som šťastný, keď pomáham ľuďom – a nešťastný, keď nepomáham,“ povedal.

„Sú ľudia, ktorí majú peniaze, a sú ľudia, ktorí sú bohatí.“ (Coco Chanel)

„Píšem vám, deti, lebo pre jeho meno sú vám odpustené hriechy.“ (1. Jánova 2,12)

Veľmi živo si pamätám na situáciu, keď náš prvorodený syn prvýkrát vážnejšie ochorel. Ako čerství rodičia sme po troch dňoch vysokých horúčok vydesení volali na pohotovosť. Otrávená sestra nám povedala, že teda môžeme prísť, ale nech počítame s tým, že je plná čakáreň a či to vôbec stojí za to.

Po hodine čakania, ktorá sa nám vďaka kriku nášho syna subjektívne zdala oveľa dlhšia, som si spomenul, že na tejto klinike predsa pracuje ako lekár brat zo zboru. Jeden telefonát všetko zmenil. Stačilo vysloviť jediné meno a otrávená sestra bola hneď ochotnejšia. „To ste mali povedať hneď, že ste od pána profesora XY! Poďte ďalej!“ (Tu je na mieste povedať, že protekciu vôbec nemám rád a ospravedlňuje ma len skutočnosť, že sme sa naozaj, ale naozaj veľmi báli).

Aj na poslednom súde sa zdanlivo beznádejná sitácia zmení v okamihu, keď vyslovíme jediné meno. „To ste mali povedať hneď, že ste od Ježiša! Poďte ďalej!“

„Pane, dovolávame sa Tvojho mena a prosíme o odpustenie, aj keď si ho nezaslúžime.“ (Michal Balcar)

Zdroj: S dôverou na teba čakáme – zamyslenie na každý deň

„Ak sa Hospodinovi páčia cesty človeka, zmieri s ním aj jeho nepriateľov.“ (Prísl 16, 7)

Na zadnú obálku svojej autobiografie Jiří Drejnar napísal: Na svojej ceste životom som sa presvedčil o tom, aké pravdivé sú slová Biblie: „Ak sa Bohu páčia cesty človeka, zmieri s ním aj jeho nepriateľov.“

Za socializmu Jiřího vyhodili zo školy, vysťahovali z bytu, neskôr mu vzali štátny súhlas k duchovenskej službe i cestovný pas. Keď sa ho jeden redaktor spýtal, ako to prežíval, keď mu „nepriatelia“ takto strpčovali život, odvetil: „Klamal by som, keby som povedal, že mi to bolo jedno a že som to vítal. Boli to nervy. Zakaždým. Ale na druhej strane – ťažko to pochopí ten, kto to neprežil – mňa to bavilo. Vždy som si niekde vo svojom vnútri hovoril: „Pane, som naozaj zvedavý, ako to teraz vyriešiš.“ Nikdy som takéto situácie neriešil sám. Stál som ako Izraeliti pred veľkým morom a čakal, čo Boh urobí.“

„Boh sa vždy postará. Len to možno bude vyzerať inak, než ste si predstavovali.“ (Anonym)

Zdroj: Kurzy pre život 2024

 

„A ja som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, veď ja neviem hovoriť, lebo som dieťa! A Hospodin mi riekol: Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.“ (Jer. 1, 6.7)

Joni Eareckson Tada spomína:

Keď som v roku 1969 – dva roky po úraze – odchádzala z nemocnice, prežívala som hlbokú depresiu. Mala som 19. Aké som mala vyhliadky? Celý zvyšok života na vozíčku. Zúfalo som túžila, aby mi niekto dal odpoveď na otázky, ktoré ma zožierali. Podľa mojich predstáv to však nemohol byť hocikto. Do úrazu som bola „niekým“, preto som čakala, že Boh mi pošle „niekoho“, nejakú známu alebo významnú osobnosť. Napríklad nadaného študenta bohosloveckej fakulty alebo dokonca Billyho Grahama.

Viete, koho mi Boh poslal? Chudého, vysokého 16-ročného doručovateľa novín. Podľa mňa tento chlapec nemal na to žiadne predpoklady. Bol to úplne obyčajný mladý muž – ale mal veľkú čiernu Bibliu. Boh uznal za vhodné ukázať mi svoju moc prostredníctvom obyčajného doručovateľa novín. Prostredníctvom neho ma veľmi povzbudil a pomohol mi vyrovnať sa s tým, čo som prežívala.

„Radšej budem na tomto vozíku a budem poznať Boha, ako stáť na nohách bez neho.“ (Joni Eareckson Tada)

Zdroj: Kurzy pre život 2024