„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“(1.Petra 5:7)

Vytrvalosť, rozhodnosť, odhodlanie a rozpoznanie, kedy treba vydržať a veci držať, sú samé chvályhodné vlastnosti, či už ide o to oddeliť si čas na modlitbu a každodenné čítanie Písma, večeru s rodinou, nájsť si lepšie zamestnanie alebo schudnúť a podobne. Rovnako dôležité je však rozpoznať, kedy je pravý čas nechať byť veci, ktoré si sám vytváraš a ktoré ti bránia žiť „život v hojnosti“ (pozri Jn 10:10 „…Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“). Biblia nás vyzýva, aby sme odhodili „všetku príťaž“ (pozri Židom 12:1 „…odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.“).
Nevieš, ako by si mal začať? Skús to napríklad takto: Zájdi do OBI a kúp si terasovú dlaždicu, ktorá sa ti zmestí do aktovky či tašky. Potom si vezmi fixu a napíš na ňu všetky svoje obavy a predpoklady, ktoré ti bránia užívať si život. Nos tu dlaždicu všade so sebou, kamkoľvek ideš, keď pracuješ, pozeráš sa na televíziu, sprchuješ sa alebo spíš. Cítiš, aká je ťažká? Je ťažké niečo urobiť, keď tvoje svaly musia pracovať nadčas, aby uniesli všetku tú váhu navyše.
Na konci druhého dňa (ak to tak dlho vydržíš) si s tou dlaždicou sadni, prejdi si svoj zoznam a vedome sa rozhodni, že sa zbavíš starostí a bremien, ktoré ti uberajú energiu. Potom choď von a polož tú dlaždicu vedľa svojich vchodových dverí. Cítiš, o koľko si pripadáš ľahší? O koľko ľahšie sa ti darí pracovať? Pred odchodom z domu sa každý deň na chvíľu na svoju dlaždicu pozri, potom sa otoč a rázne odíď. Práve to znamenajú slová:

“Na Hospodina zlož svoju starosť, postará sa o teba…“ (Žalm 55:23).

Pozorovali ste niekedy za jasnej noci hviezdnatú oblohu? Koľko hviezd ste rozoznali? Videli ste Mliečnu cestu? Ak bola bezmesačná noc a vy ste boli dostatočne ďaleko od mestského osvetlenia, možno ste naprieč oblohou uvideli slabo žiariaci široký pás hviezd. To je pohľad do centra našej galaxie – Mliečnej cesty, kde sa hviezdy zdajú tak blízko pri sebe, že splývajú do mliečnej bielej žiary.

Keďže celá naša Slnečná sústava obieha okolo nevýraznej hviezdy v jednom zo špirálových ramien našej galaxie, sme ďaleko od centra všetkého diania. Sme „na predmestí“ našej vlastnej galaxie. Sme malý bod v mori asi dvesto miliárd hviezd.

Dvesto miliárd hviezd! No aj za najtmavšej noci bez jediného mráčika dokážu naše oči rozoznať približne len tri tisíc z nich. Zo Zeme vidíme voľným okom necelých deväť tisíc hviezd, ktoré sú vlastne „blízko“, pretože sú v našej Mliečnej ceste.

„Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!“ (Žalmy 103,2)

Zabudnite na každú láskavosť, ktorú ste urobili, hneď ako ste ju urobili.

Zabudnite na pochvalu, ktorá vám patrí, v okamihu, keď ste ju získali.

Zabudnite na ohováranie, ktoré ste počuli, skôr, ako ho dokážete zopakovať.

Zabudnite na každú nespravodlivosť, zlomyseľnosť, posmech, ktoré zažijete.

Zabudnite na každú starosť a trápenie; buďte plní nádeje a odpúšťajte.

Pamätajte na každý sľub, ktorý ste dali, a dodržte ho.

Pamätajte na tých, ktorí vám poskytli pomoc, a buďte vďačným dlžníkom.

Pamätajte na všetko šťastie, ktoré vás v živote stretlo.

Pamätajte na dobro, pamätajte na pravdu, pamätajte na nebo, ktoré je nad vami.

„Na jednej strane máme takú dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností rozprávame o príhode, ktorú sme zažili, a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát sme mu ju už rozprávali.“ (François de La Rochefoucauld)

Zdroj: Dobré ránko