Poučenie, ktoré ťa povzbudí…

„Ale ozdobou nech je to, čo je skryté v srdci a je neporušiteľné, totiž tichý a pokojný duch, ktorý má veľkú cenu pred Bohom.“ (1. Pet. 3,4)

Pred smrťou, povedal muž svojmu synovi: „Toto sú hodinky, ktoré mi dal tvoj starý otec. Majú viac ako 200 rokov. Skôr než ti ich dám, vezmi ich a vezmi ich na prvú zástavku. Povedzte, že ich chcete predať a spýtajte sa, koľko za ne môžu zaplatiť.“

Na otcovo nutkanie syn odišiel s hodinkami a po pár minútach sa vrátil a povedal:

„Ponúkajú mi 10 dolárov, pretože sú staré a ťažko poškodené.“ Otec požiadal svojho syna, aby vzal hodinky a tentokrát išiel k prvému strážcovi.

O hodinu neskôr sa môj syn vrátil a povedal: „Strážnik ponúkol 20 dolárov za hodinky.“

Otec sa znova obrátil k svojmu synovi: „Vezmi si znova hodinky a choď za prvým človekom, ktorého stretneš na ulici, a opýtaj sa ho, za koľko ich od teba kúpi.“

Syn sa vrátil o 10 minút neskôr a povedal: „Nikto ich nechcel kúpiť, len jeden a ponúkol mi 5 dolárov.“

„Choď teraz do múzea a ukáž im tie hodinky.“ povedal otec. Po niekoľkých hodinách sa syn vráti. „Ponúkli mi milión dolárov za tie hodinky. Povedali, že je to skutočné majstrovské dielo. Ako je to možné?“

Otec odpovedal: „Chcel som, aby si vedel, že tvoju skutočnú hodnotu ocenia iba vedomí ľudia na správnom mieste. Toto je dôvod, prečo by ste nemali robiť rozhodnutie, keď niekto, koho nepoznáte, sa k vám správa ako k odpadu na nesprávnom mieste. Tí, ktorí poznajú tvoju hodnotu, ťa vždy ocenia adekvátne na rozdiel od tých, ktorí nepoznajú tvoju hodnotu.“

 

Zdroj: Večnosť sa začína už dnes – Bohumil Kern

O čo prosiť?

„Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. Ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Krislova sila.“

2 Kor. 12,8.9

Vo francúzskych Pyrenejách je miesto, akási kaplnka v prírode, kde ľudia prichádzajú, aby sa modlili za uzdravenie. Po druhej svetovej vojne sa tam objavil vojnový veterán, ktorý vo vojne prišiel o nohu.

Ako tak kríval po chodníku cestou do kaplnky, niekto povedal: „Pozrite na toho hlupáka! Azda si len nemyslí, že mu Boh vráti nohu!?“

Muž začul uštipačnú poznámku, otočil sa k tomuto človeku a povedal: „Nečakám, pravdaže, že mi Boh vráti nohu. Idem ho poprosiť, aby mi pomohol žiť bez nej!“

Na niektoré naše modlitby Pán Boh odpovedá aj takým spôsobom, že nám dá silu, aby sme danú situáciu zvládli. Len on predsa vie, čo je pre nás najlepšie.

Človek bez modlitby je ako strom bez koreňov.  (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň 12

SKÚŠKA TRPEZLIVOSTI

“ Rozum človeka zdŕža jeho hnev a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. “  Prísl. 19,11

Ak sa vám stáva, že v nudnej a nie príliš “ dôležitej“ práci strácate rýchlo trpezlivosť a nahneváte sa – možno vám pomôže tento príbeh:

Istá učiteľka v detskej škôlke mala ustavične problémy s detskými šnúrkami. Trikrát denne – raz ráno a dvakrát na poľudnie – musela pomôcť 35-tim deťom obuť topánky a zaviazať šnúrky a potom zase rozviazať šnúrky a vyzuť topánky. Keď už bola pri poslednom páre, ktorý obúvala jednému malému chlapcovi, ten poznamenal: “ Tie topánky nie sú moje!“  Učiteľka napočítala do desať, aby sa upokojila a potom rozšnurovala šnúrky a topánočky mu teda vyzula. Chlapček sa len ticho pozeral, čo pani učiteľka robí – a keď začala hľadať, kde by mohli byť jeho topánočky, pokračoval:  “ To sú topánky mojej sestry, ale mamička mi povedala, že dnes ich môžem mať ja!“

“ Rozhnevať sa na správnu osobu, v správnej miere, v správnom čase, správnym smerom a správnym spôsobom – to nie je ľahké a nie každý to dokáže.“ / Aristoteles/

 

RANNÁ CHVÍĽKA

“ Lepšie je byť trpezlivý ako hrdina, lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ Prísl. 16,32

Zistila som, že keď si ráno nenájdem čas na Božie Slovo a osobnú modlitbu, oveľa skôr strácam trpezlivosť a rozhnevám sa aj pre bezvýznamné veci.

Nedávno mi potrebu každodenného ranného osobného stíšenia pripomenul aj môj syn Andrej. Náhodou sa mu podarilo rozliať mlieko a ja som okamžite spustila spŕšku ostrých výčitiek a pripomienok na jeho adresu.  Môj syn potichu a nesmelo poznamenal: “ Mami, zabudla si poprosiť Pána Ježiša , aby ti dnes pomohol byť milou a láskavou?“

“ Obvykle som si do diára napísal: 7.00-7.30 – modlitba.  Často sa mi však stávalo, že som to nedodržal. Preto si teraz do diára píšem: 7.00-7.30 – BOH.  Toto už je akosi ťažšie zanedbávať.“ / Don Postema/

/Poďme si čítať 16/