CASD Liptovský Mikuláš

„Dobrý človek sa zmilováva a požičiava (riadi svoje veci spravedlivým súdom), lebo sa nepohne na veky; spravedlivý bude vo večnej pamäti. Nebojí sa zlej zvesti; jeho srdce stojí pevne; dôveruje Hospodinovi.“ (Žalmy 112, 5-7)

„Keď som v auguste 1939 odchádzal, nikto netušil, že je to posledný vlak. Môj malý brat bol vtedy chorý. Povedali mu: „Zostaň doma. Odídeš o mesiac, keď sa uzdravíš: Ale ďalší vlak už neodišiel. Mamička mi na stanici povedala: Za dva-tri mesiace Hitlera porazia a ty sa vrátiš domov.“ Myslel som si, že pôjdem na malé drobrodružstvo do Británie a potom sa vrátim. Netušil som, že mamu už nikdy neuvidím. Spolu s cestovnými dokladmi som dostal aj visačku na krk s číslom 652,“ povedal Thomas Graumann. Všetci z jeho rodiny, ktorí zostali v Československu, zomreli v koncentračnom tábore. Po poslednom transporte odložil Nicolas Winton album s fotografiami detí, ktoré sa mu podarilo prepraviť do Anglicka, na povalu. O svojom hrdinstve 50 rokov mlčal. Náhodou to zistila jeho manželka, keď v roku 1988 našla na povale kufor plný tajných dokumentov. Winton zachránil 669 detí. Charitatívnej činnosti sa venoval do konca života. Zomrel 1. júla 2015 vo veku úctyhodných 106 rokov.

„Naším poslaním na tomto svete je žiť pre dospelých.“ (Ellen Gould Whiteová)

Zdroj: Kurzy pre život 2025

„Lebo Písmo hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený.“ (Rim. 10, 11)

Ben Carson vstúpil do histórie medicíny ako vedúci operačného tímu, ktorý po prvý raz oddelil simaské dvojčatá spojené temenom hlavy. Vo svojej knihe Zlaté ruky napísal: Prvé roky môjho štúdia medicíny boli poznačené nedostatkom peňazí. Raz sa stalo, že som nemal nič. Rozoberal som situáciu zo všetkých strán, ale v blízkej budúcnosti som nevidel nijakú možnosť, ako prísť k peniazom. Bol som zúfalý. Večná finančná tieseň ma už unavovala. „Pane,“ modlil som sa, „pomôž mi, prosím. Pošli mi nejaké peniaze.“ Bezcieľne som sa túlal medzi školskými budovami, až som sa ocitol pred študentskou kaplnkou. Pohľad mi padol na zem. Tri kroky predo mnou ležala pokrčnaá desaťdolárová bankovka. „Ďakujem, Pane,“ pomyslel som si vďačne, keď som ju dvíhal. Nechcelo sa mi veriť, že v ruke držím peniaze.

„Modlím sa, keď chodím, keď si ľahám a keď vstávam. A odpovede vždy prichádzajú.“ (George Müller)

Zdroj: Kurzy pre život 2025

„Uprostred noci sa rozľahol krik: ‚Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!‘ Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú!‘ No rozumné odpovedali: ‚Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ (Mat. 25, 6-9)

Strážca majáku, ktorý mal na starosti skalnatý úsek pobrežia, dostával olej raz mesačne. Olej mal zaručiť, že svetlo majáku nikdy nevyhasne. Pretože maják stál neďaleko dediny, strážca majáku mal časté návštevy. Raz večer za ním prišla žena, ktorá potrebovala olej, aby sa jej rodina mohla zohriať. Inokedy potreboval jeden otec trochu oleja do lampy. Iný si prišiel vypýtať trochu oleja, aby si mohol namazať bicykel. Všetky tieto požiadavky sa zdali byť oprávnené a strážca majáku sa snažil všetkým vyhovieť. No koncom mesiaca mu olej došiel a maják zhasol, dôsledkom čoho niekoľko lodí stroskotalo pri pobreží. Nadriadený mu vyčítal: „Olej ste dostali za jediným účelom – aby udržoval svetlo v majáku.“

Sme v pokušení snažiť sa naplniť akékoľvek potreby, na ktoré narazíme. A určite ich nie je málo. No našou hlavnou úlohou je milovať Pána Boha, milovať svojich manželov, manželky a starať sa o svoje deti. Ostatné potreby, ktoré si vynucujú našu pozornosť, môžu byť síce oprávnené, ale nemajú prednosť pred týmito vecami.

„Často spochybňujte svoje priority, aby ste sa uistili, že Boh je stále na prvom mieste.“ (Louis Pasteur)

Zdroj: Dobreranko.sk

„Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu…“ (Mat. 17, 4)

Brat Šavol v knihe Boží šašo napísal:

Ježiš nás naučil modliť sa. Modlitba má byť pre nás pripomienkou, že sme vzťahové bytosti. Že sme povolaní k vzťahu s naším Bohom i ľuďmi, s ktorými sa stretávame, žijeme a sme. Naša modlitba nesmie byť nikdy len formálna záležitosť. Lebo potom bude formálny aj náš vzťah k Bohu. Nie je to minca vhodená do automatu menom Boh, z ktorého nám za „Otčenáš“ vypadne zdravie, šťastie, svätý pokoj. Modlitba je bumerang. Je to spôsob komunikácie. Nie prehlušovanie Boha, aby len nič nepovedal, aby sme len náhodou nič nepočuli a nemuseli by sme sa nebodaj meniť a posunúť sa niekde v našom vzťahu ďalej. Modlitba je ten najintímnejší prejav lásky, akého môže byť človek schopný vo vzťahu k Bohu a k druhému človeku. Je to ten najväčší dar, aký si môžeme navzájom dať. Ježiš nás naučil modliť sa. Nie verklíkovať naučené básničky. Modlitbou nás naučil vychádzať zo seba. Väčšina ľudí zostane len pri „naučených“ modlitbách. Niektorým sa podariť dopracovať sa do druhého levelu a dokážu „volať Boha po mene“. Podaktorí dôjdu aj do tretieho, ktorým je TICHO. To je tá najdokonalejšia modlitba, keď On aj ja mlčíme. Lebo nie sú potrebné slová. Jednoducho je nám dobre aj bez nich.

„Veľa ľudí má dobrú výchovu a vie, že sa nepatrí hovoriť s plnými ústami, ak to ale niekto robí s prázdnou hlavou, nemajú nijaké námietky.“ (Marie Curie-Skłodowská)

Zdroj: Dobreranko.sk