„Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia; a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú.“ (Mat. 5,44)

Nenáhli sa tvrdiť, že tvoj nepriateľ je zlý človek len preto, že je to tvoj nepriateľ. Možno je tvojím nepriateľom preto, že si myslí, že si zlý. Alebo sa ťa možno bojí preto, že cíti, že ty sa bojíš jeho. Keby mal dôvod myslieť si, že ho dokážeš mať rád, možno by nebol viac tvojím nepriateľom. Nenáhli sa tvrdiť, že tvoj nepriateľ je aj Boží nepriateľ len preto, že je to tvoj nepriateľ. Azda je tvojím nepriateľom práve preto, že na tebe nemôže nájsť nič, čo by oslavovalo Boha. Možno sa ťa bojí preto, že nemôže nájsť v tebe nič z Božej lásky, Božej dobroty, Božej trpezlivosti, Božieho milosrdenstva a pochopenia pre slabosti ľudí. Nenáhli sa odsúdiť človeka, ktorý už neverí v Boha. Pretože to môže byť práve tvoj chlad, tvoje lakomstvo, tvoja priemernosť, tvoj vzťah k majetku, tvoje túžby a tvoje sebectvo, ktoré zničili jeho vieru. (Thomas Merton)

„Sme ako Mesiac. Máme svoju tmavú stranu a nechceme, aby ju niekto videl.“ (Mark Twain)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

„Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!“ (Iz. 2,22)

Neviem, kto z vás, keď vojde do izby a chce si sadnúť, najprv vyskúša kreslo alebo stoličku, či je dostatočne pevná. Automaticky si sadnete, pretože predpokladáte, že vás udrží. Vaši rodičia jazdia autom. Nastúpia, naštartujú a odídu. Mnohí si nevedia predstaviť, čo všetko sa deje pod kapotou, kde je ukrytý motor; nevedia vysvetliť, ako tam veci fungujú. Jednoducho tomu dôverujú. Keď ste boli naposledy u lekára, zrejme vám predpísal recept. Pravdepodobne ste ho nedokázali rozlúštiť. Vlastne ste sa čudovali, či ho vôbec niekto môže prečítať! Ale potom ste s ním šli do lekárne. Všimli ste si, že keď dáte lekárnikovi recept, niekedy vydá hneď, niekedy ho musí najprv rozlúštiť, niekedy ide dozadu a niečo hľadá a niekedy sa radí so spolupracovníkom? Vtedy rozmýšľam, či v tej škole spal, alebo čo robil, že nevie, čo mi má dať. Ale nakoniec vám predsa len podá malú fľaštičku a povie: „Trikrát denne jednu tabletu.“ A vy bez toho, aby ste o tom rozmýšľali, dodržiavate predpísané dávky vo viere, že vám to pomôže.

„Tí, ktorí veria, nepotrebujú vysvetlenie. Tým, ktorí neveria, nestačí nijaké vysvetlenie.“ (Franz Werfel)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16

Citáty

Vaše správanie nech neovláda láska k peniazom; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím.

List Hebrejom 13,5

Človek je spokojný, keď mu stačí, čo má, nie keď má, čo chce.

Neznámy autor

Nespokojnosť

Naša spoločnosť je nespokojná. Stále sa ženieme za niečím lepším – lepším autom, lepšou prácou, lepším domom, lepšou dovolenkou… Zdá sa, že nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme.
Jeden veriaci muž, ktorý sa stále sťažoval, aké to má v živote ťažké a závidel ostatným, mal zvláštny sen. Zdalo sa mu, že nesie na chrbte drevený kríž. Bol z toho veľmi nešťastný. Zrazu sa ocitol v zvláštnej miestnosti, ktorá bola plná krížov. Počul akoby anjelský hlas, ktorý ho vyzval, aby si teda vybral ľahší kríž, keď sa mu ten jeho zdá veľmi ťažký. Dvakrát sa nenechal ponúkať. Skúšal jeden po druhom a dlho si vyberal. Nakoniec odchádzal s krížom, o ktorom bol presvedčený, že je najľahší. Aké bolo jeho prekvapenie, keď sa pri odchode zistil, že si nakoniec vybral práve ten svoj.
Boh vie najlepšie, prečo nás stvoril takých, akí sme, a postavil na miesto, kde práve stojíme.

Zdroj: www.dobreranko.sk

Keď som pracoval ako riaditeľ Biblického inštitútu v Chicagu, býval som priamo v budove školy, v ktorej sa nachádzal aj internát. Každý večer som chcel prísť do internátu skôr než študenti zo svojich večerných služieb. Čakal som na nich na schodisku a zaujímal sa o ich zážitky. V jeden večer sa vrátila veľká skupina študentov z Pacific Garden Mission. Na prvý pohľad bolo vidieť, že sú veselí a nadšení. „Pán Torrey, pán Torrey,“ volali už z diaľky, „nebudete veriť, čo sme dnes zažili. V Ježiša uverilo obrovské množstvo ľudí, medzi nimi alkoholici a ďalší, ktorí sú na okraji spoločnosti. A boli spasení!“ Nasledujúci deň som mal stretnutie s Harry Monroem, riaditeľom útulku. Oslovil som ho: „Harry, chlapci mi rozprávali, že ste včera zažili výnimočný večer.“ Odpovedal mi: „Pán Torrey, chcete počuť tajomstvo? Jednoducho som vyvýšil Ježiša a Svätý Duch mi požehnal. Osvietil Ježišovu tvár a ľudia ho uvideli – a uverili v neho.“ Pokladal som to za nádherné vyjadrenie. Keď teda kážeme, vedieme osobné rozhovory alebo učíme, mali by sme vždy vyvyšovať Ježiša Krista tak, ako o tom svedčí Písmo. Mali by sme veriť, že Svätý Duch ožiari jeho tvár. Vždy musíme byť v takom vzťahu k Bohu a v takej závislosti od neho, aby Svätý Duch mohol prostredníctvom nás konať svoje dielo a ľudia videli a uverili. Dovoľte mi celú myšlienku zopakovať ešte raz, aby som mal istotu, že ste všetko pochopili. Ak si prajete, aby ľudia okolo vás poznali pravdu o Ježišovi Kristovi, nespoliehajte sa na svoje vyjadrovacie a presvedčovacie schopnosti. Je dôležité, aby ste sa úplne spoliehali na Svätého Ducha a uvedomovali si vlastnú bezmocnosť. Upriamte svoj pohľad na neho, aby prostredníctvom vás mohol priniesť svedectvo ľuďom, ktorí vás počúvajú. Okrem toho je nevyhnutné, aby aj príjemcovia boli otvorení voči Bohu a oslobodení od všetkého, čo stojí v ceste jeho dielu. Iba tak bude môcť Duch svedčiť prostredníctvom vás. Práve vo svedectve Ducha sa nachádza liek na všetok skepticizmus voči Kristovi a na všetku neznalosť.

Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Z knihy R. A. Torreyho The Holy Spirit? Who He Is and What he Does/Svätý Duch: Kým je a čo koná/ (Grand Rapids, Michigan: Flaming Revell 1927)/

Pravdepodobne ste už videli alebo robili test na zisťovanie farbosleposti. Ten, ktorý som videl ja, bol vo Vedeckom pacifickom centre v Seatli. Test pozostával z tridsiatich listov pokrytých rôznofarebnými tvarmi a vzorcami. Na každom liste sa nachádza číslo. Trik spočíva v tom, že farboslepý človek čísla nevidí, aj keby sa veľmi snažil. Prezeral som si test a zaujalo ma, že na jedenástom obrázku číslo nevidím. Sprievodný text ma informoval, že som farboslepý na červenú farbu. Nikdy som nemal pocit, že by som červenú farbu nevidel. Zavolal som teda dcéru a spýtal som sa jej, aké číslo vidí na obrázku číslo jedenásť. „To je predsa trinástka, ocko,“ odpovedala okamžite. O chvíľu išiel okolo náš syn, a tak som vyskúšal obrázok aj na ňom. „Čo vidíš?“ oslovil som ho a ukazoval na list papiera. „Trinástku,“ odpovedal aj on pohotovo. Poprosil som ho teda, aby mi ukázal, kde presne je tá trinástka. Pozrel sa na mňa a s povzdychom opísal na papieri tvar čísla trinásť. „Tu je to, ocko,“ povedal. Ale aj keď som sledoval pohyb jeho prsta, číslo som stále nevidel. Vtedy som si spomenul na jednu príhodu: Boli sme s rodinou na výlete a ja som si nevšimol kvety, ktoré rástli popri ceste. Keď som sa zahľadel tým smerom, ktorý mi ukazovali, jasne som spoznal margaréty a slnečnice, ale vlčie maky som nevidel. Až keď sme vystúpili z auta a prišli bližšie, uvidel som tie červené kvety. Uvedomil som si, že červenú farbu síce vidím, ale nie vtedy, ak je v kombinácii s množstvom iných farieb. Tridsaťšesť rokov som netušil, že mám takýto problém. Vedel som, čo som mal vidieť. Prečítal som si, čo si mám všímať. Ľudia, ktorých poznám, ktorých milujem a ktorým dôverujem, ma ubezpečovali, že oni to videli. Pokúšali sa mi pomôcť, aby som to videl tiež. Presviedčali ma, že to tam je. Prstom prešli po čísle – ale ja som ho nevidel. Problém bol v mojich očiach. Možno keby ich niekto zázračne uzdravil, mohol by som červenú trinástku vidieť. Tento príbeh dokonale ilustruje problém, ktorý máme s neobráteným srdcom. Nie je našou chybou, že nevidíme červenú trinástku na obrásku číslo jedenásť. Nemusíme sa trýzniť a trápiť, že číslo nevidíme. Ako slepec, ktorý poprosil Ježiša, aby mu otvoril oči (Mat. 20, 30-34), aj my sme sa narodili slepí. Zrak je zázrak z nebies.

Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Publikácia Lee Vendena It is All About Him (Hagerwtown, Maryland: Review and Herald, 2004)/