CASD Liptovský Mikuláš

2 Krn 30,18-20 – „Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou. Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud.“

Na úvod dve otázky:

1. Nakoľko bol Mojžišov zákon záväzný pre Izrael?

2. Urobil z neho, z nejakej jeho časti Pán Boh  nejakú výnimku ???
3. V 2. Krn 30. kapitole jeuvedený príbeh o jednej udalosti zo života kráľa Chizkiju (Ezechiáša). Chizkija nastupuje na trón po svojom otcovi Achazovi v svojich 25 rokoch. V Písme je o Chizkijovi napísané vysoké hodnotenie „robil presne tak ako jeho otec Dávid“ (2 Krn 29,2).

Kráľ bol celkom oddaný Pánu Bohu a preto sa staral aj o duchovný rast národa. Za svojho panovania urobil významné zmeny v krajine: očistil chrám od pohanských  praktík, obnovil bohoslužbu v chráme, pretože nejakú dobu bol chrám zavretý, odstránil modloslužbu v uliciach Jeruzalemu i v celom kráľovstve.

S reformou začal od prvého mesiaca svojej vlády. Chizkija chcel prekonať starý rozkol medzi severným a južným kráľovstvom a zjednotiť celý Izrael, preto pripravuje spoločnú slávnosť Paschy – aram. (Pesach – hebr. – slávnosť na pamiatku záchrany prvorodených synov v Egypte a vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva) a pozýva na slávnosť Izraelitov nie len z Judska, ale i zo severných častí krajiny (príprava na túto slávnosť vyžadovala vnútornú očistu; ak sa slávnosti zúčastnili aj cudzinci museli byť obrezaní v zmysle Mojžišovho zákona  – Ex 12,43-49).

Kráľ chcel, aby slávnosť Paschy, pri ktorej sa Izraeliti schádzali k spoločnej oslave bola pre ľud požehnaním a preto sa ju snaží dôkladne pripraviť, čo mu zabralo viac času ako pôvodne počítal.

2. Posun slávenia Paschy o jeden mesiac

Kráľ Chizkija sa rozhodol, že slávnosť Paschy bude sláviť v druhom mesiaci (v.4) i keď podľa Mojžišovho zákona sa má slávnosť začaťv prvom mesiaci (14-teho Nissana). Bolo možné posunúť tento sviatok o jeden mesiac?

V Mojžišovom zákone je uvedené, že za určitých podmienok je možné slávenie Paschy posunúť o jeden mesiac (Nu 9,10.11) a to v prípade ak je muž rituálne znečistený, alebo je na ďalekej ceste.

V spomínanom prípade bola slávnosť odložená pre nedostatok kňazov a krátkosť času. Je aj tento argument akceptovateľný pre Pána Boha? Ako sa na to Pán Boh pozerá, vyžaduje nekompromisné dodržiavanie zákona alebo má záujem predovšetkým o človeka?

3. Účastníci slávnosti Paschy neboli rituálne čistí

Niektorí muži z Izraela (bývalého severného kráľovstva) prišli do Jeruzalema na slávnosť Paschy a robili pokánie, ale nie všetci boli čistí (rituálne).

Keď Izraeliti, ktorí prišli do Jeruzalema, sa zúčastnili slávnosti Paschy, hoci neboli očistení – kráľ Chizkija ich zato nevykázal zo spoločenstva, ani ich za to nehrešil. Modlil sa za nich k Hospodinovi, aby im odpustil a Pán Boh ho vypočul a odpustil (uzdravil) (2 Krn 30,19-20).

Čo to hovorí o Bohu – ide mu o dodržanie zákona alebo má záujem o záchranu človeka?

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

4. Predĺženie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň

Elen G. White v knihe Proroci a králi (180) píše: „Sviatok nekvasených chlebov sa zvyčajne slávil sedem dní. Keďže  tých 7 dní rýchlo ubehlo, ľud sa rozhodol, že ďalších sedem dní venuje na lepšie poznávanie Hospodino-vých ciest (v. 23). Kňazi vyučovali podľa knihy zákona; ľud každodenne prichádzal do chrámu ďakovať Hospodinovi a oslavovať ho.Na konci slávnostného zhromaždenia si prítomní uvedomili, že Boh zázračne obrátil odpadlé Judsko a hroziaci príval modlárstva zastavil.V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, nič také v Jeruzaleme nebolo“ (2 Krn 30,26).

Je striktné dodržiavanie zákona – v tomto prípade Mojžišovho – dôležité, alebo je možné aj v tomto prípade akceptovať aj iné – „náhradné riešenie“?

Ide Pánu Bohu o dodržiavanie zákona, alebo mu viac záleží na pohnútkach človeka?

Čo sa vlastne stalo na začiatku vlády kráľa Chizkiju, ktorý bol označovaný ako dobrý judský kráľ?

Urobí resp. akceptuje v krátkom časovom intervale 3 zmeny oproti Mojžišovmu zákonu:

– posunie slávenie sviatku Paschy o 1 mesiac,

– modlí sa za Izraelitov, ktorí sa neočistili podľa Mojžišovho zákona a zúčastnili sa slávnosti Paschy,

– súhlasí s predĺžením slávnosti o jeden týždeň.

Výsledkom týchto „ústupkov“ je, že v Jeruzaleme zavládne veľká radosť a „Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam“

Toto je dôkazom, že Pán Boh prijal aj takúto interpretáciu zákona.

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

5. Príklad z NZ:

Učeníci idú v sobotu cez obilné pole a keďže boli hladní trhajú klasy a jedia. Keď to farizeji uvidia, hneď to žalujú Ježišovi.

Samotné počínanie učeníkov nebolo v rozpore s Mojžišovým zákonom, len sa nesmelo nič odniesť domov v nádobe alebo vo vreci. Problém bol v tom, že sa to stalo v sobotu. Podľa mienky farizejov samotné trhanie a vymŕvanie klasov bolo prácou (na spôsob žatvy a mlátenia) a teda to bola činnosť v sobotu zakázaná pod prísnym trestom – Ex 31,14.

Pán Ježiš to však vidí aj interpretuje inak. Zastane sa svojich učeníkov a uvádza príklad Dávida, ktorý jedol z posvätných chlebov, ktoré mohli jesť len kňazi a Hospodin ho za to nepotrestal.

Pre Ježiša, ako aj pre Dávida je „záchrana života“ nad zákonom, hoci aj tento zákon vydal sám Hospodin.

Okrem toho učeníci boli v službách Syna človeka, ktorý je Pánom aj nad sobotou (Mk 2,27) – inými slovami:

Službu Bohu treba uprednostniť pred bezduchým napĺňaním zákona

Ježiš varuje farizejov a platí to aj pre nás, aby sme sa slepo nesnažili dodržiavať zákon a pritom sa nám z mysle vytratí skutočný cieľ:

Z Božieho pohľadu je záchrana človeka nad zákonom

6. Aplikácia

O dôležitosti dodržiavania Božieho zákona sa hovorí dosť často. Tu som skôr upozornil na pohnútky človeka, zvlášť vtedy, keď to z pohľadu  druhého vyzerá ako prestúpenie Božieho prikázania.

Aká je reakcia Pána Boha, keď človek neprestupuje Božie prikázanie zo ziskuchtivých pohnútok, ale keď sa snaží o dobro blížneho a dopadne to inak?

Pán Boh je milosrdný ku každému hriešnikovi a dáva mu aj druhú šancu; v praxi to znamená, že:

– prijíma modlitbu kráľa Chizkiju za mužov, ktorí slávili Paschu neočistení,

– akceptuje posun slávnosti Paschy o jeden mesiac, ako aj slávenie slávnosti nekvasených chlebov o týždeň dlhšie,

– nevyčíta učeníkom ich vymieľanie obilia v sobotu, dokonca uznáva aj oprávnenosť jedenia posvätných chlebov Dávidom a jeho družinou,

– hovorí, že v sobotu je možné dobre robiť zvlášť ak sa to týka záchrany človeka.

Záver:

Čo nám to hovorí o Pánu Bohu?

Ježiš počas celého života robil tak, aby nielen neporušil zákon, ale aby ukázal na niečo ešte závažnejšie a tým je naplnenie zákona. To je v Písme vyjadrené slovami (Mt 12,7) – „Milosrdenstvo chcem a nie obete.“

Pán Ježiš nám svojím životom ukázal ako naplnením zákona osláviť Boha a zároveň sa zúčastňovať na diele záchrany človeka.

Príslovia Agurove – 30. kapitola

Prisl 30,8-9 – „vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi
chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som
sa nepresýtil a nezaprel Ťa a nepovedal: Kto je Pán? Aby som neschudobnel
a nekradol, a nezneuctil tak meno svojho Boha.“

Úvod
Príslovia v Izrael boli celkom obľúbené, nachádzame ich aj mimo knihy
Prísloví, napr. u proroka Ezechiela – Ez, 18,2 – „Otcovia jedli trpké hrozno,
ale synom stŕpli zuby.“
Čo do obsahu a zamerania kniha Prísloví patrí ku knihám múdrosti, obsahuje
väčšinou príslovia, ale aj napomenutia. Hlavným autorom bol kráľ Šalamún.
Kniha Prísloví pôsobí na prvý pohľad určitým dojmom neusporiadanosti, jej
účelom je poskytnúť praktické rady do života. Hlavnou témou celej knihy je
charakteristika pravej múdrosti, (Šalamún nám múdro radí, za čo sa máme
modliť (Pr. 1,7) „Bázeň pred Hospodinom je počiatok poznania, múdrosťou
a výchovou len blázni pohŕdajú.“
Chcem sa zamerať na dve dobré rady do života i keď, dnes menej populárne.
Ich autor nie je kráľ Šalamún, ale autorstvo je pripisované Agurovi –
pochádzal z arabského kmeňa Massa. Príslovia a sú nazývané aj Agurove
príslovia.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2014.09-Prislovia-30. kap.

Božia spravodlivosť a spasenie

Rim 10,9-10 – „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh
vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo Srdcom veríme na spravodlivosť
a ústami vyznávame na spasenie.“

Zamyslenie nad 10. kap. listu ap. Pavla Rimanom resp. nad jej 9. a 10. veršom.
Vysvetlenie je potrebné hľadať v kontexte celej 10. kap. resp. už od 9. kap.
Komu bolo adresované posolstvo tohto listu a teda aj 10. kapitoly? Kresťanom zo
Židov žijúcich v Ríme, ktorí mali problémy s aplikáciou ceremoniálneho zákona –
požadovali zachovávanie základných požiadaviek Mojžišovho zákona.
V 9. a 10. kapitole ap. Pavol píše, že Pán Boh si vyvolil Izrael za účelom
zvestovania Božej pravdy do celého sveta a o tom, že Židia odmietli toto vyvolenie
prijať.
Potom sa autor zameriava na príležitosti židovského národa, ktoré dostal od Ježiša
Krista, kedy mohol pozitívne reagovať na láskavú ponuku spasenia, ale nestalo sa
tak. Jedným z kameňov úrazu pre Židov bol fakt, že Pán Boh pripravil v osobe
Ježiša Krista spasenie pre všetkých, nie len pre Židov.
Ap. Pavol v 9. a 10. kap. hovorí o troch základných pravdách týkajúcich sa
spasenia:
a) pohania majú Božiu spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista (Rim 9,30)
b) Židia nemajú Božiu spravodlivosť kvôli nedostatku viery v Krista (Rim 9,31)
c) ceremoniálny zákon, ktorému Židia verili im nepriniesol spravodlivosť;
spravodlivosť sa nedala získať ľudskými výkonmi – bol to Boží dar skrze vieru
v Ježiša Krista.
Židia boli síce zapálení pre Boha – poznali Mojžišov zákon, vyučovali zákon,
ale ich praktický život nebol v súlade s poznaním – nerozumeli evanjeliu.
Pán Ježiš v evanjeliu Mt 23,3 hovorí o farizejoch a zákonníkoch – „Robte teda
a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte.“ – nemali
vzťah s Bohom, vieru nahradili ľudskými výkonmi, slúžili sami sebe.
Elen G. White v knihe Kristove podobenstvá to nazýva „bezduché
zachovávanie náboženských obradov a predpisov, z ktorých si mnohé sami
vymysleli“… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2014.03-Bozia spravodlivost a spasenie-Rim 10. kap.

1. J 5, 2-3 – „Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké.“

Dnes sa chcem zamýšľať o Božích prikázaniach – príkazoch z iného pohľadu -ako sa ich rešpektovanie resp. porušovanie môže prejaviť v našich životoch.

V  1 Kral. 13. kap. je príbeh o prorokovi z Judska, ktorý prichádza do Samárie a prorokuje proti oltáru v Bét-eli. Prečo proti oltáru? Oltár v Bét-eli, predstavoval náboženské centrum – kráľovu svätyňu (Am 7,10-17)

Na potvrdenie pravosti prorokovania, že Božieho muža posiela Hospodin sa udeje zázrak: oltár sa roztrhne a popol z obetí sa vysype na zem (popol sa mal vynášať na čisté miesto – Lv 4,12; 6,4).

Zhodou okolností, tam práve vtedy obetuje kráľ Jarobeám a tak mu prorok oznámi Hospodinovo posolstvo, načo sa kráľ naňho nahnevá, lebo tým utrpí jeho autorita. Chce ho dať chytiť a potrestať, ale ako náhle vystrie ruku, tá mu ihneď zmeravie a nemôže ju zohnúť. Kráľ poznáva, že má čo robiť so samotným Hospodinom a tak prosí Božieho muža o uzdravenie. Boží muž prosí Hospodina a kráľ je uzdravený. Po uzdravení ho kráľ pozýva do paláca a chce, pokiaľ by to bolo možné odvrátiť hrozbu proti svätyni v Bét-eli, ale prorok to odmieta a ide späť do Judska inou cestou.

Na scénu prichádza nejaký „starý“ prorok, ktorý sa vydá na oslici za prorokom z Judska. Dobehne ho a presvedčí ho, aby sa s ním vrátil do jeho domu a občerstvil sa (jedlom a vodou) z dôvodu že aj on je prorokom a dostal od anjela iné posolstvo.  Svedectvo tohto „starého“ proroka je falošné. Tu začína najproblematickejšia časť tohto príbehu.

Ešte kým spolu stolujú, falošný prorok zvestuje prorokovi z Judska Boží rozsudok o tom, že za svoju neposlušnosť nebude pochovaný v hrobe svojich otcov, čiže zomrie. Tak sa aj stane: keď sa prorok z Judska opäť vydá na cestu, stretne ho lev a usmrtí ho (lev ako nástroj Božieho súdu svojim neobvyklým správaním upozorňuje na to, že sa jedná o Boží súd – lev zostane stáť pri mŕtvole spolu s oslicou – Jer 5,6). Keď to uvidia okoloidúci ľudia, povedia to „starému“ prorokovi a ten ho dá pochovať do svojho hrobu.

Kontext: 

Prečo musel prorok z Judska zomrieť?

Hospodin posiela proroka z Judska do Samárie, aby napomenul Izraelského kráľa Jarobeáma. Za čo ho mal napomenúť ?

Jarobeám bol prvým kráľom severnej časti kráľovstva po Šalamúnovej  smrti – teda po rozdelení kráľovstva. Jarobeám však nezdedil kráľovstvo, ani sa nedosadil sám za kráľa nad severným kráľovstvom – ale oznámil mu to Boží prorok Achija. Bolo to Božie rozhodnutie, že po Šalamúnovej smrti mu dá 10 izraelských kmeňov (1 Kral 11,26-39.).

K rozdeleniu kráľovstva aj došlo, ale namiesto toho, aby Jarobeám bol vďačný, že ho Hospodin poctil takou vysokou funkciou a zachovával Božie ustanovenia a príkazy, ako to robil kráľ Dávid, rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Jarobeám nechcel aby izraelský ľud chodil obetovať do chrámu do Jeruzalema a tak dal zhotoviť dve zlaté teľatá a postavil ich v Dáne a v Bét-eli a vyzval ľud v Izraeli, aby sa im klaňal a prinášal obety. Oltár v Bét-eli mal konkurovať jeruzalemskému chrámu a Jarobeám na dôvažok ešte  ustanovil aj kňazov, ktorí neboli z rodu Lévi. Práve keď on sám vykonával kadidlovú obetu prichádza prorok z Judska, aby ho napomenul.

Poučenie:

Čo je na tomto príbehu neobvyklé ?

Ani nie tak samotná smrť judského proroka pri plnení Božej úlohy, ale to že podstatný podiel na nej má „starý“ falošný prorok, ktorý vedome klame, aby zlákal Božieho muža na nesprávnu cestu.

Ako môžeme odhaliť resp. odolať falošnému prorokovi dnes?

a) judský prorok vedel, že nemá poslúchnuť starého proroka, veď jasne zvestoval Boží príkaz Jarobeámovi, – my dnes máme Sväté Písmo.

b) Pán Boh niekedy skúšal a aj skúša Božích mužov. Text v Dt. 13,2-4 (1-3 Roh.) hovorí „Ak povstane v tvojom strede prorok alebo snívač a naznačí ti znamenie alebo zázrak, a ak sa splní znamenie alebo zázrak, ktoré ti predpovedal, a ak ti povie: Poďme za inými bohmi – ktorých nepoznáš – a slúžme im, neposlúchaj slová toho proroka alebo snívača, lebo Hospodin, váš Boh, bude vás skúšať, aby spoznal, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým srdcom a celou dušou.“

c) zmenil aj Pán Boh niekedy svoje príkazy, ktoré dal svojim služobníkom? Áno, ale zmenu vykonal sám Pán Boh.

Príklady: Mojžis sa prihovára na púšti za Izrael; Chizkijova modlitba potom, ako mu Izaiáš oznámil, že zomrie.

d) určité vysvetlenie smrti proroka z Judska podáva aj text 1 Kral 13,26 – „Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči, takže Hospodin ho vydal levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu hovoril Hospodin.“ – tieto slová hovorí „falošný“ prorok. Smrť proroka opäť potvrdila, pravosť Božieho muža a teda aj závažnosť posolstva, ktoré prorok predniesol Jarobeámovi.

Elen G. White v knihe Proroci a králi (55-56) píše nasledovné: – „Potrestanie neverného posla bolo ďalším dôkazom spoľahlivosti proroctva, ktoré zaznelo nad oltárom. Keby bol prorok, ktorý neposlúchol Božie slovo, zostal beztrestne nažive, kráľ to mohol využiť a ospravedlňovať vlastnú neposlušnosť. V roztrhnutom oltári, v meravej ruke a v strašnom potrestaní proroka, ktorý sa opovážil neposlúchnuť výslovný príkaz Hospodina, mal Járobeám poznať hnev zneváženého Boha; tieto súdy mu mali byť varovným signálom, aby prestal páchať zlo.“

Na prvý pohľad sa nám to zdá nezvyklé, ale Pán Boh môže využiť vo svojom diele aj takúto ľudskú neposlušnosť.

Aplikácia

Týmto nechcem povedať, aby sme nasledovali príklad neposlušného proroka, aby sme tým Pánu Bohu vyšli v ústrety. Skôr sa tu zamýšľam:

– berieme Pána Boha vážne, berieme vážne jeho prikázania?

– ako často nás musí Pán Boh napomínať, aby sme sa vrátili zo širokej cesty na úzku,

– aké závažné argumenty musí Pán Boh použiť – predložiť, aby sme sa rozhodli nasledovať svojho Pána?

– čo bude musieť ešte Pán Boh urobiť v našich životoch, aby sme naozaj rešpektovali jeho Slovo ?

Príklad:

Jesť či nejesť nečisté pokrmy?  – je mi dostatočným argumentom to, čo povedal Pán Boh Mojžišovi a je zapísané v knihe Leviticus, alebo potrebujem ešte ďalšie argumenty od súčasných odborníkov – lekárov?

V Písme je mnoho doporučení, prikázaní, pri ktorých neakceptovaní nevidíme okamžitý výsledok; dôsledok, ktorý by nás zabrzdil v našom konaní. V takýchto situáciách môže dať to správne nasmerovanie len Božie Slovo.

Záver:

Elen G. White v knihe Cesta ku Kristovi (41) píše: „Boh od nás nežiada, aby sme sa zriekli niečoho, čo je v našom najlepšom záujme. Vo všetkom, čo koná, má na zreteli blaho svojich detí. Kiežby si všetci, čo sa nerozhodli pre Krista, uvedomili, že im chce ponúknuť niečo oveľa lepšie, než o čo sa usilujú sami. Najviac si človek ubližuje a najväčšej nespravodlivosti voči sebe sa dopúšťa vtedy, keď myslí a koná proti Božej vôli.“

 

Buďme dôslední pri dodržiavaní aj tých “najmenších“ Božích prikázaní a to je jedno či sú zapísané v Starej zmluve alebo ich vylovil Pán Ježiš, pretože Pán Boh skúša aj Božích služobníkov. Neposlúchaním Božích prikázaní si ubližujeme predovšetkým sami sebe a svojim blížnym a okrem toho brzdíme rozvoj Božieho diela, teda to, o čo sa ako veriaci najviac snažíme.