CASD Liptovský Mikuláš

“ … buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorástli v Krista…“ Efež.4,15

Otec sedel večer  s celou svojou rodinou pri prestretom stole.   Skôr, ako začali spolu jesť, vstali a otec v modlitbe ďakoval Bohu za voňavé jedlo,  za ruky, ktoré ho s láskou pripravili a za Božiu milosť, ktorá je zdrojom všetkého života.  Potom však otec počas jedla stále šomral – že chlieb nie je určite čerstvý, káva je nejaká horká a syr je príliš slaný. Jeho malá dcérka, ktorá všetko sledovala, sa ho spýtala: “ Ocko, myslíš si, že  Pán Boh počul, ako si sa pred jedlom modlil?“  Otec bez zaváhania odpovedal: “ „Určite všetko počul.“   A malá pokračovala: “ A myslíš, že Pán Boh počul aj to, čo si povedal o chlebe, káve a syre?“ Otcovi trochu zneistel hlas, keď ticho povedal: “ Áno, dcérka, myslím, že to všetko počul. Prečo sa pýtaš?“  Divčatko ukončilo slovami: “ Tak, čo si myslíš, ocko, ktorým tvojím slovám Pán Boh uveril?“  Vtedy si otec náhle uvedomil, že jeho modlitba pred jedlom vlastne ani nebola modlitbou – len mechanickým, bezmyšlienkovitým zvykom , a už vôbec nie úprimnými slovami vďačnosti voči Bohu.

Nikto nemôže mať jednu tvár pred sebou a druhú pred inými bez toho, aby nakoniec nebol v rozpakoch, ktorá je tá pravá. /N.Hawtorne/

“ Ak brat alebo sestra sú bez šiat a chýba im denný pokrm, čo im pomôže, ak im niekto z vás povie: Choďte  v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa!  – no nedáte im to, čo potrebujú. Tak aj viera, ak sa nedokazuje skutkami, sama o sebe je mŕtva.“ Jak. 2,15-17

Malého chlapca poslala mama do obchodu kúpiť desať vajíčok.  Keď chlapec vyšiel z obchodu, potkol sa o kameň a spadol. Všetkých desať vajíčok sa rozbilo. Chlapček sa pustil do plaču. Okolo stojaci ľudia sa rýchlo k nemu zbehli. Všetci ho ľutovali, vypytovali sa, či sa veľmi neudrel, niektorí ho hladili po hlave.  Bol tam aj jeden muž , ktorý mu pomohol oprášiť zašpinené nohavice – a potom mu vtisol do dlane päťdesiat centov. Otočil sa k ostatným ľuďom, ktorí tam len tak stáli a povedal: “ Ja dám päťdesiat centov. Ste ochotní aj vy prispieť, aby mohol mame kúpiť nové vajíčka?“

Niekedy slová za veľa nestoja, ak môžeme urobiť aj niečo viac. Naša viera sa musí prejaviť konkrétnym činom  –  a niekedy sú to naozaj len maličkosti.

„…  nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom, opravdivo.“  1. Jána 3,18

Viera je koreň činov.  Koreň, z ktorého nič nerastie, je mŕtvy.  / Thomas Wilson/

“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta pravda i život, nikto nepríde

k  Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Holuby sú známe tým, že  aj z veľkej vzdialenosti dokážu nájsť cestu domov. To je dôvod, prečo vedci považovali za niečo zvlášť pozoruhodné, keď v roku 1988 vypustili vo Francúzku 3 tis. domácich poštových holubov a takmer žiadnemu z nich sa nepodarilo nájsť cestu domov.  V čom bola chyba?  Vedci následne zistili, že dva dni pred vypustením holubov došlo na povrchu Slnka  k obrovskej erupcii žiarenia – a to spôsobilo dočasné, ale vážne narušenie magnetického poľa Zeme, ktoré pomáha holubom v správnej navigácii. Holuby  to zmiatlo až do tej miery, že neboli schopné nájsť cestu domov.

Boží zákon bol napísaný do našich sŕdc pomocou piatich písmen  –  L Á S K A.  Ak zostane v našich srdciach, bezpečne nás bude „navigovať“ a dovedie nás domov – k BOHU, nášmu OTCOVI.  Nedovoľme hriechu, aby sme kvôli nemu stratili správnu navigáciu  a minuli sme sa vytúženého cieľa – večného domova.

“ V tom sa zjavila láska Božia v nás, že svojho Syna jednorodeného poslal Boh na svet, aby sme žili skrze neho.  A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Boh v nás. Boj je láska, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom.“ 1.Jána 4,9.16

“ … v zlý deň  ho vyslobodí Hospodin.“ Žalm 41,2

          Jeden starý muž mal oslíka, ktorý mu jedného dňa spadol do starej studne. Dedko sa snažil vymyslieť nejaký plán, akoby oslíka odtiaľ dostal, ale  nič nevyhútal.  Premýšľal: Studňa je stará a veľmi hlboká a aj tak som ju chcel  už zahádzať, aj oslík je už dosť starý a nedostanem  ho von ,tak zavolám susedov, aby mi pomohli zahádzať hlbokú studňu aj s oslíkom, aby sa tam netrápil.  A tak aj spravil.  Všetci sa chopili lopát a začali hádzať hlinu do studne. Starý oslík pochopil čo sa deje a začal hlasno nariekať. Po čase  si všetci uvedomili, že oslík stíchol. Dedko hneď zvedavo nakukol do studne  a zistil úžasnú vec – zakaždým, keď niekto hodil lopatu hliny do studne, oslík urobil niečo fantastické – otriasol rýchlo hlinu z chrbta a zadupal ju pod seba.  A tak sa dostával vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia teda pokračovali v práci, až oslík onedlho vyskočil zo studne a šťastne odkráčal do svojej stajne.

          Možno niečo podobné prežívaš práve teraz – a zdá sa ti, že život na teba hádže rôzne smeti a hlinu. Jediný spôsob ako sa dostať zo „studne“ , je otriasť sa  a vystúpiť vyššie. Každý problém je príležitosťou urobiť krok ďalej. Z každého problému je východisko- ak to nevzdáš a nepodľahneš.  Vztýč hlavu k nebu, nie si v tom sám. Možno je to príležitosť odkráčať silnejší a múdrejší do ďalších dní.