Sobotné ticho

Sobotné ticho

Lk. 23,54-56 – „A bol deň prípravy a nastávala sobota. Ženy, ktoré Ho
nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo
uložené Jeho telo. Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale
v sobotu, podľa prikázania, odpočívali.
Stručný prehľad udalostí Veľkého týždňa:
Ako sa blížil koniec Kristovej pozemskej služby, menil sa aj spôsob jeho
práce (doteraz sa vyhýbal akémukoľvek rozruchu okolo svojej osoby,
nechcel byť stredobodom záujmu verejnosti). Pri poslednej ceste do
Jeruzalema sa situácia úplne zmenila.

Nedeľa – 1. deň po sobote

Príchod Ježiša do Jeruzalema sa konal v nedeľu; svojim príchodom na oslici
naplnil SZ proroctvo Zach. 9,9. – „…Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe
spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati
oslice.Toto je prvýkrát, keď Ježiš nejde peši, ale ide na oslici.
V zástupe s Ježišom neboli len jeho učeníci, ale aj veľký zástup ľudí, ktorí sa
stretli s jeho milosrdenstvom (Lazar). K zástupu sa pripojili aj davy ľudí,
ktorí prichádzali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
Odozva na Ježišov vstup do Jeruzalema bola veľká „v celom meste nastal
rozruch“. Zástupy pozdravovali Ježiša ako svojho kráľa – volali „Hosana
synovi Dávidovmu“, Mt. 21,8. – „A veľký zástup rozprestieral rúcha na
cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu.
Ježiš tieto pocty neodmieta, ako to bolo vždy doteraz – boli to pocty pre
prichádzajúceho Mesiáša a Ježišovým zámerom bolo, verejne sa predstaviť
ako zasľúbený Mesiáš.
Na noc odchádza do Betánie (8-10 km od Jeruzalema)… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.04-Sobotne ticho-Lk 23,54…

Nikdy nie si sám!

tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli.“ (Ex. 15,22-25)

Existuje príslovie, ktoré hovorí: Ak ti život ponúkne citrón, urob z neho limonádu. Často vidíme problémy ako neriešiteľné. Skúsme však za každým problémom vidieť možnosti. Iná ľudová múdrosť hovorí: Pesimista vidí v každej príležitosti problém, kým optimista vidí každý problém ako príležitosť.

Nasledovný príbeh sa odohral v jednom kláštore. Jedno odpoludnie dvaja mnísi tak intenzívne pracovali, že nasledujúce ráno zaspali a neprišli na spoločnú modlitbu. Opát rozčúlený takýmto bezbožným chovaním, im obom nariadil tvrdý trest. Celý deň budú chodiť s hrachom v topánkach a nesmú povedať ani jedno slovo. Brat Jeroným krivkal celý deň s bolestivým výrazom v tvári a snažil sa nevydať ani jediný ston. Zato brat Antonín akoby nemal žiadne problémy. Pohyboval sa s ľahkosťou a v pohode.

Konečne vypršala doba trestu. Brat Jeroným dokrivkal k bratovi Antonínovi a pýta sa ho: “Ako si to dokázal vydržať? Ten tvrdý sušený hrach mi spôsoboval neuveriteľnú bolesť. Alebo si snáď neposlúchol opátov príkaz?“ „Vôbec nie“, odpovedal brat Antonín s úsmevom, „len som hrach najprv uvaril.“

Často sme aj my, podobne ako brat Jeroným zahľadení do svojich problémov, trpíme a vôbec neuvažujeme nad ich riešením. Problémy sú často ako tvrdý, vysušený hrach. Prijímame ich s odovzdanosťou a rezignáciou a oni nám budú spôsobovať bolesť.

Existuje však aj iný spôsob riešenia problémov. Pán Ježiš zasľúbil A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt. 28,20.) To v praxi znamená, že ani v tej najproblémovejšej situácii nie sme sami. Ak nás aj hneď nenapadne nejaká spásna myšlienka, je tu stále možnosť pýtať si múdrosť zhora (podobne ako Mojžiš) od nášho Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša Krista. A ak mu budeme úplne dôverovať, tak ako o tom hovorí žalmista Dávid : „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ čoskoro zistíme, že existuje aj iné riešenie, než s bolestivým výrazom v tvári krivkať po ceste života.

Ježiš-Kristus-Darca-života

Prečo poznávať Pána Boha?

Jan 17,3.„A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého
Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Čo je to život, ako sa prejavuje život?
Niečo ako definíciu života nájdeme hneď na úvod Biblie v knihe Genezis –
Gen.1,20.22.„Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech
poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. Ploďte sa a množte sa a naplňte
vody v moriach a vtáctvo nech sa množí na zemi.“
Základnou charakteristikou života je pohyb, rast a rozmnožovanie.
Zdroj života však musíme hľadať mimo našej Zeme. Aj Dávid vo svojom
žalme Ž. 36,10. hovorí – „Lebo u teba je prameň života a v Tvojom svetle
svetlo vidíme.“
Prameň – zdroj života nie je tu na Zemi, ale je u Boha a to platí pre každý
život, s ktorým sa tu na Zemi stretneme, či už je to človek, zviera, strom,
kvetina či voľným okom neviditeľná bunka. Gen.2,7.„Hospodin Boh
stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života a tak
sa stal človek živou bytosťou.“
A práve dych života je tou iskrou, ktorá dáva život každej bunke.
Príklad: Možno ste už počuli resp. čítali o pokuse so pšeničným zrnkom.
Čo sa stane s obilným zrnom, keď sa dostane do vlhka a tepla teda do
pôdy – vyklíči a začne rásť. Vedci vytvorili umelé obilné zrno, ktoré
obsahovalo presne tie isté látky, ako pravé obilné zrnko, čiže v strede
škrob s bielkovinou, na konci klíček s tukovou zložkou a celé to bolo
obalené do vlákniny. Na prvý pohľad na nerozoznanie od pravého
obilného zrna. Rozdiel sa prejavil až vtedy, keď to umelé zrnko „zasadili“
do pôdy a poliali. Viete čo sa udialo – nič. Nebol v ňom život.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.03-Ježiš Kristus-Darca života-Jn 17,3

Čo je v živote dôležitejšie láska či zákon?

Čo je v živote dôležitejšie láska či zákon?

Aký je vzťah medzi láskou a zákonom resp. prikázaním; čomu sa pripisuje
väčšia váha, čo je dôležitejšie? Sú na rovnakej úrovni alebo je jedno
nadradené druhému? Čo na to hovorí Biblia?

1. Láska – verše, ktoré hovoria o láske
Apoštol Pavol v hovorí 1.Kor. 13,4-7Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá,
nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká,
nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou;
všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.
1 Jan 4,7.8 (16) – „Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý,
kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha,
pretože Boh je láska.; v.16 – „Boh je láska, kto zostáva v láske, zostáva
v Bohu a Boh zostáva v ňom“.
Jan 3,16 – „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Všetci autori zhodne konštatujú, že pravá láska to nie sú len emócie, ale sa
prejavuje predovšetkým činmi resp. obeťou.
Božia láska je jednou z charakteristík Boha, je spôsob, ako sa Boh prejavuje.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.02-Co je v zivote dolezitejsie

Počul som od Panovníka

Počul som od Panovníka, že je koniec s celou zemou

„…lebo od Pána, Hospodina mocností, som počul rozhodnutie o skaze nad celou zemou.“ (Iz 28,22)

Videli ste už film 2012…? Jeho pôsobivé scény zániku všetkého živého veľkou prírodnou katastrofou sa prelínajú s bezmocnosťou nič netušiacich ľudí a silnou zodpovednosťou tých, ktorí boli dopredu informovaní. Rozsah a intenzita apokalypsy, ktorá prekonala očakávania, sa strieda s pudovou túžbou jednotlivcov zachrániť sa.
Reálny námet filmu a dlho známy fakt, že majský kalendár končí rokom 2012, odštartoval sériu nových úvah o konci sveta. Navyše podobnosť s niektorými biblickými správami zo Zjavenia – napríklad rozpálené slnko (Zj 16,8), obrovské zemetrasenie (Zj 16,8) alebo zánik ostrovov a hôr (Zj 16,20) vedie k otázke, či je možné, aby v roku 2012 mohol naozaj nastať koniec?
Majská kultúra sa datuje približne od roku 2000 pred naším letopočtom až do roku 1541. Vrchol dosiahla v 7. až 9. storočí nášho letopočtu. Majovia patrili medzi tajomných obyvateľov Strednej Ameriky a venovali sa predovšetkým astronómii a matematike.
Za zmienku stojí ich zvláštna číselná sústava. Miesto základných desať číslic (od nuly po desať, ako sme zvyknutí my) používali číselnú sústavu, kde bolo základných číslic dvadsať (teda od nuly po dvadsať). Asi by sme si na to nezvykli, ale pre nich to bolo prirodzené. Počítali skôr s biologickým než s abstraktným metrickým delením a ich sústava vznikla ako nevyhnutný dôsledok tvorby kalendára. Ten bol veľmi dômyselný. Najvýznamnejšia skutočnosť, ktorá ich kalendár charakterizuje, je cykličnosť, keď jednotlivé časové periódy menili svoj charakter a zároveň sa pritom stále opakovali.
Čas hral v majskej filozofii a v pohľade na svet kľúčovú úlohu. Podľa ich kalendára bude končiť ľudská civilizácia rokom 2012. Celá Zem má byť v tomto roku úplne očistená, vrátane ľudských sŕdc. Potom ľudstvo vstúpi do novej civilizácie, úplne odlišnej od tej, ktorú poznáme teraz.
Mohli mať starí Majovia spoľahlivejšie informácie o trvanlivosti vecí okolo nás, než máme my dnes?
Okrem toho, že Majovia mali vyspelú civilizáciu, treba pripomenúť i skutočnosť, že to bola pohanská kultúra s mnohými kultmi a obradmi, ktoré sa neobišli bez krutých ľudských obetí – žiadny „svätci“.
Na druhej strane je ale pravda, že zásadný pohľad na vývoj ľudských dejín až k samotnému záveru, ktorý dodnes uznávame ako dôležité posolstvo pre našu vieru, nepovedal Boh žiadnemu „svätému mužovi“, ale pohanskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Len vďaka Danielovmu výkladu máme dnes v Biblii jeho 2. kapitolu. Babylonský kráľ si z prorockého sna berie poučenie a robí opatrenia. Stavia sochu celú zo zlata, aby zaistil nesmrteľnosť svojej ríši.
Aké poučenie si vezmeme my a aké urobíme opatrenia?
Čas našej planéty Zemi sa naozaj blíži ku koncu – „je rozhodnuté“ (Iz 28,22) – a návrat Ježiša Krista je pred nami. A aj keď podľa Božieho posolstva nepoznáme dňa ani hodiny, každý podnet a každá príležitosť k príprave na túto udalosť je dôležitá…
Dobrou správou je, že skutočná záchranná „ARCHA“ je spoľahlivá, už dávno pripravená a je dostatočne „veľká“ pre všetkých, ktorí chcú prežiť večnosť v úplne inej civilizácii, než je tá naša.