Pohľad z perspektívy

adminlm
“Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.”(Izaiáš 55,8.9)

 

Predstavte si, že sa veziete autom cez pohorie. Cesta sa krúti a vy ste uviaznutí za neuveriteľne pomalým autom. Myslíte si: „Keby som mohol vidieť za zákrutu, mohol by som ho predbehnúť.“ Potom preletí vrtuľník a pilot vám ohlási: „Vidím dva kilometre pred sebou. Je to v poriadku, môžete obiehať.“ Aký je rozdiel medzi vami v aute a pilotom vo vrtuľníku? Je to pohľad z perspektívy. Pilot mal oveľa väčšiu perspektívu ako vy. Mohol by vám teda pomôcť poznať ďalší krok. Váš vzťah s Bohom je podobný. On má oveľa väčší prehľad o vašom živote ako vy sami. Boh sa chce s vami podeliť o svoj pohľad z večnej perspektívy a robí to prostredníctvom Biblie. Božia perspektíva vám pomôže pochopiť celkový obraz – príčiny toho, čo Boh robí a čo sa deje vo svete. Bez Božej perspektívy vo vašom živote môže byť život plný neustálej frustrácie. Trávite dni kladením si otázok, na ktoré si nedokážete odpovedať: „Prečo sa mi to stáva? Prečo sa to deje iným ľuďom? Čo je zmyslom života?“ Správne odpovede sú zrejmé len z pohľadu Božej perspektívy. Skúsili ste niekedy niečo urobiť a mysleli si, že by to malo fungovať, ale zistili ste, že to tak nebolo? Chýbala vám Božia perspektíva! V Biblii čítame: „Nejedna cesta sa vidí byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.“ (Príslovie 14,12) Vďaka Božej perspektíve, ktorú môžete získať, sa vymaníte zo svojho spôsobu myslenia a naučíte sa myslieť podobne ako Boh. Žalm 103,7 hovorí: „Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky.“ Izraelčania videli, čo Boh urobil – roztvoril Červené more, zoslal mannu, zažili zázraky s vodou a ďalšie divy. Ale Mojžišovi Boh nechal pochopiť aj dôvod, „prečo“ to urobil, čo bolo za tým. Dal mu pohľad z Božej perspektívy. Ako môžete získať pre svoj život takýto pohľad? Štúdiom Božieho slova a dôverným vzťahom s Bohom. Preto „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“ (Žalmy 27,14)

 

„Veď Pán, Hospodin, neurobí nič, ak nezjaví svoj plán svojim sluhom, prorokom.“ (Amos 3,7)

Rušňovodič

adminlm

„Či mám azda záľubu v smrti bezbožného, hovorí Pán Hospodin, či azda nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“ (Ezech. 18, 23)

Asi 60-ročný muž bol zúfalý. V zamestnaní ani v rodine sa mu už dlhší čas nedarilo. Bol v koncoch. Chcel si vziať život. Jedného dňa sa ráno o piatej vybral do lesa. Presne vedel, na ktorom mieste sa hodí pod vlak. V lese sa však nečakane stretol so starším mužom, ktorý bol na prechádzke so svojím psom. Nemal v úmysle pustiť sa s ním do reči. Ale tomuto mužovi sa nedalo vyhnúť. „Čo robíte tak skoro v lese so svojím psom?“ spýtal sa. Starý pán sa zhlboka nadýchol a začal rozprávať: „Som rušňovodič na dôchodku. Vo svojom živote som zrazil piatich ľudí, ktorí sa hodili pod môj vlak. Niekedy mi to ešte aj teraz nedá spať. A tak radšej vstanem a idem na prechádzku, aby som sa upokojil.“ Asi tušíte, ako tento príbeh skončil.

Pre každého, kto už nevie, ako ďalej, existuje východisko. Boh pozná riešenie vášho problému.

„Nikto pre nás nie je taký nebezpečný, ako my sami.“ (Neznámy autor)

Zdroj: Kurzy pre život 2024

List

adminlm

„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1. Pet. 5, 7)

Wilhelm Busch v jednej zo svojich kníh napísal:

Moja mama žila v Hulbene pri Urachu v Švábskych Alpách. Cez vojnu mi raz napísala: „Dnes v noci som sa zobudila o tretej. Myslela som na svoje deti, na vnúčatá a na vás v bombardovanej oblasti. Aj na Alžbetu v Kanade, od ktorej nemám žiadne správy. Zmocnila sa ma taká úzkosť, ako keby ma niekto hrdúsil železnými rukavicami. Nevydržala som to. Začala som na modliť: „Pane Ježišu, prihovor sa mi, prosím. Už to nevydržím. Nedokážem to uniesť.“ Potom som zasvietila lampu, vzala si Bibliu a otvorila ju. Prvé slová, ktoré som našla, boli: „Na neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ List mojej mamy končil týmto krásnym vyznaním: „Potom som rýchlo všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Zopakujem ešte raz: „Potom som všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Keď sa staneme Božími deťmi, aj my môžeme takto žiť.

„Viera a modlitba – obe sú neviditeľné, ale robia nemožné možným.“ (Neznámy autor)

Zdroj: Poďme si čítať. Kurzy pre život 2024

Spoločná cesta

adminlm

“A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.”(Žalmy 90,12)

Mladé dievča nastúpilo do autobusu a posadilo sa. Na ďalšej zastávke nastúpila ušomraná, mrzutá staršia pani. Vtisla sa na sedadlo vedľa nej a zavalila ju svojimi taškami. Muž sediaci vedľa dievčaťa sa rozčúlil a spýtal sa, prečo sa nebráni.
Dievča mu s úsmevom odpovedalo: „Nie je nevyhnutné hádať sa kvôli niečomu bezvýznamnému, veď naša spoločná cesta je taká krátka. Na ďalšej zastávke vystupujem.“
Krásna odpoveď. Netreba sa hádať kvôli niečomu bezvýznamnému, niečomu, čo nie je až natoľko dôležité, veď naša spoločná cesta je taká krátka. Kiežby každý z nás pochopil, aký pominuteľný je náš čas. Nekazme si ho hádkami, zbytočnými argumentmi a dokazovaním svojej pravdy, neodpustením, prejavovaním nespokojnosti. To všetko je zbytočná strata času a energie. Písmo nám radí: „Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.“ (Filipanom 4,5) Rozčúlil vás niekto? Upokojte sa, pretože vaša spoločná cesta je taká krátka. Niekto vás zradil, urazil alebo ponížil? Buďte pokojní a odpustite, pretože vaša spoločná cesta je taká krátka. Nech budeme mať akékoľvek ťažkosti, nezabudnime, že naša spoločná cesta je krátka. Nikto nepozná dĺžku tejto cesty, nikto nevie, kedy sa zastaví.
Rešpektujme sa, odpúšťajme si, chráňme sa navzájom. Buďme plní vďačnosti a radosti.
Veď naša spoločná cesta je taká krátka.

„Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet. Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa.“ (Žalmy 103,15.16)

Na Titaniku

adminlm

„Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“

Na palube Titaniku sa okrem významných osobností nachádzali aj dvaja najbohatší muži vtedajšej doby – Benjamín Guggenheim a Jacob Astor. Keďže loď bola považovaná za nepotopiteľnú, záchranných člnov bolo málo – zhruba pre tretinu pasažierov. Keď došlo k zrážke s ľadovcom, Guggenheim pomohol nastúpiť niekoľkým ženám a deťom a vrátil sa do kabíny. Jacob Astor cestoval spolu so svojou tehotnou manželkou Madelaine. Vracali sa zo svadobnej cesty. Chceli sa včas vrátiť do Ameriky, aby sa tu narodil ich potomok. Po zrážke s ľadovcom Jacob požiadal svoju ženu, aby si obliekla záchrannú vestu. Potom jej pomohol nastúpiť do člnu číslo 4. Požiadal druhého dôstojníka Charlesa Lightollera, aby mohol manželku vzhľadom na tehotenstvo sprevádzať, no ten to odmietol. A tak pomohol ešte niekoľkým ďalším ženám nastúpiť do člnu a vrátil sa na palubu. Títo muži boli takí bohatí, že mohli hľadať možnosť, ako uniknút, ale neurobili to.

„Boh posudzuje to, čo dávame, podľa toho, čo si nechávame.“ (George Muller)

Zdroj: Kurzy pre život 2024