„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1. Pet. 5, 7)

Wilhelm Busch v jednej zo svojich kníh napísal:

Moja mama žila v Hulbene pri Urachu v Švábskych Alpách. Cez vojnu mi raz napísala: „Dnes v noci som sa zobudila o tretej. Myslela som na svoje deti, na vnúčatá a na vás v bombardovanej oblasti. Aj na Alžbetu v Kanade, od ktorej nemám žiadne správy. Zmocnila sa ma taká úzkosť, ako keby ma niekto hrdúsil železnými rukavicami. Nevydržala som to. Začala som na modliť: „Pane Ježišu, prihovor sa mi, prosím. Už to nevydržím. Nedokážem to uniesť.“ Potom som zasvietila lampu, vzala si Bibliu a otvorila ju. Prvé slová, ktoré som našla, boli: „Na neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ List mojej mamy končil týmto krásnym vyznaním: „Potom som rýchlo všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Zopakujem ešte raz: „Potom som všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Keď sa staneme Božími deťmi, aj my môžeme takto žiť.

„Viera a modlitba – obe sú neviditeľné, ale robia nemožné možným.“ (Neznámy autor)

Zdroj: Poďme si čítať. Kurzy pre život 2024

„Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“

Na palube Titaniku sa okrem významných osobností nachádzali aj dvaja najbohatší muži vtedajšej doby – Benjamín Guggenheim a Jacob Astor. Keďže loď bola považovaná za nepotopiteľnú, záchranných člnov bolo málo – zhruba pre tretinu pasažierov. Keď došlo k zrážke s ľadovcom, Guggenheim pomohol nastúpiť niekoľkým ženám a deťom a vrátil sa do kabíny. Jacob Astor cestoval spolu so svojou tehotnou manželkou Madelaine. Vracali sa zo svadobnej cesty. Chceli sa včas vrátiť do Ameriky, aby sa tu narodil ich potomok. Po zrážke s ľadovcom Jacob požiadal svoju ženu, aby si obliekla záchrannú vestu. Potom jej pomohol nastúpiť do člnu číslo 4. Požiadal druhého dôstojníka Charlesa Lightollera, aby mohol manželku vzhľadom na tehotenstvo sprevádzať, no ten to odmietol. A tak pomohol ešte niekoľkým ďalším ženám nastúpiť do člnu a vrátil sa na palubu. Títo muži boli takí bohatí, že mohli hľadať možnosť, ako uniknút, ale neurobili to.

„Boh posudzuje to, čo dávame, podľa toho, čo si nechávame.“ (George Muller)

Zdroj: Kurzy pre život 2024

„Kto sleduje, či fúka vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ (Kaz. 11, 4)

Keď mal horolezec Mark Joseph Inglis 23 rokov, vybral sa so svojím priateľom na expedíciu. Počas výstupu ich zastihlo mrazivé počasie a snehovú búrku. Na spiatočnej ceste sa preto skryli v ľadovej jaskyni. Ich kolegovia mali zlé predtuchy, preto začali pátraciu akciu. Po štrnástich dňoch svojich kamarátov objavili. Hoci boli extrémne vyčerpaní, stále boli pri zmysloch a schopní komunikovať. Previezli ich do nemocnice, kde však Marka nečakali pozitívne správy. Pre rozsiahle omrzliny mu lekári museli amputovať obidve nohy. Keď dostal umelé končatiny, začal trénovať cyklistiku. V cyklistike sa zdokonalil natoľko, že v roku 2000 zamieril na paraolymmpijské hry v Sydney, kde získal striebornú medailu. Medaila oživila jeho nádej splniť si aj ďalší sen – vystúpiť na najvyššiu horu sveta. Vďaka poctivému tréningu sa 15. mája 2006 stal prvým človekom na svete s dvojitou amputáciou, ktorý pokoril Mount Everest, a to napriek tomu, že si počas expedície jednu protézu zlomil.

„V živote máte vždy na výber z dvoch možností: Buď sa stanete pánom alebo obeťou okolností.“ (Neznámy autor)

Zdroj: SKK Kurzy pre život 2024

„Ale Hospodin je Boh pravdy, je živý Boh a večný Kráľ; pred jeho hnevom sa trasie zem, a národy neznesú jeho zúrivého hnevu. Ty, ktorý činíš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia.“ (Jer. 10, 10. 12)

Predstavte si, že za vami príde človek a prezradí vám, že preskúmal množstvo dôkazov pre a proti existencií Boha. Stále sa však zmieta v pochybnostiach a nevie sa rozhodnúť, na ktorú stranu sa má prikloniť.

Blaise Pascal (1623-1662) francúzsky matematik, fyzik, teológ a filozof navrhol pre ľudí, ktorí sú v otázkach viery nerozhodní, trochu neštandardné riešenie. Vyjadril to takto: „Ak Boh neexistuje, nestratím nič, ak v neho budem veriť. No ak existuje, stratím všetko, ak v neho nebudem veriť.“

„Pravdu poznávame nielen rozumom, ale aj srdcom. Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná.“ (Blaise Pascal)

Keď sa muž vrátil z práce, ich tri deti sa ešte v pyžame hrali vonku v blate. Prázdne obaly z jedla boli rozhádzané po celom dvore.

Manželkino auto bolo pootvárané, rovnako aj vchodové dvere boli otvorené. Po psovi ani stopy. Keď vošiel dnu, našiel… ešte väčší neporiadok.

Lampa bola prevrátená a koberec bol pokrčený pri jednej stene. V prednej izbe bol nahlas pustený televízor, v ktorom šli kreslené rozprávky. V obývačke boli porozhadzované hračky a rôzne kusy oblečenia.

V kuchyni našiel plný drez špinavého riadu. Na linke zostali zvyšky jedla od raňajok. Dvere chladničky boli otvorené dokorán. Na podlahe bolo vysypané jedlo pre psa. Pod stolom uvidel rozbitý pohár. Pri zadných dverách bol porozsýpaný piesok.

Rýchlo zamieril ku schodom. Prekračoval hračky a ďalšie kusy oblečenia a hľadal svoju ženu. Obával sa, že je chorá alebo sa stalo niečo vážne. Narazil na malý pramienok vody, ktorý si razil cestu dverami z kúpeľne. Keď nazrel dovnútra, našiel mokré uteráky, mydlo a ďalšie hračky rozhádzané po podlahe. Vedľa záchodovej misy boli kilometre toaletného papiera. Zubná pasta bola rozmazaná po zrkadle a stenách. Ponáhľal sa do spálne. Keď otvoril dvere, uvidel svoju ženu v pyžame v posteli, ako si číta román…

Pozrela sa naňho, usmiala sa a spýtala sa, aký mal deň. Zmätene sa na ňu pozrel a spýtal sa: „Čo sa tu dnes stalo?“

Opäť sa usmiala a odpovedala: „Vieš, každý deň, keď sa vrátiš z práce, spýtaš sa ma, čo som prepánajána celý deň robila.“

„No a…,“ znela jeho nedôverčivá odpoveď.

„No a dnes som to nerobila,“ odpovedala.

„Ak sedí na pohovke muž, regeneruje sa. Ak sedí na pohovke žena, zanedbáva domácnosť.“ (Murphyho zákon)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková