„Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl.“ (Zj. 3, 17 – 18)

30. novembra 1991 zasiahol oblasť Kalifornie, ktorou prechádzala medzištátna diaľnica, zúrivý vietor spojený so silnou prachovou búrkou. Vietor s rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu rozvíril vrchnú vrstvu ornice. Zvírený prach spôsobil, že viditeľnosť na diaľnici bola takmer nulová. Každý rozumný človek by očakával, že vodiči zastavia alebo aspoň spomalia. Ale väčšina z nich uvažovala práve opačne. Aj keď takmer nevideli na cestu ani pred seba, slepo sa hnali do nešťastia.

V ten deň došlo k hromadnej reťazovej nehode, pri ktorej zahynulo najmenej 14 ľudí a niekoľko desiatok ďalších bolo zranených. Po tomto masakre  zostal na ceste vyše päťkilometrový úsek nabúraných a horiacich vozidiel. Niektoré boli nakope, niektoré aj niekoľko stoviek metrov vedľa cesty.

Hnať sa naslepo do búrky s pocitom, že čím viac pridám, tým skôr sa z toho dostanem, sa niekedy naozaj môže stať osudným. Radšej spomaľte a zvoľte „rýchlosť pre život“!

„Každý priestupok sám prináša vždy krutejší, ale rozumnejší trest ako ten, ktorý vymyslia ľudia.“ (L. N. Tolstoj)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora. (Mich. 7, 19)

Chlapec s mamou boli spolu na nákupe vo veľkom supermarkete. Nedopadlo to však dobre, pretože chlapec bol veľmi nespokojný. Raz chcel, aby mu mama kúpila toto, o chvíľu už chcel tamto, vždy od nej niekam odbiehal…. Mamu jeho správanie veľmi znervózňovalo.

Keď už sedeli v aute vracali sa domov, chlapec vycítil mamino rozhorčenie. Nesmelo sa jej preto spýtať: „Keď poprosíme Boha, aby nám odpustil, že sme boli zlí, odpustí nám, však?“

„Áno, tak je to v Biblii napísané,“ odpovedala mama.

Chlapec pokračoval: „A keď nám odpustí, pochová naše hriechy na dno mora, však mami?“

„Áno, tak je to v Biblii napísané,“ odpovedala mama.

Chlapec bol chvíľu ticho a potom povedal: „Poprosil som Boha, aby mi odpustil a pochoval to na dno mora. Ale stavím sa, že keď prídeme domov, ty tie hriechy budeš loviť, však mami?“

Príliš často „lovíme“ z morského dna hriechy iných ľudí, ktoré Boh už dávno pochoval.

„Žiadny človek nie je taký múdry, aby vedel o všetkom zle, ktoré koná.“ (R. de la Rochefoucauld)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16

„Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ (Heb. 13, 5)

Lord Congleton, veľmi zbožný muž, raz začul, ako si jedna z jeho slúžok v kuchyni vzdychla: „Keby som mala len päť libier, bola by som úplne spokojná!“

Lord dlho premýšľal o tom, čo táto žena povedala, a napokon sa rozhodol, že by naozaj veľmi rád videl človeka, ktorý by bol celkom spokojný. Zašiel preto za ňou a povedal jej, že počul jej poznámku a rozhodol sa pre to niečo urobiť. Vytiahol z vrecka päťlibrovú bankovku a podal jej ju. Žena bola nesmierne šťastná a vďačná za tento dar.

Lord Congleton odišiel z kuchyne, ale chvíľu ešte zostal stáť za dverami. Len čo žena videla, že je preč, začala nariekať: „Prečo som len vtedy nepovedala, že chcem desať libier?!“

„Šťastný človek je ten, ktorý chce to, čo má.“

„Nešťastný človek tiež dostane to, po čom túži, ale problém je v tom, že nikdy neprestane túžiť po niečom ďalšom.“

 

Zdroj: Život je zaujímavý

„Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? ….“ (Mat. 25, 34-38)

Istý muž z vidieka sa v predvolebnej kampani uchádzal o miesto v parlamente. Jedného večera, keď bolo daždivé počasie, ktosi zaklopal na dvere jeho domu. Pred dverami stál neznámy muž a bol celý premočený. „Potrebujem pomoc,“ povedal cudzinec. „Pokazilo sa mi auto. Stojí dolu na ceste a nemôžem ho naštartovať. Boli by ste ochotný pomôcť mi?“

„Samozrejme,“ povedal domáci pán.

Keď prišli k autu, jeho majiteľ si sadol za volant a otočil kľúčom. Auto bez problémov naštartovalo.

„Nerozumiem,“ povedal domáci pán. „Veď tomu autu nič nie je!“

Cudzinec sa usmial. „Viem. A viem aj to, že naša krajina potrebuje mať v parlamente dobrých ľudí,“ vysvetľoval. „Chcel som len vedieť, či ste láskavý človek a či vás môžem voliť. Teraz to už viem. Mate môj hlas.“

 

„Keď som bol mladý, obdivoval som šikovných ľudí. Teraz, keď som starý, obdivujem láskavých ľudí.“ (Abraham J. Heschel)

Zdroj: Život je zaujímavý

 

„Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?“ (Ján 14, 8-9)

Malý syn pokorného a Bohu odovzdaného kazateľa ochorel. Keď chlapec podstúpil celý rad odborných vyšetrení, lekári oznámili otcovi šokujúcu správu – jeho syn trpí nevyliečiteľnou chorobou. Aj keď chlapec uveril Ježišovi a prijal ho za svojho Spasiteľa, kazateľ nevedel, ako mu povedať, že čoskoro zomrie. Veľmi sa modlil, aby mu Boh pomohol a Duch Svätý dal tie správne slová. A potom sa s ťažkým srdcom vybral za chlapcom do nemocnice. Sadol si k nemu na posteľ. Najprv mu prečítal niečo z Biblie a potom sa s ním pomodlil. Veľmi jemne mu povedal, že lekári robia, čo môžu, ale všetko, čo mu sľubujú, je len niekoľko dní života. Potom bude dlho spať, až kým sa Ježiš nevráti druhýkrát na našu zem.

„Nebojíš sa stretnúť sa s Ježišom, chlapče?“ spýtal sa zbožný otec.

Chlapec so slzami v očiach statočne odpovedal: „Nie, nebojím sa, ak je taký, ako si ty, otec.“

 

„Môj život maľuje mojim susedom portrét Ježiša Krista.“ (Peter Homes)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11