Štedrosť

„A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.“ (Mar. 12, 42-44)

Jedného dňa zaklopal na dvere sirotinca v Bristoli malý chlapček. Vyzeral ako sirota. V ruke pevne zvieral jeden šiling. „To je pre vaše dievčatá, ktoré bývajú v sirotinci,“ povedal, keď mu George Müller otvoril dvere. „Našiel som prsteň a keď som ho vrátil jeho majiteľke, dala mi jeden šiling za to, že som bol čestný.“
Jedna žena z Bristolu poslala päť šilingov s poznámkou, že si kúpila nové šaty. Nekúpila si však drahé a luxusné, aké bola zvyknutá kupovať, ale vybrala si najjednoduchšie. Päťšilingov, ktoré ušetrila, sa rozhodla darovať sirotám.
Inokedy Georga zastavilo jedno dievčatko a natešene mu povedalo: „To je pre vás. Teta mi poslala peniaze k narodeninám, ale ja vám ich chcem dať na náš nový domov.“ Dievčatko mu podalo šesť penny. Poďakoval jej a doma zaznamenal do účtovnej knihy. Všetky dary, či malé alebo veľké, si vážil rovnako. Práve tento malý dar od dievčatka ho presvedčil, že je načase pustiť sa do stavby nového a väčšieho sirotinca.

Ľudia nechápu, akým veľkým príjmom je štedrosť. MarcusTullius Cicero

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.

 

Denník

„Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.“ (Jak. 1, 2.3)

Elisa utrpela úraz, pri ktorom si vykĺbila jabĺčko na kolene. V tom čase sa tiež rozišla so svojím dlhoročným priateľom. Bola sklamaná a znechutená. Začala si písať denník. Rozhodla sa, že každý deň si zapíše jednoduché maličkosti, ktoré jej urobili radosť. Napríklad že je vďačná za čistú vodu a slnko, ktoré jej svieti cez okno do izby.

Jedného dňa si všimla, že v miske na jedlo pre psa sa hemžia mravce. Zhnusila sa. V duchu si povedala, že nenávidí mravcov. Potom si však spomenula na denník. Pozrela sa bližšie na tie malé stvorenia. Chvíľu pozorovala, ako pekne spolu pracujú a ako usilovne znášajú potravu, ktorá bola často väčšia než oni.Do denníka si poznamenala: „Ďakujem za lekciu od mravcov.“

Postupne sa učila nachádzať radosť v ďalších negatívnych okolnostiach. Keď ju niekto kritizoval, napísala si: „Ďakujem za kritické slová, pretože ma posúvajú dopredu a učia ma byť lepším človekom.“ Keď dostala chrípku, zareagovala slovami: „Keď som kvôli chorobe stratila hlas, ďakovala som Bohu, že môžem lepšie a viac počúvať svojich študentov.“

Keď ste vďační, zmizne hnev a strach a objaví sa hojnosť. Tony Robbins

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.

 

Oldakrz

„Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!“

Nerozumiete tomu nadpisu? Skúste si to čudné slovo prečítať odzadu.
Zrkadlo je zvláštna vec. Môžete v ňom vidieť seba, ale tiež pozorovať spolužiačku v poslednej lavici. Šoférovať bez zrkadla je takmer nemožné. Tento vynález umožňuje šoférom sledovať premávku vzadu i po oboch stranách vozidla. Zrkadlo dokáže odrážať slnečné lúče a smerovať ich do rôznych strán a uhlov. Zrkadlo používa aj váš zubný lekár, keď vám hlási nepríjemnú správu, že „päťka vpravo dolu kaz“. Zrkadlo je veľmi dôležitá vec, pretože nám podáva cenné informácie o nás samých aj o našom okolí.
Ako však nastaviť zrkadlo tak, aby sme videli, aké je naše vnútro a čo máme v srdci?

Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. Horatius

 

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková Marcela

Defekt

„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Vtedy mu povedia spravodliví: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou? Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25: 35-40)

Peter Sagan bol na tréningu so skupinkou ďalších profesionálnych cyklistov, keď ich zastavil akýsi cyklista zo Škótska.

WillieMcColl dostal počas svojej rekreačnej jazdy na ostrove Gran Canaria už tretí defekt. Prvé dva si opravil, ale pri treťom mu už chýbali náhradné komponenty, preto nemohol pokračovať v jazde. Zostal odkázaný na pomoc okoloidúcich cyklistov.

Naznačil skupine cyklistov, ktorá práve prechádzala okolo, že potrebuje pomoc. „Bez váhania zastavili, darovali mi dušu a opravili bicykel,“ opisuje situáciu McColl. Napriek profesionálnej výstroji si spočiatku vôbec neuvedomil, kto sa pri ňom zastavil. Myslel si, že ide o obyčajných cyklistov, ktorí sa preháňajú v dresoch WorldTour, a tak ich bez akýchkoľvek zábran požiadal o pomoc. Čoskoro však zistil, že defekt mu opravuje sám Peter Sagan – trojnásobný majster sveta. „Mne, obyčajnému 63-ročnému Škótovi, opravovali defekt profíci z troch rôznych tímov, možno aj najslávnejší chlapík v cyklistike. Som im neskutočne vďačný,“ povedal prekvapený Škót.

Nedá sa byť vždy hrdinom, ale vždy môžeš zostať človekom. Johann Wolfgang von Goethe

Otázka

„Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra. Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.“ (Rim. 12, 9 – 10)

Vnúčikovia sa hrali s babkou a dedkom v detskej izbe. Dedko popritom pozeral v televizií správy. Nechcel, aby mu ušli najnovšie udalosti vo svete.

Deti s babkou boli v plnej prúde zábavy, keď ich dedko z ničoho nič prerušil a spýtal sa staršieho vnúčika: „Máš rád babku?“

„Áno,“ odvetil vnúčik bez váhania.

„A ako veľmi ju máš rád?“ pýtal sa dedko ďalej.

Dávidko roztiahol ruky, ako len mohol. „Tááák veľmi.“

„A dedka máš rád?“ vyzvedal dedko ďalej.

Dávidko sa zarazil a zmĺkol. Na chvíľu zavládlo ticho.

Keď dedko otázku zopakoval, odvetil: „Porozmýšľam.“

Asi po hodine, keď babka v kuchyni chystala jedlo a Dávidko jej asistoval, si dedko spomenul, že mu vnúčik dlhuje odpoveď. Znovu sa ho spýtal, či si už rozmyslel, či má dedka rád. Dávidko odpovedal: „Ešte rozmýšľam.“

Po štvrťhodine dedko opäť položil svoju otázku s tým, že aby vnukovi pomohol, roztiahol ruky asi tak na štyridsať centrimetrov od seba a opýtal sa: „Aspoň toľko máš dedka rád?“

„To je veľa,“ odvetil vnúčik.

„Deti musia mať s dospelými veľa trpezlivosti.“ (Antoine de Saint-Exupéry)

 

Zdroj: O kráse človeka – 15 povzbudzujúcich kapitol zo života