„Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky.“ (Prísl. 3,6)

„Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.“ (2. Kráľ. 20,20)

Bohatý sedliak mal syna, ktorého poslal na univerzitu, aby študoval poľnohospodárstvo. Po rokoch sa syn vráti domov plný nápadov, ktoré túžil vyskúšať na rodinnom hospodárstve. Jeho nadšenie nepoznalo hraníc, keď sa dozvedel, že otec mu chce prenechať grunt. „S mamkou máme niečo našetrené a radi by sme si odpočinuli,“ začal debatu so synom otec. „Vždy sme chceli cestovať, vidieť svet, a tak sme si kúpili lístok na ročnú plavbu okolo sveta. Odchádzame zajtra a statok budeš mať na starosti ty.“ Keď syn v škole premýšľal, ako bude zavádzať svoje znalosti do praxe, dúfal, že by mu otec mohol vyčleniť políčko alebo dve – ale že dostane k dispozícii celý statok, o tom sa mu ani nesnívalo. Otec mal len jednu podmienku: „Bol by som rád, keby si sa po celý ten rok držal mojich pokynov. Pokojne si rob pôdne testy, študuj terén a ostatné veci, ktoré si sa naučil na univerzite. Ale tento jeden rok chcem, aby si statok spravoval podľa pokynov, ktoré ti zanechám. Ak urobíš všetko, ako si želám, o rok statok prepíšem na teba a ty na ňom budeš môcť hospodáriť podľa svojej vôle.“ Syn súhlasil. Rodičia odišli a on začal pracovať na poliach podľa otcových pokynov. Popritom robil pôdne testy a analyzoval celé hospodárstvo podľa postupov, ktoré sa naučil na univerzite. Výsledky naňho spravili dojem. Otec hospodáril veľmi dobre aj bez vzdelania. Tam, kde analýza odporúčala miesto na kukuricu, otec zasial kukuricu. Testy potvrdzovali aj správne umiestnenie ďateliny. Obrábanie polí, kyprenie, hnojenie, podľa otcových odporúčaní – všetko bolo v súlade s najnovšími poznatkami poľnohospodárskej vedy. S výnimkou jediného hektára. Otec v pokynoch určil, že na ňom by mal syn zasadiť sójové bôby. Pôdna analýza však silne vyznievala v prospech pšenice – na sóju bola pôda nevhodná. V jej blízkosti tiekol potok a nepotrebovala osobitné zavlažovanie. Nakoniec sa syn rozhodol zasiať tam pšenicu. Mesiace ubiehali, rok sa stretol s rokom a rodičia sa vrátili domov. Otec prechádzal so synom celý statok a ten mu s hrdosťou ukazoval výsledky žatvy.

„Dodržal si moje pokyny?“ spýtal sa otec.

„Dodržal,“ odpovedal syn. „Presne, ako si napísal.“

Lenže keď prišli k poľu pri potoku, otec zarazil: „Zdá sa mi, že som napísal, aby si tu vysial sójové bôby.“

„To je pravda,“ odpovedal syn, „ale sójové bôby by tu vôbec nerástli. Analyzoval som pôdne vzorky a ideálne sa sem hodila pšenica. A úroda bola vynikajúca. Sójové bôby by tu splesniveli. Vo všetkom ostatnom som však bodky dodržal tvoje pokyny.“

„Moje pokyny si nedodržal vôbec,“ smutne poznamenal otec na synove slová. „O statok si sa staral od začiatku do konca podľa svojej vôle. Stalo sa len, že tvoje rozhodnutia boli väčšinou v súlade s mojimi pokynmi. Okrem tohto hektára. Sójové bôby mi mali ukázať, či si ochotný uprednostniť moju vôľu pred svojím názorom. Ako vidím, nie si.“ A syn rodinný statok nezdedil.

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden