Nervózny predavač

„Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.“ (Prísl. 29,8)

Jeden muž si chcel kúpiť v novinovom stánku noviny. Aj keď sa pozdravil veľmi zdvorilo, predavač mu odpovedal nevľúdne a namrzene. Noviny mu strčil drzo pred nos. Zákazník vzal noviny a predavaovi zaželal príjemný víkend. Priateľ, ktorý ho čakal vonku a celú situáciu pozoroval, sa ho potom spýtal: „Vždy sa k tebe správa tak nezdvorilo?“

„Áno, nanešťastie áno.“

„A ty si voči nemu stále taký priateľský a milý?“

„Áno.“

„Prečo si k nemu taký zdvorilý, keď on je voči tebe taký neprívetivý?“

„Pretože nechcem, aby on rozhodoval o tom, ako sa ja budem správať.“

Častokrát zvykneme ľuďom hovoriť: „Ty si ma ale nahneval…!“ Ale aká je pravda? V skutočnosti ma nemôže nahnevať nikto. Len ja sám sa rozhodnem, či sa nahnevám, alebo sa nenahnevám.

Môj hnev závisí od toho, ako sa dokážem, alebo nedokážem ovládať.

„Ten, kto drží svoj hnev na uzde, víťazí nad svojím najväčším nepriateľom.“ (Latinské príslovie)

Muž, ktorý zmenil svoje mesto

„Ale najprv musí byť evanjelium hlásané všetkým národom.“ (Mar. 13, 10)

Anglický kazateľ Richard Baxter žil v 17. storočí. Raz povedal, že káže s veľkým nadšením a veľmi oduševnene preto, že sa na seba pozerá ako na zomierajúceho človeka, ktorý slúži zomierajúcim. Vždy hovoril tak, akoby kázal svoje posledné kázanie a akoby jeho poslucháči počúvali svoje posledné posolstvo.

Tento človek mal celých päťdesiat rokov zvláštny režim. Každý pondelok a utorok sa sedem hodín venoval deťom zo svojej farnosti. Učil ich, radil im a vychovával ich. Nevynechal ani jedno jediné dieťa! Vždy v stredu šiel z domu a zaujímal sa o to, či vdovy, starí ľudia a chorí majú všetko, čo potrebujú. Zvyšok týždňa si pripravoval kázanie a písal knihy. Napísal ich celkom 160. Aký bol výsledok jeho služby? Mesto, v ktorom pracol, sa zmenilo. Predtým bolo známe zhýralosťou a nemorálnosťou, ale potom takmer každá domácnosť ctila Boha, čítala Bibliu a modlila sa. Baxterovo nadšenie a horlivosť priniesli svoje ovocie.

„Vyjdi, a vstúpi Boh; zomri sebe, a budeš žiť pre Boha.“ (Angelus Silesius)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 12

 

Zmeň svoj život

„Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu….“ (Zjav. 14,7)

Gabo dnes nemal dobrý deň. Mal potyčku s Dávidom. Dávid bol namyslený a arogantný chlapec z vedľajšej triedy. Rád si doberal mladších chlapcov a zabával sa na tom. Aj dnes im robil zle. Aj so svojimi kamarátmi im vzal školské tašky a pohadzovali si ich.
Keď to Gabo uvidel, prišiel k nim a hovorí: „Nehanbíte sa? Takto si vyskakovať na menších?“ Chlapcom vrátil tašky a tí sa rýchlo pobrali preč. Dávida to nahnevalo. Nielenže im Gabo prekazil zábavu, ešte sa mu pred ostatnými aj postavil. Nechcel vyzerať ako slaboch. „Chceš sa biť?“ opýtal sa Dávid Gaba. „Tak poď“. „Nechcem sa biť. Len nechcem, aby si im robil zle. Maj sa.“ odpovedal Gabo a chcel odísť. Vtedy sa Dávid napriahol a buchol ho päsťou rovno do oka. „No poď, vyriešime si to spolu.“
kričal na neho Dávid. Gabo mu ranu nevrátil. Otočil sa a išiel domov. Dávid za ním posmešne kričal: „Strachopud. Bábovka. Nestaraj sa do našich vecí, keď na to nemáš.“ Gabo vedel, že urobil správnu vec. Zastal sa mladších a odolal pokušeniu pobiť sa
s Dávidom. Bol silnejší a Dávida by ľahko premohol. Ale nechcel byť ako on. Chcel žiť podľa Ježišových rád. Večer ďakoval Pánu Bohu, že sa ovládol. O niekoľko týždňov neskôr išla celá škola na výlet neďaleko rieky. Každá trieda dostala mapu, na ktorej mala vyznačené stanoviská, po ktorých mala prejsť a získať body. Gabovej triede sa výnimočne darilo. Už po 2 hodinách mali hotové skoro všetky úlohy. Zostávalo im posledné stanovisko na okraji lesa. Odrazu začuli krik a volanie o pomoc. Dievčatko z 1. ročníka spadlo do rieky a nevedelo sa dostať na breh. Pri tomto kraji bola rieka hlboká a zužovala sa, takže prúd bol silnejší a plávalo
sa v nej veľmi ťažko. Gabo dievčatko spoznal, bola to Zuzka. Deti rýchlo utekali po pomoc. Gabo bol dobrý plavec. Nerozmýšľal dlho, vyzul si topánky a skočil do vody. Musel rýchlo plávať, aby ho prúd neodniesol preč. Namáhavo sa dostal až k Zuzke a chytil ju. Už sa ledva držala nad hladinou a dlhšie by to asi nevydržala. Priplával k brehu a vytiahol ju z vody. Ostatní žiaci iba stáli ako skala na brehu a so strachom sa pozerali, čo sa to deje. O chvíľu už boli pri nich učitelia a Zuzke poskytli prvú pomoc. Vďaka Gabovi všetko dobre dopadlo a Zuzka bola v bezpečí. Medzi žiakmi, ktorí to videli, bol aj Dávid. Zuzka bola jeho mladšia sestrička. Mal ju veľmi rád a vždy ju chránil. Keď počul, že spadla do rieky a topí sa, aj on skamenel ako ostatní. Nevedel totiž plávať. Veľmi sa o ňu bál. Vedel, že ani Zuzka nevie dobre plávať. Nevedel jej pomôcť. Veľmi ho prekvapilo, že Gabo skočil do vody za ňou. Bolo to nebezpečné a mohol sa začať topiť aj on. Keď ju Gabo vytiahol na breh, Dávid mal pocit akoby teraz dostal ranu on. Nie takú
z hnevu, po ktorej zostane modrina, ale takú do srdca, keď si uvedomil, aký bol na neho zlý. Gabo mu to nikdy nevrátil a ešte zachránil jeho sestru. Mohol sa mu pomstiť, ale namiesto toho mu pomohol. Stal sa pre neho hrdinom. Dávid prišiel na druhý deň za Gabom na návštevu. Poďakoval mu za to, že zachránil jeho sestričku Zuzku a ospravedlnil sa, že ho udrel a vysmieval sa mu. Chcel byť s Gabom kamarát a pomáhať ostatným tak ako on. Dávid okrem nového kamaráta získal ešte niečo viac. Keď svoj život dal Bohu, patril teraz do Božej rodiny a získal nový domov v nebi. Pre ostatných bol teraz požehnaním, pomáhal im a ukazoval, aký je Pán Boh.

Zdroj: z knihy Tiger a Tom (Whiteovci, Sion Plus, 2020)

Ochotný človek

„ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou,, Kristus,“ (Efež. 4,15)

Istý cudzinec prechádzal ulicou na sídlisku. Všimol si muža, ktorý sa vo dverách svojho domu trápil s práčkou. Domáci pán sa potešil. A tak sa obaja muži spolu pustili do „zápasu“ s týmto objemným zariadením.

Po niekoľkých minútach márnej námahy sa obaja zastavili a sklamane sa na seba pozreli. Vyzerali, akoby boli na pokraji úplného vyčerpania.

Napokon, keď si trochu oddýchli a chytili druhý dych, cudzinec povedal domácemu pánovi: „Túto mašinu dnu asi nikdy nedostaneme!“

„Čo? Dnu? Ja ju chcem odtiaľ dostať von!“ takmer skríkol domáci pán.

Ochota pomôcť je naozaj krásna vec. Občas sa však treba spýtať ako!

„Sú dve nerozumné veci: mlčať, keď treba hovoriť a hovoriť, keď treba mlčať.“ (Perzské príslovie)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 12

Boh je Stvoriteľ

„… Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“ (Zjavenie 14,7)

Vedel si, že existuje druh včely, ktorý sa dezinfikuje pri návrate do úľa? Natiera vchod do úľa živicou, aby sa pri návrate dnu o ňu obtrela a zbavila sa baktérií. Podobne ako si dnes my po príchode domov, do školy alebo do obchodu dezinfikujeme ruky.

Ak si sa už niekedy buchol do hlavy, potom vieš, že to poriadne bolí. Ďatľa hlava nebolí, aj keď zobákom búcha do stromu celý deň. Pán Boh mu stvoril lebku ako špongiový pancier, aby ochránila mozog pred otrasmi.

Bociany v septembri odlietajú do teplých krajín prečkať zimu. Na jar sa z Afriky vracajú naspäť, do toho istého hniezda. Nemajú v mobile GPS, ani mapu v ruksaku, ale bezpečne trafia na to isté miesto, odkiaľ na jeseň odišli. Túto orientačnú schopnosť dostali už pri stvorení.

Prúdový pohon sa používa hlavne v lietadlách, ale prvý ho nevynašli ľudia. Rovnakým spôsobom sa pohybujú aj chobotnice, medúzy a mnoho ďalších zvierat. Naučil ich to Stvoriteľ.

Niektoré mravce chovajú vošky tak, ako ľudia chovajú ovce alebo kravy. Postavia pre nich stajne a doja ich. Chutí im totiž medovica, ktorú vošky vyrábajú. Mravce maškrtia veľmi radi, rovnako ako ty. Dokážu odniesť 50-násobok svojej váhy. To je ako keby si ty odniesol naraz 50 kamarátov.

Svište v Alpách kosia trávu, sušia ju na Slnku a seno odkladajú do nory na zimu.

Osy a sršne vyrábajú z dreva papier a používajú ho na stavbu hniezda. Neučili sa to v škole ani nevideli návod na internete. Boh ich takých stvoril.

Keď pôjdeš na vyšetrenie ultrazvukom alebo uvidíš ponorku, spomeň si, že veľryby a netopiere používajú túto technológiu k orientácii už od stvorenia. Volá sa sonar.

Chameleón mení farbu svojej kože podľa prostredia okolo alebo podľa nálady. Aj on je dôkazom, že Boh má rád farby .

Okolo teba je mnoho dôkazov o tom, že nás stvoril niekto veľmi múdry a láskavý. Nebola to iba náhoda. Stvoril aj teba a tiež ti dal jedinečné schopnosti a dary, ktoré nemá nikto iný.

Zdroj: Modlitebný týždeň pre mladšie deti.