Všimli ste si jednoduchú modlitbu, ktorú Ježiš predniesol, keď umieral? – “ OTČE, ODPUSŤ IM, LEBO NEVEDIA, ČO ROBIA“ /Luk.23,34/ – Boží obraz ešte nikdy nežiaril jasnejšie než pri tejto modlitbe pred Ježišovou smrťou. Keď Ježiš vysielal k Otcovi túto prosbu, zjavoval nám najvyššiu pravdu o Bohu:
-Boh je svojím založením nekonečná Láska a bezpodmienečné Odpustenie. Nie je to len jeho prirodzenosť, je to priam jeho podstata.
Niektorí ľudia pripisujú Bohu tvrdosť a krutosť a vyhlasujú, že potreboval kríž na to, aby sa zmenil – aby nielen súdil, ale aj odpúšťal.Modlitba na kríži však svedčí o tom, že Boh nepotreboval vystúpiť na vrch preto, aby sa naučil odpúšťať – vystúpil tam, PRETOŽE ODPÚŠŤAL.
Boh nepotreboval Golgotu, aby mohol zmeniť svoj názor na nás,Golgota bola nevyhnutná preto, aby sma MY MOHLI ZMENIŤ SVOJ NÁZOR NA NEHO.
„Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť“- nám ľuďom, ktorí sme premárnili svoje životy i svoje príležitosti – sľubuje Boh odvekú lásku. Navždy. Nekonečná láska. Bezpodmienečné odpustenie.
Zapamätajme si, prosím, že v onen osudný piatok nebol na vrchu nikto- s výnimkou umierajúceho zločinca – kto by prosil o odpustenie. Nikto z tých, za ktorých sa Ježiš modlil posledným dychom, o ktorých žiadal. Keď sa Ježiš pozrel z kríža dolu, nenašiel ani jedno ľudské srdce, ktoré by prosilo o odpustenie. Prešiel zrakom po zášťou naplnenom a zatvrdilom dave a začal sa modliť: “ OTČE, PROSÍM! NA TOM NEZÁLEŽÍ. ODPUSŤ IM VŠETKÝM. NEVEDIA, ČO ROBIA.“
Či už prosíte, alebo nie – Boh vám ponúka odpustenie, pretože On sám je svojou podstatou nekonečná Láska a bezpodmienečné Odpustenie. Bodka.
Uvedomujete si, čo to znamená? Keď zlyháte, padnete a hriech poškvrní vaše srdce, kedˇsa topíte v pocite viny…, keď ste už tento hriech tisíckrát predtým vyznali…, keď vás trápia výčitky svedomia a nútia vás aby ste to vzdali a skončili s Bohom … – nerobte to! Radšej si spomeňte, že Boh je vo svojej podstate Láska a Odpustenie – vrhnite sa so svojím ťaživým pocitom viny do jeho náruče. Koľko starostí, smútku a výčitiek sme si mohli ušetriť, keby sme nezabudli na túto pravdu a konali ďalej podľa nej. Zlovestný mrak, ktorý nás deptá pocitom zlyhania, nezdaru a beznádeje, by sa rozplynul . /Ale pozor – nie je to zámienka, aby sme v hriechu pokračovali!!! Je to zasľúbenie pre kajúcneho hriešnika, nie pre uzavretie výhodného obchodu – ak budem hovoriť: „je mi to ľúto“, môžem hrešiť ďalej./
Boh je láska a odpustenie – nie na základe vyjednávania. Samozrejme, svoj hriech musím vyznať – no nie preto, aby som Boha uhovoril, ale preto, aby som si JA PRIPOMENUL, ŽE GOLGOTA BOLA MIESTOM, KDE LÁSKA ZAPLATILA ZA MOJ HRIECH. ODVEKÁ LÁSKA.
Nie div, že keď človek počuje tieto Božie slová, srdce mu poskočí a chce sa mu tancovať. Na jednom starom vrchu sme totiž v BOŽOM SRDCI objavili novú piseň – je to pieseň nekonečnej lásky a nevyčerpateľnej milosti. Túto pieseň si môžete spievať aj vy. Navždy.
