Dýchanie veľrýb a slonov

Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja!  Žalm 150,6

Napriek tomu, čo ste možno počuli, veľryby nevytrskujú vodu zo svojich nozdier a slony nepijú cez svoj chobot. Obe tieto zvieratá by sa utopili, keby sa im voda dostala do ich dýchacích ciest.

Keď sa veľryba chystá ponoriť, naplní svoje pľúca vzduchom a zadržiava ho, kým je pod vodou. Potom, keď sa vynorí, vydýchne vzduch, ktorý sa medzitým ohrial a zvlhol. Vydýchnutý vzduch pri kontakte s chladnejším okolitým vzduchom kondenzuje a vytvárajú sa prúdy pary, ktoré sa podobajú vode a dajú sa vidieť na veľkú vzdialenosť. Niekedy veľryba vyfukuje tesne pod hladinou, čím vymrští značný objem vody do vzduchu. Avšak táto voda nepochádza z nozdier veľryby.

I keď slon nepije vodu cez svoj chobot, v skutočnosti nasáva vodu do chobota, aby si ju vystriekol do úst. Chobot používa aj na sprchovanie, striekanie vody po svojom tele, aby sa schladil a očistil. Ak niekto dráždi slona v zoologickej záhrade, môže naplniť chobot vodou a ostriekať svojho mučiteľa rovno do tváre.

Voda a vzduch sú absolutne nevyhnutné pre život veľryby aj slona, ale rovnako ako iné cicavce, nemôžu dýchať aj piť naraz. A ani jedno z týchto zvierat nepije cez svoj nos, i keď jedno používa nos, aby si nabralo vodu do úst.

V 150. Žalme, v záverečnej piesni knihy Žalmov, žalmista pozdvihuje svoj hlas k veľkému vrcholu chvály, ako záverečné tóny veľkej symfónie. V tejto chvále poeticky pomýšľa na každú živú vec, na všetky zvieratá, aby vzdávali chválu Bohu. A svojim spôsobom veľryby a slony, vtáky i hmyz to aj robia. Avšak my, ktorým Boh dal oveľa väčšiu inteligenciu než týmto stvoreniam, by sme mu každý deň mali prinášať chválu vo svojom srdci i mysli za všetky nádherné veci, ktoré nám dal a ktoré pre nás urobil.

Žalm 23,6a

Boh sa o vás stará tak, ako sa jedna mama starala o svojho malého syna Timmyho. Nebola nadšená myšlienkou, že prvák Timmy bude chodiť do školy sám. Ale bol už príliš veľký na to, aby s ním chodila mama.
„Ale veď môžem ísť s kamarátom,“ vysvetľoval Timmy.
Urobila všetko preto, aby zostala pokojná a každé ráno mu citovala 23. žalm: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života…“ Jedného dňa jej niečo napadlo. Poprosila susedku, aby chodila za Timmym, keď pôjde ráno do školy, ale aby zostala v dostatočnej vzdialenosti, aby si ju nevšimol. Susedka jej to s radosťou prisľúbila. Aj tak každé ráno chodievala na prechádzku so svojím dieťatkom. Po niekoľkých dňoch si Timmyho priateľ všimol pani s dieťaťom.
„Poznáš tú pani, ktorá ide stále za nami, keď ideme do školy?“
„Ale áno“, odpovedal Timmy.
„To je Dorota a jej dcéra Mila.“
„Kto?“
„Moja mama o nich číta každý deň v 23. žalme.“ Vraví: „Dorota a Mila ma budú sprevádzať po všetky dni môjho života.´ Vyzerá to tak, že si na ne budem musieť zvyknúť.“

Dobré jablká sú štepené

A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.  Rim 11,23

Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.

O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.

Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.

Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.

Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.

Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.

 

 

Vzývaj ma v deň súženia…

Vlny vyhodili na breh malého neobývaného ostrova jedného človeka, ktorý prežil stroskotanie lode. Vzýval Boha  a prosil, aby ho zachránil. Každý deň skúmavo hľadel na obzor, ale zdalo sa, že nijaká loď sa nepribližuje. Vyčerpaný si horko – ťažko postavil úbohú chatrč a nanosil si do nej to málo, čo si zachránil. Ale jedného dňa , keď sa vrátil z lovu, našiel chatrč v plameňoch. K oblohe sa dvíhal stĺp dymu. Stalo sa to najhoršie. Muža premkol veľký žiaľ a zúfalstvo.

Na druhý deň ráno priplávala k ostrovu loď a zachránila ho.   Prekvapene sa pýtal posádky:  “ Ako ste vedeli, že som tu?“  “ Videli sme váš dymový signál“, odpovedali mu.

Možno sa to v tejto chvíli nezdá, no naše súčasné ťažkosti môžu byť nástrojom budúceho šťastia. /Zdroj: Vitamín C od Boha/

“ Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa zachránim a ty mi vzdáš úctu.“  /Žalm 50,15/  “ Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.  Plní želania tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc a pomáha im.“ / Žalm 145,18-19/  “ Naňho vložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ / 1.Petra 5,7/

Štedrý darca

“ VĎAKA BOHU ZA PÁNA JEŽIŠA KRISTA – TEN VZÁCNY DAR NAD VŠETKY DARY.“  / 2.Korin. 9,15 /

Akýsi žobrák  smutne sedel na kraji cesty a prosil okoloidúcich o almužnu. Keď okolo neho prechádzal na koni Alexander Veľký, žobrák nemal ani len odvahu poprosiť o milodar, dokonca ani len k nemu zdvihnúť svoju ruku. Sedel tam len tak s pokorne zvesenou hlavou. Mocný panovník mu však napriek tomu hodil niekoľko zlatých mincí. Sluha, ktorý ho sprevádzal bol zarazený a čudoval sa takej kráľovej štedrosti.  “ Pane, tomu žobrákovi by úplne stačilo len zopár drobných medenákov. Prečo ste mu dali tie zlatky? poznamenal nechápavo krútiac hlavou. Alexander Veľký sa na neho pozrel a kráľovským spôsobom povedal: “ Medenák by síce  uspokojil žobrákove potreby, ale nie sú hodné kráľovského daru. Keď dáva dar kráľ Alexander Veľký, na to sa hodia len zlaté mince.“

Hodnota našich darov i spôsob akým ich dávame, veľa hovoria o tom, akí sme vo svojom srdci. Božia milosť nás  –   v dare toho najvzácnejšieho kráľovského daru-P.J.Krista – pozdvihla na kráľovských synov a dcéry. Sú aj naše dary hodné tohto postavenia – sme aj my rovnako kráľovsky štedrí?   „… nezatvrdzuj svoje srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, ale mu štedro otvor svoju ruku…“  / 5.Moj.15,7-8/ “ Nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom a opravdivo.“  /1.Jána 3,18/