Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja!  Žalm 150,6

Napriek tomu, čo ste možno počuli, veľryby nevytrskujú vodu zo svojich nozdier a slony nepijú cez svoj chobot. Obe tieto zvieratá by sa utopili, keby sa im voda dostala do ich dýchacích ciest.

Keď sa veľryba chystá ponoriť, naplní svoje pľúca vzduchom a zadržiava ho, kým je pod vodou. Potom, keď sa vynorí, vydýchne vzduch, ktorý sa medzitým ohrial a zvlhol. Vydýchnutý vzduch pri kontakte s chladnejším okolitým vzduchom kondenzuje a vytvárajú sa prúdy pary, ktoré sa podobajú vode a dajú sa vidieť na veľkú vzdialenosť. Niekedy veľryba vyfukuje tesne pod hladinou, čím vymrští značný objem vody do vzduchu. Avšak táto voda nepochádza z nozdier veľryby.

I keď slon nepije vodu cez svoj chobot, v skutočnosti nasáva vodu do chobota, aby si ju vystriekol do úst. Chobot používa aj na sprchovanie, striekanie vody po svojom tele, aby sa schladil a očistil. Ak niekto dráždi slona v zoologickej záhrade, môže naplniť chobot vodou a ostriekať svojho mučiteľa rovno do tváre.

Voda a vzduch sú absolutne nevyhnutné pre život veľryby aj slona, ale rovnako ako iné cicavce, nemôžu dýchať aj piť naraz. A ani jedno z týchto zvierat nepije cez svoj nos, i keď jedno používa nos, aby si nabralo vodu do úst.

V 150. Žalme, v záverečnej piesni knihy Žalmov, žalmista pozdvihuje svoj hlas k veľkému vrcholu chvály, ako záverečné tóny veľkej symfónie. V tejto chvále poeticky pomýšľa na každú živú vec, na všetky zvieratá, aby vzdávali chválu Bohu. A svojim spôsobom veľryby a slony, vtáky i hmyz to aj robia. Avšak my, ktorým Boh dal oveľa väčšiu inteligenciu než týmto stvoreniam, by sme mu každý deň mali prinášať chválu vo svojom srdci i mysli za všetky nádherné veci, ktoré nám dal a ktoré pre nás urobil.

A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.  Rim 11,23

Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.

O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.

Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.

Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.

Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.

Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.