On a ona. Občas som ich zahliadla v parku, ako sedia na lavičke vedľa seba. Potom sa muž zdvihne, ťažkopádne, ale predsa. Podáva ruku jej, nežnej starenke. I ona po chvíľke už stojí a prijíma ponúkané rameno. Idú pomaly, len tak šúchajúc nohami, nikam sa neponáhľajú. Perlou ich lásky, ktorá mi zostala, je spomienka – keď išli predo mnou, o niečom diskutovali a naraz sa on k nej otočil, pohladkal ju hebko, len tak akoby náhodou po tvári a riekol: “ Veď ty si moje dievča.“ A šli ďalej, držiac sa za ruky a bolo im určite veľmi krásne. Vtedy som ich videla poslednýkrát . Iste chápete, že tento vzor lásky u mňa ťažko niekto prekoná. /Zdroj:Cesta lásky/
„Myslím, že dnešný svet je preto tak zvrátený a ľudia v ňom tak veľmi trpia, pretože v našich domovoch a rodinnom živote je veľký nedostatok lásky. Nemáme čas na deti, nemáme čas jeden na druhého . Nezostáva nám čas, aby sme si jeden druhého užili.“ / Matka Tereza/
“ Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože BOH JE LÁSKA. .. ak sa navzájom milujeme, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás doasiahla dokonalosť.“ l.list Jánov 4,7.12