Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu ( Božiemu ), lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; Rim 12,19
Jedného dňa v roku 1910 dokríval do jedného ranča vlk. V pasci prišiel o jeden zo svojich prstov a zdalo sa, že hľadá ľudskú pomoc. Avšak namiesto pomoci bol privítaný zdvihnutou puškou a musel ujsť. Od tohto dňa až do jeho smrti v roku 1925 starý dakotský trojprsťák viedol vojnu proti Harding County v južnej Dakote.
Trojprsťák, ktorý meral 165 centimetrov a vážil 34 kilogramov strávil svoje zvyšné roky zabíjaním rančerových stád. Počas trojmesačného obdobia vyhubili ovce, dobytok a kone v hodnote 6700 dolárov.
Starý trojprsťák dokázal, že je inteligentejší, než profesionálny lovci vlkov, ktorí ho prenasledovali. Viedol jazdcov dole úžľabinami, ktoré boli príliš úzke pre kone a cez polia plné vakomyší gofer s norami, do ktorých kone ľahko vhupli. Raz sa ukryl v telesnej dutine mŕtveho koňa. Starý vlk jedol len vlastnú čerstvo zabitú korisť, aby sa vyhol otrávenej návnade. Tiež bol zvlášť šikovný v preskakovaní pasci.
Nakoniec legendárneho vlka chytil do pasce federálny lovec vlkov tak, že zahrabal viacero pasí na kopci a potom popri nich nasadil šalviové kríky. Nasledujúci deň trojprsťák, ktorý bol zvedavý na čerstvo rozrytú zem okolo kríkov stúpil do jednej z dvoch pascí a o niekoľko hodín zdochol. Tento vlk žil dvadsať rokov, čo je o desať viac než priemer a pätnásť rokov sa vyhýbal chyteniu.
Nemôže prisudzovať ľudské motívy zvieraťu, ako bol starý trojprsťák, ale sú prípady kedy zranené divé zvieratá hľadali pomoc u človeka. Stáva sa to zvlášť vtedy, keď zviera malo nejaké spojenie s priateľským človekom v čase keď bolo mláďaťom. Keď trojprsťák bol odvrhnutý, dal sa na cestu pomsty. Je veľmi ľahké cítiť sa vyrovnane pri robení niečoho hrozného, keď s nami niekto zle zaobchádzal, ale nikdy nemôžme poznať dôvody pre takéto konanie. Pán Boh hovorí, že pomsta patrí jemu. Môžeme mu dôverovať a nechať to na neho.
