Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal….neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.  Ján 5,24

Najkrajšie žaby na svete sú tak jedovaté, že domorodí obyvatelia strednej a južnej Ameriky používajú jed z ich tela na natieranie hrotov svojich šípov. Tieto žaby, vhodne pomenované ako šípové žaby (stromárky), sa nachádzajú len v tropickej Amerike. Jedna z nich obýva ostrov Kuba. Je to najmenšia žaba na svete, na dĺžku má menej než trinásť milimetrov.

Nápadná krása týchto žiab, ktorá sa prejavuje v takých farbách ako je žltá, červená, smaragdovo zelená a čierna, sa všeobecne považuje za náznak varovania pre všetky dravé zvieratá. Ak niektoré zviera chytí túto peknú žabu, výsledkom je istá smrť.

Iný druh šípovej žaby (kokoi) , ktorý žije v Kolumbii, má vo svojom tele najsilnejší jed, aký človek pozná. Tro desaťtisíciny gramu tohoto jedu stačia na usmrtenie človeka. Nie div, keď sa hovorí ,že aj jemné pichnutie hrotom jediného indiánskeho šípu stačí na zabitie.

Len nedávno sa zistilo, že jed z týchto žiab obsahuje aj veľmi užitočný liek, ktorý v podstate môže zachániť život. Táto chemikália pôsobí rovnako ako látka, ktorú produkuje ľudské telo v nadobličke (adrenalin), ktorá je veľmi potrebná pre zdravé fungovanie nervového systému. Nebolo by úžasné, keby sa šípové žaby staly živočíchmi zachraňujúcimi život namiesto poslov smrti? Všetko záleží na tom , ako sa jed použije.

Bolo to takmer rovnaké, keď anjel smrti prechádzal Egyptom. Pre niektorých to znamenalo smrť. Ale pre tých ktorí verili to znamenalo život a oslobodenie z otroctva. Opäť tí na púšti, ktorí pohliadli na medeného hada, žili. Tí , ktorí sa posmievali a odmietli, zomreli. Božia cesta je nádherná , ale nesmie byť falšovaná a prekrúcaná tak, aby sa hodila našim vlastným predstavám o tom, čo je najlepšie. Najlepší je jednoduchý spôsob, v ktorom nám ju Boh predstavuje. Ak niekto verí v Ježiša, prechádza zo stavu prinášajúceho smrť, do stavu prinášajúceho večný život.

Dobré mi je to, že som bol trápený, aby som sa naučil tvojim ustanoveniam. Žalm 119,71

Raz, keď som bol ešte malým chlapcom, môj pes zahnal skunka do rohu pred naším vchodom. Môžete si predstaviť,  čo nasledovalo. Tej noci sme sa veľmi nevyspali a smrad po skunkovi tam zostal niekoľko mesiacov, pretože v snahe brániť sa pred psom, skunk nepostriekal jeho, ale dvere. Vtedy nikdo z nás nemal náladu myslieť na užitočnosť skunkov. No napriek jeho spôsobu obrany, je skunk jedným z najlepších priateľov človeka.

Skunky sú asi najväčšíimi hmyzožravcami spomedzi cicavcov. Fakticky dokážu zničiť viac hmyzu, než všetky ostatné cicavce dokopy. V Kanade skunky v krátkom čase zničili viac ako 115 tisíc bielych lariev na ploche troch hektárov. V americkom štáte Nové Mexiko pomáhali zvládnuť situáciu pri prepuknutí pastviskových húseníc. V tomto prípade potrava skunkov na 60 až 90 percent pozostávala z húseníc. Vláda štátu New York schválila zákon na ochranu týchto užitočných cicavcov, čím ocenila ich efektivnu službu pri likvidácii chmeľových lariev.

Aj keď skunky uprednostňujú hmyz, nepohrdnú ani plazmi, ovocím alebo dokonca malými živočíchmi. Veľmi zriedka zaútočia na hydinu alebo vajíčka vtkov, ktoré hniezdia na zemi. Žalúdočné vyšetrenia dokázali, že menej než 10 z 1000 skunkov, teda jedno percento zožerie hydinu. Nenašli sa tam žiadne stopy po vajíčkach bežne lovených vtákov.

Kožušina skunkov sa používa v kožušníckom priemysle a je takmer rovnako žiadaná ako kožušina ondatrí a vačíc. Sekrét ktorý skunky používajú na produkovanie ochranného zápachu je po zbavení zápachu dôležitý pre parfumérsky priemysel. Vidíte teda, že skunk je pre človeka v mnohých ohľadoch užitočný.

Tej noci , keď sa môj pes dostal do problémov, pretože zahnal do kúta skunka , dostal lekciu na celý život. Pomohla mu vyvarovať sa podobných problémov – aspoň v našej oblasti. Teda, ako sa píše v našom texte, učíme sa z trápenia. Keď na nás Pán  Boh dopustí trápenie, dá nám lekciu, ktorú potrebujeme zažiť. Teda, vďaka za trápenie!

Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva: skala mojej sily, moje útočište je v Bohu. Nadejte sa na neho každého času. Žalm 62,8.9

Keď sa pozeráme na majestátne masívne hory, nie je ťažké pochopiť, že horstvá a skaly sa v Biblii často používajú ako symboly útočišťa a bezpečnosti.

Alka tenkozobá, vták žijúci v severoatlantickej a arktickej oblasti, kladie svoje vajíčko na holú skalu, ktorá sa často zvažuje do mora. Mohli by sme si preto myslieť, že len veľmi málo z týchto vajíčok zostane na útese dostatočne dlho na to, aby sa vyvinuli. Ale existujú dve veci, ktoré zabezpečujú zotrvanie vajíčka. Vajíčko aleky tenkozobej má hruškovitý tvar a ak sa pohne , bude sa točiť do kruhu. Okrem toho, alky hniezdia v tak nahustených kolóniách, že pre vajíčko tam nie je šanca pohnúť sa. Keď jeden z vtákov odchádza z hniezda, aby sa nakŕmil pri mori, na jeho miesto prichádza iný vták. Tak je vajíčko alky jednou z najbezpečnejších vecí v prírode, aj napriek tomu, že sedí zdanlivo neisto na skalnom útese, kde mu hrozia úlomky skál zhora a zúrivé vlny zdola.

Keď sa z vajíčka vyliahnu mláďatá, sú také bezpečné, ako boli vajíčka. No aj keď vtáčatko padne z útesu, skončí na inom útese pod ním, kde ho príjmu alky, ktoré tam žijú. Takto mu nikdy nechýba potrava, ani rodičia. Okrem toho, jeho našuchorené perie ho chráni tak, aby sa nezranilo nielen pri páde na útes, ale aj pri páde do mora, aby sa na smrť neotĺklo o skaly. Aj v búrlivom počasí, keď vlny zúrivo narážajú o skalné útesy, vtáčatá alky dokážu vďaka zdedenej schopnosti manévrovať vo vode tak, aby zostali mimo nebezpečia.

Je ťažké predstaviť  si taký krehký život medzi toľkými nebezpečnými okolnosťami. No Pán Boh našiel miesto v skalách aj pre alky tenkozobé.

V Biblii, aj v spisoch Ducha prorockého čítame o čase, kedy na Boží ľud budú narážať búrky prenasledovania. Bude zdanlivo nemožné, aby niekto z nich prežil. Ale Pán Boh ukryje mnohých z nich v masívnych skalách.

…aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia. Židom 6,12

Keď som bol malý chlapec zvykol som si ľahniť na zem a predstavoval som si, že strop je podlaha, všetok nabytok je pripevnený o strop. Bolo to zábavné, ale bol som rád, že v skutočnosti to tak nebolo.

Avšak existuje zviera, ktoré vidí celý svet akoby zo stropu, a pre mňa je ťažké neľutovať ho. Leňochod, ktorý žije v juho amerických a stredoamerických džungliach visí dolu hlavou a zriedkakedy, ak vôbec niekedy, sa dotkne zeme. Ak zíde na zem, kráča veľmi nemotorne po svojich lakťoch. Ak ale spadne do vody, dokáže plávať prekvapivo dobre – správnou stranou hore.

Je pravda, že leňochod sa pohybuje neuveriteľne pomaly ale keď je napadnutý, nie je pomalý. Svoje dlhé drápy používa s veľkou šikovnosťou a dokáže malé napádajúce živočíchy smrteľne zovrieť.

Leňochod trávi väčšinu svojho času kŕmením sa a spaním v korunách stromov džungle. Celý čas visí na konároch. Má ochranné sfarbenie do zelena, ktoré vytvárajú riasy žijúce v jeho srsti. Z tohto vzťahu majú úžitok aj riasy, pretože leňochod sa vystavuje slnku, ktoré je potrebné pre ich zdravý život. Leňochody sú vegetariáni a zvlášť obľubujú listy stromu z rodu Cecropia. Ich úhlavným nepriateľom je veľký vták harpyja, ktorý sa už dnes nachádza na zozname celosvetovo ohrozených druhov. Tento fakt pravdepodobne spôsobuje relatívne premnoženie leňochodov.

Pretože leňochod je pomalý, získal si povesť lenivého, po čom dostal aj svoje pomenovanie. No v skutočnosti lenivý nie je. Žije produktívnym životom. Príklad lenivého zvieraťa budeme musieť hľadať niekde inde.

Niekedy považujeme niektorého človeka za lenivého, aj keď taký nie je a robí všetko čo môže. Kresťanskou povinnosťou je povzbudiť takého človeka tak, ako len môžeme, aby sa zlepšil. A ak zistíme, že máme skolny k lenivosti, držme sa rady nášho biblického textu.

A spievali jako novú pieseň pred trónom … a nikto sa nemohol naučiť pieseň iba tých sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí sú kúpení zo zeme. Zj 14,3

V Afrike žij e skupina vtákov, ktorá dokáže spievať duetá a občas dokonca kvartetá. Keby ste napríklad počuli spievať strakoše, mysleli by ste si, že spevákom je len jeden vták v húštine. Ale keby ste sa náhodou ocitli medzi dvoma strakošmi, boli by ste prekvapení zo zistenia, že niektoré tóny pochádzajú sprava a niektoré zľava. Tento stereo efekt by vznikol preto, lebo dva vtáky spievajú jednu pieseň – samozrejme tú istú – a každý vták prispieva svojim dielom v pravej chvíli. V skutočnosti dve nezávisle rozmiestnené vtáky vyspievajú jednotlivé tóny tak presne, že sa ťažko dostávajú do väčšieho posunu než tri tisíciny. Viete aké ťažké je dodržať rytmus pri hudobných cvičeniach na klavíri? Vedci tvrdia, že aj najprecíznejší človek dokáže dodržať rytmus len na dvadsať tisícin sekundy. Zmienené vtáky túto presnosť daleko prevyšujú.

Pokusy so strakošmi , ktoré boli v prikrytých klietkach v miestnosti, odhalili ďalšiu úžasnú schopnosť. Keď bol v miestnosti len jeden strakoš, spieval celú pieseň sám. Ak v nej boli dva, jeden vynechal niektoré tóny a ten druhý ich doplnil. Ak boli v miestnosti tri strakoše, všetky tri spievali jednu pieseň, pričom každý vyspieval len istú časť. Keď bolo v miestnosti štyri alebo päť strakošov, starostlivo zostavili komplikované kvarteto alebo kvinteto – pričom všetky vtáky spievali jednu pieseň.

Z Biblie sa dozvedáme, že v nebi budú vykúpení spievať novú pieseň – pieseň Mojžišovu a Baránkovu. Niekedy som uvažoval, či budú mať čas na spoločný nácvik tejto piesne predtým , než ju zaspievajú. No keď som sa dozvedel o afrických strakošoch, už o tom neuvažujem. Táto pieseň vykúpených bude piesňou ich skúsenosti, ktorá sa jednoducho v nich zrodí tak, ako sa rodí schopnosť strakošov spievať. Keď budeme znovuzrodení, začneme sa učiť našu novú pieseň.