Bola raz jedna skupina žabiek, ktoré sa chceli pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala….
Ale z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili: „Oh, to je príliš namáhavé! Nikdy sa im to nepodarí!“ Alebo: „To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!“ Žaby začali zaostávať. S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore. Diváci kričali: „Je to príliš únavné! Nikto sa tak vysoko nedostane!“ Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad. Len tá jedna išla vytrvalo ďalej. Vôbec to nechcela vzdávať! Nakoniec to každý vzdal, okrem tej jednej žabky, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže! Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné. Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo, že víťazná žabka je hluchá!
Ponaučenie: Nikdy nepočúvaj tých ľudí, ktorí Ti kradnú najkrajšie túžby a sny, ktoré nosíš vo svojej duši! Buď jednoducho hluchý, keď ťa chce niekto znemožniť pre tvoju vieru! Dôveruj iba Bohu, ktorý najlepšie vie, čo sa ti podarí zrealizovať a čo nie, ktorý dáva do tvojho srdca túžby, ktoré chce naplniť.
RADA DO ŽIVOTA
Mladý bankový úradník raz navštívil svojho šefa a povedal mu: “ Pán riaditeľ, chcel by som byť tak úspešný ,ako ste vy. Mohol by ste mi poradiť , ako to môžem dosiahnúť?“ Riaditeľ mu odpovedal: “ Sadni si, chlapče. Dám ti radu, ktorá pozostáva len z dvoch slov – správne rozhodnutia !“
“ To je veľmi dobrá rada! Ale ako zistím, ktoré rozhodnutia sú tie správne?“ – “ Na to je len jedno jediné slovo: skúsenosti „, odpovedal mu bankár.
“ No to je tiež veľmi dobrá rada! Ale ako človek získa skúsenosti?“ – pýtal sa ďalej mladý muž.
“ Aj teraz ti odpoviem len dvoma slovami – z o zlých r o z h o d n u t í ! “ – odpovedal mu s úsmevom jeho šéf.
Robte menej, dosiahnete viac!
Poznáte niekoho takého, kto súčastne: počúva hudbu, píše SMS správu, vybavuje e-mail, pozerá sa na televíziu a preskakuje z jednej webovej stránky na druhú – a ešte popri tom sa pokúša dokončiť nejakú inú úlohu ?
Výsledky novej štúdie vypracované vedcami v Stanford University ukázali, že tí, ktorí sa nechávajú bombardovať niekoľkými prúdmi elektronických informácií naraz, nie sú schopní venovať tomu druhému dostatok pozornosti, udržať veci v pamäti ani prepínať z jednej úlohy na druhú tak efektívne ako tí, ktorí dávajú prednosť tomu – že robia postupne – jednu vec za druhou!
Výskumníci zistili, že cena, ktorú platia v oblasti duševného zdravia tí, ktorí sa pokúšajú robiť všetko naraz – je privysoká!!!
/Zdroj: Prameny zdraví/
ROZHODNI SA !
Jeden muž choval doma andulky. Aspoň raz za mesiac im musel pristrihnúť krídla, aby nemohli moc lietať. I keď ich to strihanie vôbec nebolí, nerobil to rád. Do istej miery ich tým vlastne chránil. Keď lietajú po dome – môžu ľahko naraziť do okna, šporáka, alebo aj vyletieť otvoreným oknom von. Možno aj vy poznáte prípady, kedy sa dokonca utopili v záchodovej mise.
Boh n ám však „nepristrihol krídla“. Hoci sú v živote veci, s ktorými keď si „začnete“ – prinesú vám len mnoho problémov – BOH NÁM VŠAK DAL SLOBODNÚ VOĽU – a my sami sa vedome ROZHODUJEME, či tieto problémy chceme alebo nechceme v živote mať! Niekedy si možno pomyslíte, že by nám bolo ľahšie žiť s takými “ pristrihnutými krídlami“. No aj tak som ráda, že nás Boh necháva, aby sme sa SAMI SLOBODNE ROZHODLI!
“ Dnes vám predkladám požehnanie i zlorečenie .. “ / 5.Moj.11,26/
“ Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť …“ / Joz.24,15/
“ Dnes volám za svedkov proti vám nebesia i zem. Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu- vyvoľ si teda…“ /5.Moj.30,19/
Boh počíta slzy matky
Malý chlapec sa spýtal mamy: „Prečo plačeš?“
„Pretože som žena!“ – povedala mu.
„Nerozumiem!“
Mama ho len objala a povedala:
„A nikdy ani neporozumieš.“
Neskôr sa chlapec, opýtal svojho otca: „Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“
„Všetky ženy plačú bez dôvodu,“ bolo všetko, čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, no stále nerozumel, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu, a keď sa dovolal, spýtal sa: „Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?“
Boh odpovedal: „Keď som stvoril ženu, musela byť výnimočná. Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie. Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú, a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť – stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní. Je iba jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.“ Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe, akým si češe vlasy. Krása ženy – matky musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
… dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali matku, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou… Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná… Preto si všetky zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit a vytrvalosť.