Boh sa o vás stará tak, ako sa jedna mama starala o svojho malého syna Timmyho. Nebola nadšená myšlienkou, že prvák Timmy bude chodiť do školy sám. Ale bol už príliš veľký na to, aby s ním chodila mama.
„Ale veď môžem ísť s kamarátom,“ vysvetľoval Timmy.
Urobila všetko preto, aby zostala pokojná a každé ráno mu citovala 23. žalm: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života…“ Jedného dňa jej niečo napadlo. Poprosila susedku, aby chodila za Timmym, keď pôjde ráno do školy, ale aby zostala v dostatočnej vzdialenosti, aby si ju nevšimol. Susedka jej to s radosťou prisľúbila. Aj tak každé ráno chodievala na prechádzku so svojím dieťatkom. Po niekoľkých dňoch si Timmyho priateľ všimol pani s dieťaťom.
„Poznáš tú pani, ktorá ide stále za nami, keď ideme do školy?“
„Ale áno“, odpovedal Timmy.
„To je Dorota a jej dcéra Mila.“
„Kto?“
„Moja mama o nich číta každý deň v 23. žalme.“ Vraví: „Dorota a Mila ma budú sprevádzať po všetky dni môjho života.´ Vyzerá to tak, že si na ne budem musieť zvyknúť.“
Dobré jablká sú štepené
A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť. Rim 11,23
Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.
O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.
Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.
Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.
Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.
Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.
Vzývaj ma v deň súženia…
Vlny vyhodili na breh malého neobývaného ostrova jedného človeka, ktorý prežil stroskotanie lode. Vzýval Boha a prosil, aby ho zachránil. Každý deň skúmavo hľadel na obzor, ale zdalo sa, že nijaká loď sa nepribližuje. Vyčerpaný si horko – ťažko postavil úbohú chatrč a nanosil si do nej to málo, čo si zachránil. Ale jedného dňa , keď sa vrátil z lovu, našiel chatrč v plameňoch. K oblohe sa dvíhal stĺp dymu. Stalo sa to najhoršie. Muža premkol veľký žiaľ a zúfalstvo.
Na druhý deň ráno priplávala k ostrovu loď a zachránila ho. Prekvapene sa pýtal posádky: “ Ako ste vedeli, že som tu?“ “ Videli sme váš dymový signál“, odpovedali mu.
Možno sa to v tejto chvíli nezdá, no naše súčasné ťažkosti môžu byť nástrojom budúceho šťastia. /Zdroj: Vitamín C od Boha/
“ Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa zachránim a ty mi vzdáš úctu.“ /Žalm 50,15/ “ Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne. Plní želania tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc a pomáha im.“ / Žalm 145,18-19/ “ Naňho vložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ / 1.Petra 5,7/
Štedrý darca
“ VĎAKA BOHU ZA PÁNA JEŽIŠA KRISTA – TEN VZÁCNY DAR NAD VŠETKY DARY.“ / 2.Korin. 9,15 /
Akýsi žobrák smutne sedel na kraji cesty a prosil okoloidúcich o almužnu. Keď okolo neho prechádzal na koni Alexander Veľký, žobrák nemal ani len odvahu poprosiť o milodar, dokonca ani len k nemu zdvihnúť svoju ruku. Sedel tam len tak s pokorne zvesenou hlavou. Mocný panovník mu však napriek tomu hodil niekoľko zlatých mincí. Sluha, ktorý ho sprevádzal bol zarazený a čudoval sa takej kráľovej štedrosti. “ Pane, tomu žobrákovi by úplne stačilo len zopár drobných medenákov. Prečo ste mu dali tie zlatky? poznamenal nechápavo krútiac hlavou. Alexander Veľký sa na neho pozrel a kráľovským spôsobom povedal: “ Medenák by síce uspokojil žobrákove potreby, ale nie sú hodné kráľovského daru. Keď dáva dar kráľ Alexander Veľký, na to sa hodia len zlaté mince.“
Hodnota našich darov i spôsob akým ich dávame, veľa hovoria o tom, akí sme vo svojom srdci. Božia milosť nás – v dare toho najvzácnejšieho kráľovského daru-P.J.Krista – pozdvihla na kráľovských synov a dcéry. Sú aj naše dary hodné tohto postavenia – sme aj my rovnako kráľovsky štedrí? „… nezatvrdzuj svoje srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, ale mu štedro otvor svoju ruku…“ / 5.Moj.15,7-8/ “ Nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom a opravdivo.“ /1.Jána 3,18/
Babôčka osiková
Daj, aby som išiel chodníkom tvojích prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. Žalm 119,35
Babôčka osiková je motýľ, ktorý žije na britských ostrovoch. Ako húsenica obľubuje brezové listy a nebude jesť nič iné. Ale keď príde čas a prejde do štádia kukle, opustí brezový strom a veľmi zaujímavým spôsobom si na najde iný strom v istej vzdialenosti. Tu strávi obdobie pokoja predtým, než sa objaví ako zrelá urastená babôčka osiková. Podľa modelu, húsenice spadnú zo stromu , keď príde pravý čas a vydajú sa priamou čiarou v rychlosťou asi meter za minutu. Pre húsenicu je to veľmi rýchly krok. Istý vedec, ktorý tieti húsenice študoval uviedol, že bez ohľadu na to ktorým smerom sa začali plaziť, vždy šli priamym smerom takmer 100 metrov. V tomto mieste značne spomalili, zahli a zamierili k najbližšiemu stromu, bez ohľadu na to akého bol druhu. Po niekoľkých dňoch na strome sa zmenili na visiace kukly.
Tento vedec bol zvedavý, ako húsenice dokázali cestovať priamym smerom. Nám sa to môže zdať jednoduché. Ale pamätajte, že húsenice sú veľmi malé v porovnaní s terénom okolo nich, a vzdialenosť, ktorú prejdu je, ako by sme my mali ísť asi tri kilometre – vždy rovno a bez kompasu.
Odpoveď prišla počas jedného oblačného a tmavého dňa. V ten deň si vedec všimol , že keď húsenice spadli zo stromu, nešli priamou cestou. Bezcieľne blúdili sem a tam. Ale o chviľku vyšlo slnko, a húsenice sa náhle vydali priamym smerom. Tak sa teda zistilo, že húsenice pri plazení udržujú priamy smer za použitia slnka ako kompasu. Takto dokážu nájsť svoj cieľ a môžu prejsť do štádia spánku, z ktorého sa vykuklia ako babôčky osikové.
Ľudia bez osvetlenej cesty nevedia, čo sa od nich požaduje. Avšak keď svetlo Božej lásky im svieti na cestu jeho zákona, môžu nájsť svoj skutočný cieľ.
