Včera som stretla   v i e r u  –

          dívala sa na mňa s náručou otvorenou dokorán.  S bolestným úsmevom.

          Z krvavých rán život pre všetkých vytekal.

          Kríž vrhal matný tieň , noc obete a pokory vystriedal deň

          a On tam tichý, sám víťazil ako Kráľ.

 

          Včera som stretla  l á s k u –

          žiarivú slávu anjelov vymenil za bolesť.

          Zo sveta svetla tisíc sviec priniesol pravdu, silu slov.

          On  Počiatok a  Koniec.  Poraziť prišiel hada, zlo a lesť.

          Bol tu a predsa mnohí v šialenstve slepcov mu hodili na plecia týrané výsmechu plášť.

           V ten večer plakalo nebo ako tichý dážď.

           V anjelskom súcite ochladiť ranami  biča telo strápené.

 

          Včera som stretla  n á d e j  –

          keď srdce roztrhané pod ťarchou bôľov krvácalo.

          Niečo tak čisté,  Otcom dané.

         Vo vekoch ľudskej tragédie videl

         v obeti svojej  návrat domov .

/Spoveď duše, Ľ.Priecelová/