Včera som stretla v i e r u –
dívala sa na mňa s náručou otvorenou dokorán. S bolestným úsmevom.
Z krvavých rán život pre všetkých vytekal.
Kríž vrhal matný tieň , noc obete a pokory vystriedal deň
a On tam tichý, sám víťazil ako Kráľ.
Včera som stretla l á s k u –
žiarivú slávu anjelov vymenil za bolesť.
Zo sveta svetla tisíc sviec priniesol pravdu, silu slov.
On Počiatok a Koniec. Poraziť prišiel hada, zlo a lesť.
Bol tu a predsa mnohí v šialenstve slepcov mu hodili na plecia týrané výsmechu plášť.
V ten večer plakalo nebo ako tichý dážď.
V anjelskom súcite ochladiť ranami biča telo strápené.
Včera som stretla n á d e j –
keď srdce roztrhané pod ťarchou bôľov krvácalo.
Niečo tak čisté, Otcom dané.
Vo vekoch ľudskej tragédie videl
v obeti svojej návrat domov .
/Spoveď duše, Ľ.Priecelová/