Nu 27,12-14 – „Hospodin riekol Mojžišovi: Vystúp na toto pohorie Abárím a pozri sa na krajinu, ktorú som dal Izraelcom. Keď si ju obzrieš, pripoja aj teba k tvojmu ľudu, ako pripojili tvojho brata Árona, pretože vtedy, keď sa zbor hádal, vzopreli ste sa môjmu rozkazu na Cínskej púšti vzdať mi posvätnú úctu pri vodách pred jeho zrakom. To sú vody Meríbá v Kádeši na Cínskej púšti.“
Čítali ste si podrobnejšie knihu Leviticus? Väčšine z nás sa bude pravdepodobne zdať ako najmenej zaujímavá kniha Biblie, televízny seriál by z nej asi nebol, však?
O čom je kniha Leviticus? Kniha dostala názov podľa levítov, kňazov a jej veľká časť sa týka bohoslužby, hovorí o obetnom systéme. S tým boli spojené krvavé obete a zložité očistné rituály, pričom všetky tieto obrady poukazovali na Mesiáša, ktorý mal prísť – bolo to vlastne evanjelium v obrazoch.
Kľúčovým slovom resp. najčastejšie používaným pojmom v tejto knihe je slovo svätý, svätosť, svätyňa. S tým súvisí aj známy výrok: „buďte svätí, lebo ja som svätý“. V knihe nájdeme 5 veršov s týmto výrokom:
Lev 11,44-45 – „Lebo ja som Hospodin, váš Boh; posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý,… Lebo ja som Hospodin, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som bol vaším Bohom; buďte teda svätí, lebo ja som svätý.“
Lev 19,2 – „Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý.“
Lev 20,26 – „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od všetkých národov, aby ste patrili mne.“
Lev 22,32 – „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem,…“ (Roh.)
Čo to znamená byť svätý; čo znamená, že Hospodin je svätý?
1. Svätosť, svätý Boh v SZ
Výrazy svätosť, svätý majú v hebrejčine dva základné významy – láskavý, milosrdný a odrezať, oddeliť, odlúčiť.
Príklady na Božiu svätosť tak ako sú uvedené v Biblii vychádzajúce z pôvodného významu slova:
1.1 – nedotknuteľnosť, nepriblížiteľnosť pre človeka
– archa zmluvy (1S 6,19-21 – pobitých 70 mužov, ktorí pozerali do archy po jej návrate od Filištíncov),
– hora Sinaj – neprístupná pre ľud aj pre kňazov (Ex 19,12.21-24 – hranica okolo vrchu Sinaj),
1.2 – vznešenosť a vyvýšenosť – človek je pred Hospodinom prach a popol – takto sa Abrahám predstavil Hospodinovi, keď prosí za Sodomu Gn 18,27),
1.3 – horlivosť – žiarlivosť (Joz 24,19; Ex 20,5) – je spájaná s výrazom oheň stravujúci (Dt 4,24) – symbolom je oheň (Ex 3,2 – Mojžiš pri horiacom kry), ohnivý stĺp (Ex 13,21),
1.4 – dokonalosť – vševedúcnosť, všadeprítomnosť, úplná sebestačnosť – Boha nie je možné s nikým a ničím porovnávať – človek cíti pri stretnutí s Bohom svoju hriešnosť, nehodnosť – Peter pri zázračnom lovení rýb
1.5 – so svätosťou priamo súvisí ešte jedna charakterová vlastnosť, je to našimi ľudskými schopnosťami nemerateľná a nepochopiteľná Božia láska
(Ž 145,17 – „Spravodlivý je Hospodin vo všetkých svojich cestách a milostivý vo všetkých svojich skutkoch.“).
Toto je stručná charakteristika Božej svätosti, ale nie úplná.
2. Ako sa stať svätým, môže aj nás Boh povolať?
Všetci si priznávame, že pre nás ľudí je Božia svätosť veľmi vysoká latka. Ako teda brať spomínané výroky z kn. Leviticus?
Lev 19,2 – „Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý“
O svätosti sa dnes často diskutuje (nielen v sekulárnom svete), ale v prevaž-nej miere z ľudského hľadiska. Ľudia si predstavujú, že svätosť je niečo, čo sa dá ohodnotiť známkou a vedome alebo nevedome prisudzujú ľuďom okolo seba rôzny stupeň dosiahnutia tejto vlastnosti – svätosti.
V biblickom zmysle „svätý“ nie je človek, ktorý dosiahol určitú úroveň dobroty (ako si to väčšina ľudí myslí), ale ten, ktorý bol Bohom oddelený pre prácu na Božom diele, alebo inak povedané svätí sú tí, ktorých Boh povolal do svojho diela. V takomto chápaní sa so svätými stretávame aj v Biblii. Boží ľud ako v Starej zmluve (Dan 7,21.25), tak aj v Novej zmluve je nazvaný: svätý, svätí. Pavlove listy často začínajú práve týmto oslovením.
Jeden z úvodných biblických textov hovorí, že ten, kto posväcuje, teda „robí svätým“ je sám Pán Boh (Lev 22,32). Sami sa nemôžeme stať svätými. Boh ktorý nás ospravedlňuje, nás zároveň aj posväcuje. Posvätenie nezávisí na našom výkone byť dobrým, lepším či ešte lepším. Pán Boh je aktívny od prvej až do poslednej chvíle nášho života, pretože nás má rád – chce nás zachrániť. Prečo to Pán Boh robí?
Lev 20,26 – „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od všetkých národov, aby ste patrili mne.“
Pán Boh má o nás veľmi veľký záujem, chce nás mať stále pri sebe, on si nás vybral a oddelil pre seba; preto aj navrhol postup, ako sa s ním môže jeho ľud stretávať.
3. Stretnutie svätého Boha s hriešnym človekom
Jednou z vlastnosti svätého Boha je neprístupnosť – nedotknuteľnosť pre človeka. V SZ je niekoľko príkladov na stretnutie človeka s Bohom (Abrahám, Jákob), dokonca aj návod ako pristupovať k svätému Bohu.
Tak ako Pán Ježiš používal vo svojich kázaniach podobenstvá, aby obyčajní ľudia lepšie pochopili nebeské veci, aj v SZ je veľa obrazov a ilustrácií na pochopenie svätého Boha, a prístupu k nemu – je to učebnica plánu záchrany pre hriešnika.
Miestom stretávania hriešnika so svätým Bohom bol stánok stretávania – svätyňa. Na jednej strane bol tento Hospodinov stánok postavený tak, aby zdôrazňoval to, že Boh je vždy prítomný vo svojom ľude – prebýva so svojim ľuďom, ako to Hospodin skrze Mojžiša viackrát vyhlásil.
Na druhej strane táto svätyňa hovorila o tom, že Boh je od svojho ľudu oddelený vzhľadom ku svojej svätosti a ich hriechu, a preto je možné sa k nemu priblížiť len spôsobom, ktorý On určil.
Boh ukázal, že hriešny človek jednoducho nemohol vojsť do prítomnosti svätého Boha, ako a kedy sa mu zachcelo, (rozumelo sa totiž, že Boh prebýva vo vnútri svätyne, vo svätyni svätých). Na rozdiel od pohanských chrámov, kde človek mohol vstúpiť do ktoréhokoľvek chrámu a modliť sa pred sochou pohanského boha alebo bohyne.
Do svätyne svätých mohol vstúpiť len jeden človek – veľkňaz Izraela, a aj ten len raz za rok a to až potom, keď najprv obetoval za svoj hriech a za hriech Izraela na nádvorí stánku.
Kým kňaz vstúpil do svätyne svätých, musel prejsť cez tri opony, z ktorých každá naznačovala oddelenie medzi Bohom a ľudom. Prvá bola opona medzi vonkajším táborom a nádvorím, potom to bola opona oddeľujúca svätyňu od nádvoria a nakoniec opona oddeľujúca svätyňu od svätyne svätých. Opony zdôrazňovali, že Boh, aj keď sa rozhodol prebývať so svojim ľudom, bol od neho oddelený a to vzhľadom k svojej svätosti a kvôli ich hriechu.
Ceremoniálny zákon (obetný systém) ukazoval na spôsob, ako túto oddelenosť od Boha prekonať. Spôsob, ako k tomu v starozákonnej dobe dochádzalo, bol symbolický. Uskutočňovalo sa to obetovaním zvierat, pri ktorom hriech človeka bol symbolicky prenesený na nevinnú obeť (zviera), ktorá potom zomrela namiesto obetujúceho. Takto to fungovalo celú SZ dobu, ale smrť zvierat hriech v skutočnosti neodstránila.
Skutočné a jediné zmierenie poskytol jedine Ježiš Kristus, teda jeho obeť, keď ako dokonalý Boží baránok zomrel namiesto všetkých hriešnikov.
Vo chvíli, keď niesol náš hriech, bol v dôsledku Božieho trestu oddelený od prítomnosti nebeského Otca, bol odsúdený namiesto nás. Boh sám roztrhol chrámovú oponu (oponu pred svätyňou svätých) od hora až dole a tým dal najavo, že cesta do prítomnosti svätého Boha do svätyne svätých, je otvorená – je otvorená pre všetkých, ktorí k nemu prichádzajú s vierou v Ježiša Krista, (Žid. 4,16 – „pristúpte k trónu milosti…“; Žid 10,19 – „bratia máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne…“)
Tí, ktorí takto (vierou) k nemu prichádzajú, Boh prijíma a sú pre Boha oddelení, svätí, skrze Ježiša Krista.
4. Čo to znamená byť svätý v dnešnej dobe?
Človek od svojej prirodzenosti nemá hriech v nenávisti (vo svojej prirodzenosti hriech ani za hriech nepovažuje), skôr opak je pravdou.
Človek obyčajne hriech miluje a nerád ho opúšťa. (Rim 3,10-12 – „Nieto spravodlivého ani jedného, …nikoho, kto by hľadal Boha nieto, kto by činil dobré…“
Pre tých, ktorí vierou v Ježiša Krista prichádzajú do Božej prítomnosti a poznávajú Svätého Boha, to znamená, že sa učia nenávidieť hriech, aj keď je niekedy veľmi príjemný a lákavý. Poznávaním Svätého Boha sa učia milovať pravdu, usilujú sa žiť podľa Božích prikázaní pri každej príležitosti, učia sa poslušne nasledovať Boha, chodiť s ním…
Pán Boh skrze svojho služobníka ap. Peter nás vyzýva podobne ako pisateľ kn. Leviticus Pt. 1,15-16 – „…ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý.“
Práve v dnešnej dobe, keď sa stále viac rozmáha bezbožnosť, násilie, strach, nemilosrdnosť, zosmiešňovanie všetkého, čo je dobré a čisté, je dôležité akceptovať Božiu výzvu „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý“.
Možno vás napadne, že k dokonalosti a bezchybnosti máme ešte veľmi ďaleko, ale Pánu Bohu nejde o náš výkon, o to aby sme boli lepší, ako tí druhí, alebo aby sme splnili nejaké naše ľudské kritériá. Mojžiš v Lev 22,32 píše „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem,…“ Je to sám Pán Boh, ktorý nás posväcuje, robí svätými, a to čo od nás chce, aby sme mu to dovolili, inými slovami povedané odovzdať svoj život Ježišovi.
Pre Pána Boha svätosť (dokonalosť) znamená:
– preukazovať ničím nepodmienenú lásku tomu, kto si ju vôbec nezaslúži,
– rešpektovať a tolerovať ľudí, ktorí sú iný ako ja,
– jednať s druhými ľuďmi tak, ako Boh jedná so mnou, pričom nám na to dáva silu i múdrosť.
V opačnom prípade to znamená ísť cestou života bez Boha a to je v dnešnej dobe plnej neistôt naozaj ťažké a deprimujúce.
Záver:
Žiť svätý život znamená chodiť každý deň s Pánom, spoznávať svojho Spasiteľa a dôverovať Mu, že v deň svojho návratu ho uvidíme tvárou v tvár. Všetko, čo k tomu potrebujeme, nájdeme u veľkého učiteľa spravodlivosti – Ježiša Krista.