Dt 8,18 – „Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo, aby utvrdil svoju zmluvu, ktorú s prísahou zasľúbil tvojim otcom, ako je to dnes.“
Čo je to vďačnosť? Podľa Biblického slovníka vďačný človek je taký, ktorý sa cíti byť zaviazaný druhému človeku alebo Pánu Bohu.
Prejavuje sa dnes ešte vďačnosť medzi ľuďmi resp. vďačnosť Pánu Bohu?
V SZ v Mojžišových knihách je jedna časť nazvaná ako „Výzva k vďačnosti“ je to v Deuteronomium 8. kap. V celej kapitole však nie je ani raz uvedené slovo vďačnosť resp. ďakovať. Ani v konkordancii nie je uvedené slovo „vďačnosť“ – Biblia tento výraz nepozná.
V spomínanej kapitole sú však uvedené prejavy ľudí, ktoré by sme mohli zaradiť do kategórie vďačnosti: dobrorečenie Hospodinovi, nezabúdanie resp. pamätanie na Hospodina.
V SZ nájdeme viacero situácií, kedy ľudia vyjadrujú svojim postojom (činnosťou) vďačnosť Hospodinovi:
– Noach po vystúpení z korábu postaví oltár a obetuje mu,
– Abrahám, keď k nemu prehovoril Boh, postavil oltár a obetoval mu,
– Jákob po stretnutí s Ezavom stavia oltár,
– Anna chváli Hospodina za to, že jej doprial syna Samuela,
– Dávid spieva Hospodinovi pieseň, keď ho vyslobodil z moci nepriateľov.
Aj v NZ nájdeme nejeden podobný príklad:
– pomazanie Ježiša Máriou Magdalénou v Betánii,
– jeden z uzdravených malomocných sa vrátil a ďakoval Ježišovi.
Keď pozeráme do minulosti Izraelského národa nachádzame tu veľa požehnania, za čo mohli Izraeliti Bohu ďakovať – byť vďační, ale nie vždy tak robili.
O tom hovorí zmienená 8. kap. 5 kn. Mojžišovej – je to výzva k Izraelu, aby nezabúdal na Hospodina, aby mu dobrorečil.
Táto výzva je aktuálna aj pre nás. Určite si spomenieme na nejednu situáciu, dar, ktorý neprišiel automaticky, nebol samozrejmý, ale bol (je) potvrdením požehnania zhora. Keď budeme hľadať, určite budeme prekvapení, čo všetko pre nás Boh urobil, nájdeme dosť toho, za čo môžeme ďakovať – za život, za zdravie, za materiálne potreby, za priateľov, za bratov a sestry, i za nenaplnené priania či prosby.
Prečo Boh chce, aby sme boli vďační?
Opakom vďačnosti je nevďak. Nevďak je neochota oceniť dar alebo skutok druhého. To, čo dostávam od druhého pokladám za samozrejmosť, resp. som k tomu úplne ľahostajný.
Pán Boh vie, že to nie je pre nás dobré a rieši tento náš problém. Používa na to rôzne metódy (dohováraním, skúšaním, poznávaním seba).
Boh nás neskutočne miluje, nepotrebuje našu vďaku, ale my ju potrebujeme. Vďačnosť mení srdce človeka. Ďakovanie dáva človeku schopnosť vidieť, veriť, radovať sa a skutočne milovať. Vďačný človek nepokladá žiadnu maličkosť za samozrejmosť, cíti sa zaviazaný. Skutočné, plné ďakovanie prináša ovocie – je to radosť z darov od Boha a keďže nám Pán Boh neustále dáva dobré dary, vďačnosť neprestáva a postupne vzniká vďačnosť ako postoj – vďačnosť ako štýl života, t.j. vďačnosť Pánovi, ale aj ľudom, ktorých Pán posiela.
Začíname sa na svet dívať Božími očami pravdy, začíname rozumieť, že všetko je dar. Máme túžbu hľadať dary Boha a ďakovať mu za ne. Uvedomíme si, že máme hojnosť; aj keď by sa mohlo zdať, že nie, zistíme, že máme dokonca aj na rozdávanie.
Týmto chcem upriamiť našu pozornosť na to, čo sa udialo v živote každého z nás, možno ani nie tak dávno, kedy mnohí z nás prežívali rôzne skúšky, problémy a snáď aj nepochopenie. Spomeňme si, ako vtedy Pán Boh zasiahol, priznal sa, vypočul zúfalý výkrik o pomoc a aká bola naša odpoveď.
Boh svojim konaním, zasľúbeniami potvrdzuje, že jeho záujem o svoje deti tu na zemi sa nemení ani s príchodom nového roku. Pán Boh chce, aby sme na to nezabúdali ani v neistých časoch, ktoré majú prísť na tento svet a zamerali sme svoj pohľad na neho, na jeho dary, dobrodenie, jeho ochranu a ďakujme mu za to.
V spomínaných niekoľkých príkladoch sa dozvedáme o rôznych spôsoboch ako poďakovať – vyjadriť vďačnosť: Abrahám staval oltáre, Dávid spieval, skladal žalmy. Oltáre sa dnes už nestavajú, spievať ako Dávid to každý nevie, ale jedným z najjednoduchších spôsobov ako poďakovať Bohu je dobrorečiť Pánu Bohu, inými slovami, povedať o tomto Božom priznaní v kruhu svojich blízkych či priteľov.
Ak si zvykneme často a pravidelne vyjadrovať Bohu svoje poďakovanie (vďačnosť), v našom srdci zavládne radosť a pokoj, ktorý nám nikto nevezme a tí, ktorí sú okolo nás si všimnú, že to s Pánom myslíme vážne.
Keď si budeme všímať viac aj drobné požehnania a dary, negatívne skutočnosti budú pre nás menej dôležité a nebudú pre nás postrachom, či obavou.
Pevne verím že aj v r. 2013 budeme poznávať Pána ako dobrého láskavého Otca, ako obetujúceho sa Syna prihovárajúceho sa za nás v nebeskej svätyni a ako vždy prítomného Radcu a Utešiteľa.