Preto, že si tak drahý v mojich očiach…

     Jedného dňa vstúpil mladý statný černoch  do chyže príslušníka kmeňa  Bantu. „Chcem sa oženiť s tvojou dcérou“, vysvetlil mu. Otec bol ohromený. Niečo také vôbec nečakal, pretože jeho dcéra bola  škaredá. Nikto nepočítal s tým, že by si pre ňu prišiel nejaký ctiteľ, a nie ešte taký pekný mládenec. Poponáhľal sa privítať hosťa a potom ticho a váhavo povedal cenu za nevestu: “ Jednu kravu.“ Vlastne by stačilo, keby požiadal jednu kozu a z tej by potom  zľavoval v pribehu jednania až na tri sliepky. Ale keď už tú cenu vyriekol, tak čakal, čo urobí hosť.  Mladý muž len pokrútil hlavou a povedal: “ Nie! Ja ti dám za to dievča šestnásť kráv.“ Otec  zalapal po dychu. “ Šestnásť kráv?“ Kedyže sa to stalo, aby niekto  zaplatil za jedno dievča šestnásť kráv!  Veď jeho žena stála vtedy štyri kravy, a to bola  najkrajším dievčaťom v celej dedine. „Dám šestnásť kráv a ani o jednu menej!“ uistil ho pytač. “ Ale prečo?“ pýtali sa nechápavo otec i matka.  “ Prečo? “ pýtali sa zvedavo aj ďalší príbuzní, ktorí boli prítomní.  – “ Pretože ju mám rád. Cením si ju omnoho viac ako tých šestnásť kráv.“

    Trvalo niekoľko mesiacov, kým dal sľúbené výkupné dohromady.Ale potom priviedol otcovi nevesty sľúbených šestnásť kráv a odviedol si svoju milovanú domov. Nevesta sa zmenila na nepoznanie. Keď išla k studni s džbánom po vodu , každý sa za ňou obzeral, pretože kráčala ako kráľovná. Po niekoľkých mesiacoch manželstva nebolo krajšej ženy široko-ďaleko. Jej oči žiarili šťastím. Láska a ocenenie jej manžela ju doslova zmenili.

 I za nás Boh zaplatil vysokú cenu – tú najväčšiu aká bola kedy za niekoho zaplatená. Dal za mňa a za teba to najcennejšie , čo mohol – svoj život. Čím viac premýšľame o jeho láske, tým silnejšie nás to mení k dobrému. “ Preto, že si tak drahý v mojich očiach, si aj učinený slávny a ja ťa milujem…“ / Izaiáš 43,4/

Sovy lietajú v noci

Som ako sova v sboreninách ( na pustatine). Žalm 102,7

V dnešnom biblickom texte žalmista používa sovu ako symbol osamelosti. Po staročia ľudia tomuto vtákovi prikladali tento význam  a aj iné. Sova je nočný vták a niektorí ľudia sa obávali všetkého, čo bolo spojené s nocou. Okrem toho fenomény, ktoré boli neznáme sa dávali do súvisu s tmou. Takto sa tma stala symbolom všetkého neznámeho. V tej dobe sovy u niektorých ľudí vyvolávali strach ako zlí duchovia, ktorí vyhľadávali svoju korisť počas noci.

Avšak v dnešnej modernej dobe sa sovy stali populárnym predmetom štúdia a symbolom pre ozdobovanie a návrhárstvo. Je to snáď sčasti preto, že sme začali sovu chápať a pozerať na ňu ako na neoddeliteľnú súčasť prírodnej rovnováhy.

Sovy nemajú žiadnu nadprirodzenú moc, ale za to majú vynikajúce schopnosti v zrakovej a sluchovej oblasti. Okrem toho dokážu lietať tak ticho, že aj veľká sova prekĺzne okolo človeka bez toho, aby ju zaregistroval. Napriek všeobecnému presvedčeniu sova nevidí v úplnej tme. Jej zrak je však stonásobne lepší než náš a dokáže vidieť v takom tlmenom svetle ako je svetlo sviečky vzdialenej 800 metrov. My by sme za takýchto podmienok nevideli nič. Keď sova chytá myš v úplnej tme spolieha sa na svoj sluch. Má najväčší bubienok spomedzi všetkých vtákov a jej uši umiestnené a vytvarované tak, že poskytujú najlepšiu kapacitu počuteľnosti. Hlas myši v lístí dorazí do uší sovy v zlomku sekundy. Tento okamih je dostatočný na to, aby informoval sovu, kde sa presne tento živočích nachádza.

Jeden z hlavný dôvodov, prečo boli sovy také obávané, je ich zvláštne húkanie v tme. To bola aj jedna z príčin, prečo ich poverčivý ľudia považovali za duchov zosnulých. My vieme, že to nie je pravda, i keď môže byť ľakajúce počuť v noci toto čudné húkanie. Avšak prečo by sme mali byť viac znepokojený nočnými zvukmi než dennými ? Ježiš nad nami bdie v každom okamihu.

SOKRATES

Grécky filozof, Sokrates,  bol preslávený svojou múdrosťou a zhovievavosťou. Jeho žena Xantipa mu veľmi sťažovala život a preto mal aj veľa dôvodov správať sa k nej zle. No i tak nedopustil, aby niekto o nej zle hovoril.

Jedného dňa pribehol k Sokratovi jeho dobrý známy a volal:  “ Sokrates, počul si, čo sa zase hovorí o Xantipe?“

“ Nie, milý priateľu, nepočul som“, odpovedal mu Sokrates.

“ Tak ti to musím hneď povedať!“

“ Okamžik priateľu, je to niečo pekné?“

“ Pekné? Nie, pekné to zrovna nie je, skôr naopak“, odpovedal trochu zarazene jeho známy.

“ Je to teda aspoň dobré?“ vyzvedal sa Sokrates ďalej.

“ Neviem, čo tým myslíš! “ nechápavo pozerá na neho ten muž.

“ To je jednoduché. Dobré je to, z čoho si môžeš vziať príklad. Myslíš, že to, čo mi chceš povedať, je dobré?“

“ Nie !“  riekol onen muž chabo.  “ Nie je to nič dobré ani užitočné, čo ti chcem o Xantipe povedať.“

„Tak teda“ hovorí Sokrates, “ je to aspoň pravda?“

“ Pravda? To neviem. Rozprával mi to obchodník Mynades, ten to počul od Herikla a ten zase od …“

“ Dosť, dosť !“ riekol Sokrates a zdvihol odmietavo ruku. “ Keď tvoja správa nie je ani pekná, ani dobrá, ba ani pravdivá, potom ju radšej nechcem ani počuť, milý priateľu!“

„Ostatne bratia, všetko čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je ľúbe, čo je dobrosrdečné, ak je nejaká ctnosť a jestli nejaká chvála, o tom premýšľajte.“ Filip.4,8 “ Nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo v Kristu Ježišovi.“ Filip.2,5 “ Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom, budem strážiť svoje ústa, aby mali uzdu…“ Žalm 39,2-3  „Hospodine, kto bude pohostíniť v tvojom stáne? Kto bude bývať na vrchu tvojej svätosti?  Ten, kto chodí bezúhonne , činí spravodlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom. Kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blížneho nepovznesie potupu…“ Žalm 15,1-3  “  Tak i jazyk je síce malou časťou tela, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli. Aj jazyk je oheň, svet neprávostí…“ Jakub 3,1-12

Slimákova cesta

Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa nepošmykli moje nohy.  Žalm 17,5

Slimáky – či už ulitové alebo bezulitové sa pohybujú tak, že pod sebou rozprestierajú koberec klzkého povlaku a kĺžu sa po ňom prostredníctvom svalových kontrakcií na spodnej časti ,,nohy,, . Počet kontrakcií sa pohybuje od tridsať do päťdesiat prenosov za minútu. Lepkavý povlak sa vylučuje zo žľazy a vyrovnáva nerovnosti na jeho ceste bez ohľadu na to kam ide.

Snáď najzaujímavejšou vecou na slimačej stope je fakt, že sa mu môže stať akýmsi lanom, ktoré mu pomôže spustiť sa aj po veľmi strmých miestach. Je také pevné, že tento tvor sa naň môže zavesiť a spustiť na nižšiu úroveň tak, ako to robí pavúk. Neskôr, úpodľa potreby po ňom vyliezť naspäť hore. Najprv slimák visí za koniec svojho chvosta, potom začne vypúšťať ,,lano,, Robia to dokonca aj veľké slimáky. A najmenej jeden druh slimákov sa počas visenia na ,,lane,, pári.

Slimáky sa živia rastlinnou potravou. Niektoré dávajú prednosť čerstvým rastlinám. Iné majú radšej rozkladajúce sa polená. Slimáčie ústa sú ako miniatúrna, ale veľmi výkonná kosačka. Môže v nich mať päťnásť až dvadsať tisíc mikroskopických zubov, ktoré sa hneď po opotrebovaní nahradia. Keď budete túto pohyblivú akciu sledovať, uvedomíte si koľko škody môže slimák spôsobiť v zeleninovej záhrade. Stačí, ak jedného slimáka položíte na kus šalátového listu a budete sa pozerať cez zväčšovacie sklo.

Slimáky majú aj ďaľšiu schopnosť, ktorá im umožňuje cestovať efektívnejšie. Ich oči sú umiestnené na konci tenkých, stopkovitých tykadiel, ktoré majú na hlave. Ak nejakým spôsobom prídu o oko, môže im vyrásť nové.

V našom texte sa žalmista modlí, aby ho Pán Boh držal, aby sa nezošmykol na cestu hriechu, ktorá by ho zaviedla do nešťastia. Ak sa budeme modliť tak úprimne ako on, s túžbou zostať na správnych cestách, môžeme si byť istí, že Boh pripraví naše cesty pred nami s takou istotou, ako to robí pre slimáka. Cesta, ktorú pripravuje pre nás, nie je taká jasná ako cesta slimáka. No napriek tomu bude rovnako skutočná.

KEDY SA ZAČÍNA DEŇ ?

Jeden rabbi sa pýtal svojich žiakov:   Viete, kedy sa končí noc a začína deň?

Vtedy, keď možno rozpoznať psa od ovce? – opýtal sa jeden žiak.

Nie, odpovedal rabbi.

Vtedy, keď možno rozpoznať ďatľovník od figovníka? – pýtal sa druhý.

Nie, odpovedal aj teraz rabbi.

Tak kedy potom? – pýtali sa rabbiho zvedavo ostatní žiaci.

Rabbi pozerajúc im do očí ticho odpovedal:  Deň nastáva vtedy, keď v tvári druhého človeka spoznávaš svojho brata. Až dovtedy

je pri nás stále noc!

ZASVITOL UŽ V TVOJOM ŽIVOTE JASNÝ DEŇ, ALEBO HO EŠTE STÁLE ZAKRÝVA NOC?

„Boh je svetlo. /P.J.: “ Ja som svetlo sveta.“ Jan 8,12/ a nieto v ňom nijakej tmy. Ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna ,nás očisťuje od každého hriechu.  Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle… ale kto nenávidí svojho svojho brata , je v tme a chodí v tme, ba ani nevie kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.“ 1.Jána 1,5-7.10-11

1.Jána 1,5-7.