CASD Liptovský Mikuláš

Život je šanca – využi ju
Život je krása – obdivuj ju
Život je blaženosť – užívaj ju
Život je sen – uskutočni ho
Život je výzva – prijmi ho
Život je povinnosť – naplň ju
Život je hra – hraj ju
Život je bohatstvo – ochraňuj ju
Život je láska – poteš sa z nej
Život je záhada – prenikni ňou
Život je sľub – splň ho
Život je smútok – prekonaj ho
Život je hymna – spievaj ju
Život je boj – prijmi ho
Život je šťastie – zaslúž si ho
Život je život – ži ho.

Keď sa raz britskej herečke Audrey Hepburnovej, ktorú v jej dobe považovali za módnu ikonu, pýtali na tajomstvo jej krásy, povedala:
Existuje krásna staromódna myšlienka, že prednosť majú tí druhí, až potom ideš ty. Bola to jediná morálna zásada, podľa ktorej ma vychovávali: Na druhých záleží viac než na tebe, tak sa nerozčuľuj, drahá, zmier sa s tým.
PRETO
– ak chcete mať krásne pery, hovorte iba láskavé slová
– ak chcete mať krásne oči, hľadajte dobro v iných ľuďoch
– ak chcete mať krásnu postavu, jedlo si rozdeľte s hladnými
Chcete mať pekný vzhľad? Kráčajte s vedomím, že nikdy nie ste sami.

Istý muž sa vždy a kvôli všetkému dokázal trápiť. Bol to chronický pesimista. Jedného dňa ho stretli priatelia ako ide po meste a píska si. „Môže to byť náš priateľ? Nie, to určite nie je on…. Ale áno, je to on.“
Keď prišli k nemu a spýtali sa ho, čo sa stalo, že si píska, povedal im: „Platím si človeka, ktorý sa stará namiesto mňa.“
„To chceš povedať, že už nie si pesimista a že si nerobíš starosti?“
„Nie. Kedykoľvek mám sklon robiť si starosti, nechám ho, aby si ich robil namiesto mňa.“
„Koľko mu platíš?“
„Dvetisíc dolárov týždenne.“
„Fíha! Ako si to môžeš dovoliť?“
„Nemôžem si to dovoliť. Ale to je jeho starosť.“

Ježiš od ľudí nechcel, aby ho slepo nasledovali. Ani od nás to nechce. Praje si však, aby sme sa  ním nechali viesť.

Väčšina jednoduchých ľudí ho vtedy neprijala. Boli však medzi nimi výnimky, ktoré nám dodávajú odvahu a prinášajú inšpiráciu.  NIE VŠETCI ĽUDIA BOLI PRELIETAVÍ. Nie všetci patrili k tým, ktorí mu pri vchádzaní do Jeruzalema volali na slávu a o niekoľko dní neskôr kričali: “ Ukrižuj ho!“

+ Napríklad žena pri studni, ktorá túžila po niečom, čo by utíšilo nepokoj jej duše – prijala Ježiša ako Mesiáša a presvedčila o jeho význame celé mesto.

+ Lazar, obyčajný človek, ktorý v tamojšej synagóge  nepatril k významným osobnostiam, miloval Ježiša od prvého stretnutia hlbokou, neutíchajúcou láskou.

+ Zlodej na kríži, ktorý prežíval nesmierne utrpenie, otočil k Ježišovi hlavu a povedal: “ Ježišu, spomeň si na mňa!“ / Luk.23,42/

Som za tieto výnimky vďačný.

Môžeme sa k týmto ľuďom pridať aj my dnes, rovnako ako sa k nim pridali učeníci na konci Ježišovho príhovoru zaznamenaného v 6.kapitole  Jánovho evanjelia. Mnoho ľudí ho vtedy opustilo a Ježiš sa opýtal: “ Vy ma nechcete opustiť, však?“ /Ján 6,67/

Povedzme si teraz spolu s učeníkmi:  “  PANE,  KU  KOMU  BY  SME  IŠLI?   IBA  TVOJE  SLOVÁ   PRINÁŠAJÚ  VEČNÝ  ŽIVOT.  MY  SME UVERILI, AJ  POZNALI,  ŽE  SI   KRISTUS,  BOŽÍ SYN.  “  /Ján 6,68/

Viera v Ježiša nebola v obľube. Nebolo populárne Ježiša nasledovať vtedy a nie je to populárne ani dnes.

Aj napriek tomu by som sa s vami chcel podeliť o dve zásady, ktoré mi pomáhajú vyhnúť sa slepému nasledovaniu akýchkoľvek vodcov:

Po prvé:   vzťah k Ježišovi si budujem sám.

Po druhé:   snažím sa poznávať pravdu, na ktorej je tento vzťah založený.

Obidve tieto zásady sú rovnako dôležité a jedna bez druhej stráca svoju účinnosť. Môžeme ale využiť skvelú príležitosť   p o z n á v a ť  Krista  aj    p r a v d u v Božom slove a v modlitbách.  A môžeme ho poznávať tak dlho, kým nepríde.

/ Z knihy Morrisa Vendena: Druhá šanca pre každého, z kapitoly:  Ježiš a jednoduchí ľudia/