„Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3,16)

„Moje dieťatká, nemilujte slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (1. Ján. 3,18)

Jedného dňa položil slobodný muž svojmu priateľovi, otcovi štyroch detí, takúto otázku: „Prečo miluješ svoje deti?“

Otec chvíľu rozmýšľal, ale jediná odpoveď, ktorá mu napadla, bola: „Pretože sú to moje deti.“

Deti nepotrebujú urobiť nič, aby dokázali, že patria svojmu otcovi. Dobrý otec ich prijíma také, aké sú. Rovnako je to aj s Božou láskou k nám. Miluje nás takých, akí sme, pretože sme jeho deti. Je to jeho láska, ktorá nás motivuje opätovať mu lásku, dôverovať mu a žiť podľa jeho rád.

„Boh sa prestane hnevať zakrátko, milovať však neprestane nikdy.“

 

Zdroj: Život je zaujímavý

Malé dievčatko sa prechádzalo po záhrade. Zrazu si všimlo neobyčajne krásny kvet. Dlhú chvíľu obdivovalo jeho nádheru a tešilo sa z jeho vône. „Aký prekrásny kvet!“ zvolalo.

Pretože však nebolo spokojné s tým, čo videlo na povrchu, začalo skúmať, z čoho kvet vyrastá. Na svoje veľké prekvapenie zistilo, že jeho stonka končí v špinavej čiernej zemi.

„To je strašné!“ zakričalo zhrozené. „Tento kvet je príliš pekný na to, aby rástol v takej špine!“ Vytiahlo ho aj s koreňmi zo zeme a utekalo k vodovodu, aby ho umylo od špinavej hliny, ktorá bola na ňom nalepená. Netrvalo však dlho a kvet začal vädnúť a vysychať.

Keď záhradník uvidel, čo sa stalo, dievčatku vyčítal: „Zničila si môj najkrajší kvet!“

„Keď mne sa vôbec nepáčilo, že rastie v takej špinavej hline,“ hundralo dievčatko.

„Vieš,“ vysvetľoval jej záhradník, „ak chcem, aby rastlinka vyrástla a rozkvitla, musím ju zasadiť práve do tejto špinavej zeme. Bez nej by nikdy nemala taký nádherný kvet.“

„Hrdza skúša zlato a trápenie človeka.“ (J. A. Komenský)

 

Zdroj: Život je zaujímavý

„Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.“ (Mat. 6,34)

S Johnom Wesleyom sa jedného dňa prechádzal kresťan, ktorý sa mu sťažoval na svoje problémy. Bol z nich celkom bezradný. Nevedel, čo si počať. Cestou sa dostali až ku kamennej ohrade, ponad ktorú vytŕčala hlavu krava. Wesley sa spýtal: „Viete, prečo táto krava pozerá ponad ohradu? Poviem vám to. Pretože cez ňu nevidí! A práve to musíte urobiť aj vy so svojimi problémami – musíte hľadieť ponad ne!

Čo patrí k úspechu?

• Mať pri sebe peniaze a neminúť ich.
• Vedieť znášať nespravodlivosť bez myšlienky na odplatu.
• Prácu nielen začať, ale ju aj dokončiť.
• Splniť si poctivo svoju povinnosť, aj keď ťa nikto nevidí a nekontroluje.
• Vedieť prijať kritiku bez toho, aby si sa ňou nechal zlomiť.

„Nič netrvá večne, dokonca ani tvoje problémy.“ (Arnold H. Gleason)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Kto sleduje, či fúka vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ (Kaz. 11,4)

Pri starom farmárovi, ktorý sedel na schodoch pred ošarpaným domom, sa zastavil cudzinec, aby si vypýtal pohár vody.

„Ako sa darí obiliu?“ spýtal sa cudzinec farmára.

„Tohto roku som nezasial obilie.“

„Vždy som si myslel, že toto je obilninárska oblasť.“

„Bál som sa, že pred žatvou prídu silné dažde, preto som radšej nesial.“

„A čo kukurica?“

„Nemám ani kukuricu. Bál som sa, že ju napadne pleseň.“

Cudzinec, celý zmätený, ale vytrvalý, pokračoval: „Nuž, pane, a čo vaše zemiaky?“

„Nezasadil som ani zemiaky. Bál som sa, že by som ich musel striekať proti pásavke zemiakovej.“

„Pánabeka, človeče,“ čudoval sa cudzinec, „čo ste vlastne zasadili?“

„Nič,“ povedal farmár, „Pre istotu, aby sa zase nestala nejaká škoda.“

Strach nedovolil tomuto farmárovi, aby podstúpil nejaké riziko, v dôsledku čoho utrpel veľkú stratu.

Ak budeš vždy myslieť len na to, čo zlé by sa mohlo stať, strach ti bude úplne zväzovať ruky a nikdy sa ho nezbavíš. Pamätaj si zásadu – len ten nič nepokazí, kto nič nerobí.

„Človek z vlastnej skúsenosti zistí, že veci nedopadnú ani tak dobre, ako dúfal, ale ani tak zle, ako sa bál.“ (Jerome S. Bruner)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“ (Jer. 31,3)

Jakub musel opustiť svoju budúcu nevestu. Ako vojak bol odvelený na miesto, ktoré bolo vzdialené tisíce kilometrov od jeho domova. Nezostávalo mu nič iné, len aby to, čo cítil v srdci, dal na papier. Písal všetko, čo by svojej milovanej Sali povedal, keby stála vedľa neho. Listy, ktoré si písali, boli jedinou vecou, ktorá ich teraz spájala. Pošta vtedy nechodila pravidelne, a tak sa stávalo, že Sali sa občas trápila, na čo asi Jakub práve myslí a čo robí. Boli dokonca aj také chvíle, keď rozmýšľala, či ju ešte vôbec má rád. Jakub písal pravidelne, ale listy sa niekedy stratili, niekedy zablúdili a niekedy prišli na nesprávnu adresu. V jednom liste jej veľmi vrúcne vyznával svoju lásku a vernosť. Ale práve tento list, ktorý ju mal uistiť o hĺbke jeho lásky a posilniť tak ich vzájomný vzťah, sa niekde na pošte v San Franciscu zapatrošil. Slová plné lásky skončili zapadnuté na niektorej polici tejto veľkej pošty.

Po čase sa Jakub vrátil domov a oženil sa so Sali. Keď spolu oslavovali päťdesiate výročie sobáša, spomínali práve na roky, keď boli od seba veľmi vzdialení. Ako nedočkavo každý z nich vtedy čakal na list! Akí boli sklamaní, keď sa ten druhý neozýval!

Medzitým sa stará budova pošty rekonštruovala a jeden z pracovníkov pošty objavil list napísaný pred viac než päťdesiatimi rokmi. Pátral po novej adrese starého adresáta. Napokon bol predsa len päťdesiat rokov starý list doručený. Keď ho Sali otvorila a začala čítať, po tvári jej stekali slzy radosti. Skontrolovala dátum a uvedomila si, že dokonca aj vtedy, keď si myslela, že Jakub mlčí, vyznával jej svoju lásku.

Božie slovo, Písmo sväté, je list, ktorý nám – ľuďom – napísal Boh. Vyznáva sa v ňom zo svojej lásky k nám a uisťuje nás, že nás má stále rád – aj keď nám sa možno niekedy zdá, že mlčí.

„Biblia je nielen kniha, ktorej môžem ja porozumieť; je to aj kniha, ktorá rozumie mne.“ (Emile Caillet)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 14