Malé dievčatko sa prechádzalo po záhrade. Zrazu si všimlo neobyčajne krásny kvet. Dlhú chvíľu obdivovalo jeho nádheru a tešilo sa z jeho vône. „Aký prekrásny kvet!“ zvolalo.
Pretože však nebolo spokojné s tým, čo videlo na povrchu, začalo skúmať, z čoho kvet vyrastá. Na svoje veľké prekvapenie zistilo, že jeho stonka končí v špinavej čiernej zemi.
„To je strašné!“ zakričalo zhrozené. „Tento kvet je príliš pekný na to, aby rástol v takej špine!“ Vytiahlo ho aj s koreňmi zo zeme a utekalo k vodovodu, aby ho umylo od špinavej hliny, ktorá bola na ňom nalepená. Netrvalo však dlho a kvet začal vädnúť a vysychať.
Keď záhradník uvidel, čo sa stalo, dievčatku vyčítal: „Zničila si môj najkrajší kvet!“
„Keď mne sa vôbec nepáčilo, že rastie v takej špinavej hline,“ hundralo dievčatko.
„Vieš,“ vysvetľoval jej záhradník, „ak chcem, aby rastlinka vyrástla a rozkvitla, musím ju zasadiť práve do tejto špinavej zeme. Bez nej by nikdy nemala taký nádherný kvet.“
„Hrdza skúša zlato a trápenie človeka.“ (J. A. Komenský)
Zdroj: Život je zaujímavý