Zákon jeho Boha je v jeho srdci; jeho kroky sú isté. Žalm 37,31

Každý má zmysel pre rovnováhu, ktorý spôsobuje gravitačný zákon. Zdá sa, že všetky formy života majú akýsi orgán, ktorý ich vybavuje týmto zmyslom. U človeka sa tento orgán nachádza v polkruhových kanálikoch vnútorného ucha. Poloha kvapaliny v týchto kanálikoch (endolymfy) nepretržite informuje mozog o polohe a smere pohybu jedinca. Niekedy sa v dôsledku infekcie alebo pri rôznych fyzických problémoch tieto kanáliky poškodia. Následkom môžu byť závraty a v niektorých prípadoch aj strata vedomia.

Jeden z najzvláštnejších mechanizmov v orgáne rovnováhy má morský rak. V jeho hlave sa nachádzajú dve dutiny s malými otvormi na vonkajšej strane.  Aby tento zmysel rovnováhy fungoval, rak musí vziať dve zrnká piesku a cez maličký otvor vložiť jedno do každej dutiny.

Spočiatku si vedci neboli istí, či toto je naozaj rakovo rovnováhové zariadenie, a tak urobili skúšku. Opatrne vybrali pieskové zrnká a nahradili ich dvomi kúskami železa. Potom k rakovej hlave priložili magnet, čím železné čiastočky pritiahli k povrchu rovnováhovej dutiny. Pretože pieskové zrnká by ležali takto ak by zviera bolo hore nohami, rovnováhový zmysel teraz informoval zviera, že je obrátené hore nohami. Rak sa preto ihneď otočil a v tejto polohe zostal dovtedy kým magnet nebol odstránený a rovnováhový zmysel mu nevyslal impulz, aby si svoju polohu vyrovnal.

Každý človek má tiež zmysel pre duchovnú rovnováhu, ktorý nazývame svedomie. Hovorí nám, čo je správne a čo je nesprávne. To, čo informuje svedomie, či sme „správnou stranou hore,“ je Boží zákon. Aby jeho ľud mal správnu duchovnú rovnováhu, Boh zasľúbil: „Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia“ (Židom 8,10). Ježiš je skala nášho spasenia. Jediný pravý zmysel rovnováhy nám dáva On. Bez neho náš zmysel pre duchovnú rovnováhu nefunguje správne a odovzdáva nám nesprávnu informáciu. Keď prijmeme Ježiša, naše ekvilibrium (rovnováha) sa napraví a naše kroky v neistom svete budú isté.

Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! 1. Jánova 3,7

Jeden chlapec choval spolu so svojím otcom orla skalného. Spoločne ho trénovali a tréningový proces chceli aj filmovať. Prvú časť filmu natáčali nakoniec, a tak ulovenie orla došlo na rad, až keď boli zachytené všetky ostatné snímky. Orol vedel čo sa od neho očakáva. Otec držal kameru a chlapec zatiaľ pripravoval pascu so živou veveričkou. Orol sledoval svoju korisť z neďalekého brala. Potom sa na ňu vrhol. Keď narazil na klietku, chlapec uvolnil sieť a orol sa do nej zaplietol. Po veľkom zápase sa chlapcovi podarilo chytiť orla za členky, zviazať ich, zložiť jeho veľké krídla a uložiť ho do vreca.

Vták nemal strach, pretože poznal svojho lovca. Bol však zjavne nahnevaný na trik, ktorý na ňom chlapec použil. Počas tréningu sa totiž nikdy nepoužívala sieť. Od tohto dňa orol nedovolil, aby sa chlapec k nemu priblížil, i keď voči otcovi zostal milý a krotký.

Filmovú produkčnú skupinu zaujala orlova schopnosť rozpoznať chlapca. Jej členovia sa teda rozhodli zistiť, či ho orol pozná podľa fyzických čŕt, podľa hlasu alebo podľa oboch. Už im bolo známe, že vták dokázal identifikovať chlapca v zástupe ľudí. Aby lepšie zistili , aké sú jeho pozorovacie schopnosti, obliekli ho do dámskeho odevu. Orlovi trvalo menej než dve minúty, kým ho našiel v dave, i keď bol prezlečený. Keď potom chceli otestovať  schopnosť orla rozoznavať hlas, niekoľko mužov spolu s chlapcom volalo menom z miesta , ukrytého orlovmu zraku. Zdalo sa, že pozná svoje meno. Ale až keď naňho zavolal chlapec, orol odletel zo svojho bidla a zosadol blízko chlapcovho úkrytu. Neskoršie experimenty preukázali, že orol poznal chlapcov hlas aj po ôsmich týždňoch.

Orol dostal lekciu, ktorú nás chce naučiť dnešný text. Keď už bol raz zvedený, rozhodol sa , že sa nenechá oklamať znovu. Aj my sa to musíme naučiť. Keď nás satan raz preľstí, musíme sa s Ježišovou pomocou rozhodnúť, že sa už nikdy nenecháme chytiť do pasce.

Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal….neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.  Ján 5,24

Najkrajšie žaby na svete sú tak jedovaté, že domorodí obyvatelia strednej a južnej Ameriky používajú jed z ich tela na natieranie hrotov svojich šípov. Tieto žaby, vhodne pomenované ako šípové žaby (stromárky), sa nachádzajú len v tropickej Amerike. Jedna z nich obýva ostrov Kuba. Je to najmenšia žaba na svete, na dĺžku má menej než trinásť milimetrov.

Nápadná krása týchto žiab, ktorá sa prejavuje v takých farbách ako je žltá, červená, smaragdovo zelená a čierna, sa všeobecne považuje za náznak varovania pre všetky dravé zvieratá. Ak niektoré zviera chytí túto peknú žabu, výsledkom je istá smrť.

Iný druh šípovej žaby (kokoi) , ktorý žije v Kolumbii, má vo svojom tele najsilnejší jed, aký človek pozná. Tro desaťtisíciny gramu tohoto jedu stačia na usmrtenie človeka. Nie div, keď sa hovorí ,že aj jemné pichnutie hrotom jediného indiánskeho šípu stačí na zabitie.

Len nedávno sa zistilo, že jed z týchto žiab obsahuje aj veľmi užitočný liek, ktorý v podstate môže zachániť život. Táto chemikália pôsobí rovnako ako látka, ktorú produkuje ľudské telo v nadobličke (adrenalin), ktorá je veľmi potrebná pre zdravé fungovanie nervového systému. Nebolo by úžasné, keby sa šípové žaby staly živočíchmi zachraňujúcimi život namiesto poslov smrti? Všetko záleží na tom , ako sa jed použije.

Bolo to takmer rovnaké, keď anjel smrti prechádzal Egyptom. Pre niektorých to znamenalo smrť. Ale pre tých ktorí verili to znamenalo život a oslobodenie z otroctva. Opäť tí na púšti, ktorí pohliadli na medeného hada, žili. Tí , ktorí sa posmievali a odmietli, zomreli. Božia cesta je nádherná , ale nesmie byť falšovaná a prekrúcaná tak, aby sa hodila našim vlastným predstavám o tom, čo je najlepšie. Najlepší je jednoduchý spôsob, v ktorom nám ju Boh predstavuje. Ak niekto verí v Ježiša, prechádza zo stavu prinášajúceho smrť, do stavu prinášajúceho večný život.

Dobré mi je to, že som bol trápený, aby som sa naučil tvojim ustanoveniam. Žalm 119,71

Raz, keď som bol ešte malým chlapcom, môj pes zahnal skunka do rohu pred naším vchodom. Môžete si predstaviť,  čo nasledovalo. Tej noci sme sa veľmi nevyspali a smrad po skunkovi tam zostal niekoľko mesiacov, pretože v snahe brániť sa pred psom, skunk nepostriekal jeho, ale dvere. Vtedy nikdo z nás nemal náladu myslieť na užitočnosť skunkov. No napriek jeho spôsobu obrany, je skunk jedným z najlepších priateľov človeka.

Skunky sú asi najväčšíimi hmyzožravcami spomedzi cicavcov. Fakticky dokážu zničiť viac hmyzu, než všetky ostatné cicavce dokopy. V Kanade skunky v krátkom čase zničili viac ako 115 tisíc bielych lariev na ploche troch hektárov. V americkom štáte Nové Mexiko pomáhali zvládnuť situáciu pri prepuknutí pastviskových húseníc. V tomto prípade potrava skunkov na 60 až 90 percent pozostávala z húseníc. Vláda štátu New York schválila zákon na ochranu týchto užitočných cicavcov, čím ocenila ich efektivnu službu pri likvidácii chmeľových lariev.

Aj keď skunky uprednostňujú hmyz, nepohrdnú ani plazmi, ovocím alebo dokonca malými živočíchmi. Veľmi zriedka zaútočia na hydinu alebo vajíčka vtkov, ktoré hniezdia na zemi. Žalúdočné vyšetrenia dokázali, že menej než 10 z 1000 skunkov, teda jedno percento zožerie hydinu. Nenašli sa tam žiadne stopy po vajíčkach bežne lovených vtákov.

Kožušina skunkov sa používa v kožušníckom priemysle a je takmer rovnako žiadaná ako kožušina ondatrí a vačíc. Sekrét ktorý skunky používajú na produkovanie ochranného zápachu je po zbavení zápachu dôležitý pre parfumérsky priemysel. Vidíte teda, že skunk je pre človeka v mnohých ohľadoch užitočný.

Tej noci , keď sa môj pes dostal do problémov, pretože zahnal do kúta skunka , dostal lekciu na celý život. Pomohla mu vyvarovať sa podobných problémov – aspoň v našej oblasti. Teda, ako sa píše v našom texte, učíme sa z trápenia. Keď na nás Pán  Boh dopustí trápenie, dá nám lekciu, ktorú potrebujeme zažiť. Teda, vďaka za trápenie!

Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva: skala mojej sily, moje útočište je v Bohu. Nadejte sa na neho každého času. Žalm 62,8.9

Keď sa pozeráme na majestátne masívne hory, nie je ťažké pochopiť, že horstvá a skaly sa v Biblii často používajú ako symboly útočišťa a bezpečnosti.

Alka tenkozobá, vták žijúci v severoatlantickej a arktickej oblasti, kladie svoje vajíčko na holú skalu, ktorá sa často zvažuje do mora. Mohli by sme si preto myslieť, že len veľmi málo z týchto vajíčok zostane na útese dostatočne dlho na to, aby sa vyvinuli. Ale existujú dve veci, ktoré zabezpečujú zotrvanie vajíčka. Vajíčko aleky tenkozobej má hruškovitý tvar a ak sa pohne , bude sa točiť do kruhu. Okrem toho, alky hniezdia v tak nahustených kolóniách, že pre vajíčko tam nie je šanca pohnúť sa. Keď jeden z vtákov odchádza z hniezda, aby sa nakŕmil pri mori, na jeho miesto prichádza iný vták. Tak je vajíčko alky jednou z najbezpečnejších vecí v prírode, aj napriek tomu, že sedí zdanlivo neisto na skalnom útese, kde mu hrozia úlomky skál zhora a zúrivé vlny zdola.

Keď sa z vajíčka vyliahnu mláďatá, sú také bezpečné, ako boli vajíčka. No aj keď vtáčatko padne z útesu, skončí na inom útese pod ním, kde ho príjmu alky, ktoré tam žijú. Takto mu nikdy nechýba potrava, ani rodičia. Okrem toho, jeho našuchorené perie ho chráni tak, aby sa nezranilo nielen pri páde na útes, ale aj pri páde do mora, aby sa na smrť neotĺklo o skaly. Aj v búrlivom počasí, keď vlny zúrivo narážajú o skalné útesy, vtáčatá alky dokážu vďaka zdedenej schopnosti manévrovať vo vode tak, aby zostali mimo nebezpečia.

Je ťažké predstaviť  si taký krehký život medzi toľkými nebezpečnými okolnosťami. No Pán Boh našiel miesto v skalách aj pre alky tenkozobé.

V Biblii, aj v spisoch Ducha prorockého čítame o čase, kedy na Boží ľud budú narážať búrky prenasledovania. Bude zdanlivo nemožné, aby niekto z nich prežil. Ale Pán Boh ukryje mnohých z nich v masívnych skalách.