Tma a veľké mačky

Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života. Ján 8,12

Ako všetci vieme, existuje veľký počet členov čeľade mačkovitých, ktorí lovia len v noci. Môžeme sa dočítať, že určití uctievači diabla v niektorých krajinách sa obliekajú do kože týchto zvierat a potom pod rúškom tmy škodia iným ľuďom.

Z častí sveta, kde sa nachádzajú voľne žijúce mačkovité šelmy ako leopardy, tigre a jaguáre, neustále prichádzajú správy, že fúzy týchto zvierat zabíjajú bez toho, aby zanechali stopy o príčine smrti.

Jeden prírodovedec, ktorý študoval život afrických zvierat našiel skupinu domorodcov, ktorí mali tajný spolok bojovníkov zvaný Leopardský spolok. Len členovia tohto spolku vedeli, ako leopard žije, kde loví, alebo akú úlohu zohráva v Leopardskom spolku.

Prírodovedec sťahoval kožu z leoparda, aby si ju uchoval pre svoje štúdium. Raz počas sťahovania kože fúzy tohto zvieraťa zmizli. Vedec napokon zjistil, že ich vzal hlavný sťahovač koží, ktorého otec bol vodcom Leopardského spolku. Prostredníctvom tohto kožiara sa prírodovedec dozvedel, ako fúzy spôsobujú smrť.

Fúzy sa nasekajú na malé kúsky a pomiešajú sa s jedlom nič netušiacej obete. Potom uviaznu v žalúdočnj sliznici, čo vyvolá infekciu, ktorá zvyčajne spôsobuje smrť.

Obrady a skutky Leopardského spolku sú zlé. A praktizujú sa v temnote.

Takéto praktiky  zahŕňajú Ježišove slová: ,,Ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé,, (Ján 3,19). Ježiš nechcel povedať že tma noci je zlá. Hovoril o snahe zlých ľudí ukryť svoje zlomyseľné skutky.

Náš dnešný text sa môže rozumieť dvojako. Po prvé tak ,že osoba, ktorá nasleduje Ježiša sa nebude snažiť ukryť svoje skutky, pretože nemá čo skrývať. Po druhé tak, že život Ježišovho nasledovníka bude osvietený pravdou.

Sila vodného chrobáka

…jako tvoje dni, tak i tvoja sila.  5. Moj 33,25

Zjavne veľká sila niektorých veľkých chrobákov bola pre vedcov istý čas záhadou. Len nedávno bolo tajomstvo odhalené. Dobrým príkladom je potápnik. Má dĺžku štyri centimetre a jeho takmer dokonalý tvar sa podobá kvapke slzy. Jeho telo je zospodu ploché a pri plávaní má tento hmyz mierne zodvihnutú hlavu. Voda sa rozostupuje okolo chrobákovho tela, obteká ho a spája sa za ním s veľmi malou turbulenciou. Potápnik sa pohybuje vpred pomocou svojich silných zadných nôh, ktoré používa ako veslá. Každá noha je olemovaná štetinami, ktoré pri pohybe dozadu pôsobia ako veslová lopatka a pri pohybe dopredu pred ďaľším záberom zaľahnú. Tieto štetiny zodpovedajú až za 68 percent ťahu nôh a dávajú chrobákovi rýchlosť.

Keď sa potápnik ponorí, nesie si vzduch pod svojimi krovkami krídel a zadočkom. Keď nepláva, musí sa pridŕžať rastliny alebo dna. Inak ho bublina vynesie na hladinu. Tento majster – plavec manévruje veľmi obratne pri chytaní svojej obživy: slimákov, kôrovcov, hmyzu, žubrienok a dokonca i malých rybičiek.

Trinásť milimetrový krútňavec je ďalší vynikajúci plavec. Je však predurčený na plávanie po hladine. Tento chrobák nemá štetiny, ale malé, ploché lopatky na zadných nohách. Tieto plutvičky sa pri zábere nôh dozadu prekrývajú, a pri pohybe dopredu sa oddelia. Aj keď krútňavec nie je výkonný potápač, dokáže sa pohybovať veľmi rýchlo a robiť prudké zákruty na hladine pri cca šesťdesiatich pohyboch za sekundu. Tento chrobák nie je prispôsobený životu na suchu. Len vrchná časť jeho tela odpudzuje vodu, aby sa mohol vznášať spolovice nad vodou a spolovice pod vodou. Okrem toho, má dva páry očí , aby mohol sledovať dravcov nad hladinou a korisť pod hladinou.

Nech je to ktorýkoľvek tvor , Pán Boh dal každému živočíchovi práve také vybavenie, aké potrebuje, aby mohol žiť svoj život naplno. A je prirodzené vyvodzovať, že Stvoriteľ aj nám dá silu, ktorú potrebujeme, aby sme mohli zvládnuť rôzne životné situácie.

Rovnováhový zmysel morského raka

Zákon jeho Boha je v jeho srdci; jeho kroky sú isté. Žalm 37,31

Každý má zmysel pre rovnováhu, ktorý spôsobuje gravitačný zákon. Zdá sa, že všetky formy života majú akýsi orgán, ktorý ich vybavuje týmto zmyslom. U človeka sa tento orgán nachádza v polkruhových kanálikoch vnútorného ucha. Poloha kvapaliny v týchto kanálikoch (endolymfy) nepretržite informuje mozog o polohe a smere pohybu jedinca. Niekedy sa v dôsledku infekcie alebo pri rôznych fyzických problémoch tieto kanáliky poškodia. Následkom môžu byť závraty a v niektorých prípadoch aj strata vedomia.

Jeden z najzvláštnejších mechanizmov v orgáne rovnováhy má morský rak. V jeho hlave sa nachádzajú dve dutiny s malými otvormi na vonkajšej strane.  Aby tento zmysel rovnováhy fungoval, rak musí vziať dve zrnká piesku a cez maličký otvor vložiť jedno do každej dutiny.

Spočiatku si vedci neboli istí, či toto je naozaj rakovo rovnováhové zariadenie, a tak urobili skúšku. Opatrne vybrali pieskové zrnká a nahradili ich dvomi kúskami železa. Potom k rakovej hlave priložili magnet, čím železné čiastočky pritiahli k povrchu rovnováhovej dutiny. Pretože pieskové zrnká by ležali takto ak by zviera bolo hore nohami, rovnováhový zmysel teraz informoval zviera, že je obrátené hore nohami. Rak sa preto ihneď otočil a v tejto polohe zostal dovtedy kým magnet nebol odstránený a rovnováhový zmysel mu nevyslal impulz, aby si svoju polohu vyrovnal.

Každý človek má tiež zmysel pre duchovnú rovnováhu, ktorý nazývame svedomie. Hovorí nám, čo je správne a čo je nesprávne. To, čo informuje svedomie, či sme „správnou stranou hore,“ je Boží zákon. Aby jeho ľud mal správnu duchovnú rovnováhu, Boh zasľúbil: „Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia“ (Židom 8,10). Ježiš je skala nášho spasenia. Jediný pravý zmysel rovnováhy nám dáva On. Bez neho náš zmysel pre duchovnú rovnováhu nefunguje správne a odovzdáva nám nesprávnu informáciu. Keď prijmeme Ježiša, naše ekvilibrium (rovnováha) sa napraví a naše kroky v neistom svete budú isté.

Pravé miesto bohoslužby

Pravé miesto bohoslužby

Jan 4,23-24. – „Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú
vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh
je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“

Ježiš ide do Galilei a prechádza cez Samáriu. Tu pri Jákobovej studni blízko
mesta Sychar stretáva ženu Samaritánku. Keďže bolo poludnie a bol ustatý,
pýtal si od nej vodu. Žena je veľmi prekvapená, že on Žid si pýta od nej
Samaritánky vody – lebo Židia sa nestretávali so Samaritánmi.
Táto nevraživosť trvala u nich už niekoľko storočí. (O pôvode Samaritánov hovorí 2.Kral.17,24-41.)

V roku 722 pred Kr. padá Izraelské kráľovstvo, ale nie všetci Židia
boli odvlečení do asýrskeho zajatia. Tí, ktorí zostali, sa zmiešali s pohanmi –
dostali meno Samaritáni. Keď sa Židia vrátili z babylonského zajatia, začína
sa spor medzi nimi a Samaritánmi. Zerubábel odmietol ich ponuku účasti na
znovu vybudovaní chrámu a to podmienilo nenávisť medzi Židmi
a Samaritánmi. Samaritáni si postavili akýsi vzdorochrám na hore Gerizim.
V dobe Ježiša z chrámu zostali len zvyšky – prakticky len oltár…

(celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.08-Bohoslužba-Jn-4.-kap.

Orol poznal jeho hlas

Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! 1. Jánova 3,7

Jeden chlapec choval spolu so svojím otcom orla skalného. Spoločne ho trénovali a tréningový proces chceli aj filmovať. Prvú časť filmu natáčali nakoniec, a tak ulovenie orla došlo na rad, až keď boli zachytené všetky ostatné snímky. Orol vedel čo sa od neho očakáva. Otec držal kameru a chlapec zatiaľ pripravoval pascu so živou veveričkou. Orol sledoval svoju korisť z neďalekého brala. Potom sa na ňu vrhol. Keď narazil na klietku, chlapec uvolnil sieť a orol sa do nej zaplietol. Po veľkom zápase sa chlapcovi podarilo chytiť orla za členky, zviazať ich, zložiť jeho veľké krídla a uložiť ho do vreca.

Vták nemal strach, pretože poznal svojho lovca. Bol však zjavne nahnevaný na trik, ktorý na ňom chlapec použil. Počas tréningu sa totiž nikdy nepoužívala sieť. Od tohto dňa orol nedovolil, aby sa chlapec k nemu priblížil, i keď voči otcovi zostal milý a krotký.

Filmovú produkčnú skupinu zaujala orlova schopnosť rozpoznať chlapca. Jej členovia sa teda rozhodli zistiť, či ho orol pozná podľa fyzických čŕt, podľa hlasu alebo podľa oboch. Už im bolo známe, že vták dokázal identifikovať chlapca v zástupe ľudí. Aby lepšie zistili , aké sú jeho pozorovacie schopnosti, obliekli ho do dámskeho odevu. Orlovi trvalo menej než dve minúty, kým ho našiel v dave, i keď bol prezlečený. Keď potom chceli otestovať  schopnosť orla rozoznavať hlas, niekoľko mužov spolu s chlapcom volalo menom z miesta , ukrytého orlovmu zraku. Zdalo sa, že pozná svoje meno. Ale až keď naňho zavolal chlapec, orol odletel zo svojho bidla a zosadol blízko chlapcovho úkrytu. Neskoršie experimenty preukázali, že orol poznal chlapcov hlas aj po ôsmich týždňoch.

Orol dostal lekciu, ktorú nás chce naučiť dnešný text. Keď už bol raz zvedený, rozhodol sa , že sa nenechá oklamať znovu. Aj my sa to musíme naučiť. Keď nás satan raz preľstí, musíme sa s Ježišovou pomocou rozhodnúť, že sa už nikdy nenecháme chytiť do pasce.